Nugunu: Bible for Exodus

Formatted for Translators

©2022 Wycliffe Associates
Released under a Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License.
Bible Text: The English Unlocked Literal Bible (ULB)
©2017 Wycliffe Associates
Available at https://bibleineverylanguage.org/translations
The English Unlocked Literal Bible is based on the unfoldingWord® Literal Text, CC BY-SA 4.0. The original work of the unfoldingWord® Literal Text is available at https://unfoldingword.bible/ult/.
The ULB is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License.
Notes: English ULB Translation Notes
©2017 Wycliffe Associates
Available at https://bibleineverylanguage.org/translations
The English ULB Translation Notes is based on the unfoldingWord translationNotes, under CC BY-SA 4.0. The original unfoldingWord work is available at https://unfoldingword.bible/utn.
The ULB Notes is licensed under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License.
To view a copy of the CC BY-SA 4.0 license visit http://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/
Below is a human-readable summary of (and not a substitute for) the license.
You are free to:
The licensor cannot revoke these freedoms as long as you follow the license terms.
Under the following conditions:
Notices:
You do not have to comply with the license for elements of the material in the public domain or where your use is permitted by an applicable exception or limitation.
No warranties are given. The license may not give you all of the permissions necessary for your intended use. For example, other rights such as publicity, privacy, or moral rights may limit how you use the material.

Exodus

Chapter 1

1 Ifíno ya baaná́ bá Ɛ́sɛlahɛ́lɛ, báaba bá mbuú úlé naá Egíbítene olɔŋɔ na Yɔ́kɔbɔ, onyɔ moánɛ na ncíbo yɛhɛ́ ya batɔ yɛyɛ́ɛ: 2 Olɔ́bɛnɛ, Símiyono, Léfi na Yóda, 3 Ɛsakáalɛ, Sábɔlɔŋɔ, Bɛnsamɛ́ŋɛ, 4 Dana, Nɛfɛtáalɛ, Gáadɛ na Asɛ́ɛlɛ. 5 Olɔŋɔ yá Yɔ́kɔkɔ yó mba lɛ́ uŋkimée batɔ otíno ádadɔ́ na bɔ́ɔ́dɔ́ naá ombanɔ. 6 Yósɛbɛ go gúe, bolimóní biimée tɔ́nɔ na ogɛlɛ yá batɔ yɔ́ɔyɔ uŋkimée. 6 Yósɛbɛ go gúe, bolimóní biimée tɔ́nɔ na ogɛlɛ yá batɔ yɔ́ɔyɔ uŋkimée. 7 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́da go bíene, bá dege naá ombanɔ bá bɛ́ɛ́ ɛ́yá bɛgaaga gɔnɔ́ makɔ́nɔ́. Bá báá hóógó gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 8 Gɔ́ɔ bá búlugiemú gɛpáa gá ufuŋe naá Egíbíte, mɔ́ɔnyɔ a dɛ mbáa lɛ íyíméelu Yósɛbɛ. 8 Gɔ́ɔ bá búlugiemú gɛpáa gá ufuŋe naá Egíbíte, mɔ́ɔnyɔ a dɛ mbáa lɛ íyíméelu Yósɛbɛ. 9 Gɛ́hɛ́ go oyana gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́ a amɔ́: "Baaná bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ bábáa bá ná manɛ́ go dege makɔ́nɔ́, na bogaaga bá có dómba. 10 Kanɛ́, ŋgá dɛ no besie nciŋí dɛ kíkie go dege gábɔ́, bidé bɛ́ amɔ́ bɛ́ có bolɛna, bá dɛ íŋéné naá olɔŋɔ yá babɛlɔ́bɛlɔ bɛ́cɔ́. 11 Gɔ́ɔ bá bo ágɛnamɔ́ go nnyimé bagɔ́nɔ́ɔ bá medíge má gɛgaŋa, bá bó íligene na bɛbɛ́ bá medíge. Bá báá fóágáa tɛ́sɔnɔ sá Pɛ́tɔmɔ na Alamásɛsɛ, go go dúgune Falaɔ́ŋɔ go bɛɔ́lɔ. 11 Gɔ́ɔ bá bo ágɛnamɔ́ go nnyimé bagɔ́nɔ́ɔ bá medíge má gɛgaŋa, bá bó íligene na bɛbɛ́ bá medíge. Bá báá fóágáa tɛ́sɔnɔ sá Pɛ́tɔmɔ na Alamásɛsɛ, go go dúgune Falaɔ́ŋɔ go bɛɔ́lɔ. 12 Bá bó óbigonyo nɔ́ɔnɔ, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɛ́ ɛ́dana naá busío bá dege, bá goma. Egíbitene go bó íŋenine na bɛsɛnɛ. 13 Bá báá bó gundíe bɛɔlɛ́. 13 Bá báá bó gundíe bɛɔlɛ́ 14 Gɔ́ɔ batɔ bá Egíbitene bá gundiemú gɛɔyɔ gá baaná bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ boóma bá gonoanana, bá yɔgɔnɔ bɛgaaga bá medíge aŋa go yɔgɔnɔ na noma na gobíme gá bilígí; tɔ́nɔ na medíge má ntɛ́mɛ́ mbɔ́dɔ iŋkimée: bá bó íligene na medíge mɔ́ɔmɔ na gɛbɛ́ gá odɛ́má giimée. 15 Ufuŋe yá Egíbítene go gálagala na batɔ bá go bíenenye bakɔ́dɔ bá Behébelée, ummue naá olɔŋɔ yábɔ́ ufíno Sɛ́pɛla, uncodío gɔnɔ́ Póa. 15 Ufuŋe yá Egíbítene go gálagala na batɔ bá go bíenenye bakɔ́dɔ bá Behébelée, ummue naá olɔŋɔ yábɔ́ ufíno Sɛ́pɛla, uncodío gɔnɔ́ Póa. 16 Gɛ́hɛ́ go bó oyana a amɔ: "Aŋa no ná ŋamɔ́ no bíenenye bakɔ́dɔ́ bá Behébelée, naá go bíene, aáŋa moɔnɔ́ a lɛ́ onɔ́mɔtɔ́, no mo óna; no dɛ́ɛnana bɔgɔ́sɔ moɔnɔ́ okɔ́dɔ." 17 Kanɛ́ batɔ bá go bíenenye, bá díine Asaŋa, go lɔbɔ kanɛ ŋa boóma bɔ́ɔbɔ ufuŋe yá Egíbitene yó mbaá bó oyáná; bá dɛ́ɛnana moɔnɔ́ akɛ́ ohanɛ́ ogɔ́sɔ. 18 Ufuŋe yá Egíbítene go dɔ́ŋɔnɔ batɔ bá go bíenenye, go bó goomɛna a amɔ: "No ŋananamɔ́ nɔ́ɔnɔ goakɛ́, no dɛ́ɛnana moɔnɔ́ uŋkimée ogɔ́sɔ? 18 Ufuŋe yá Egíbítene go dɔ́ŋɔnɔ batɔ bá go bíenenye, go bó goomɛna a amɔ: "No ŋananamɔ́ nɔ́ɔnɔ goakɛ́, no dɛ́ɛnana moɔnɔ́ uŋkimée ogɔ́sɔ? 19 Bɔ́ɔbɔ go gundie Falaɔ́ŋɔ bá amɔ́: "Bo lɛ́ goŋaá bakɔ́dɔ bá Béhebelée bá dɛ báá aŋa báaba bá Egíbitene; bɔ́ɔ bá lɛ́ bɛgaaga, bá bíene otóotoɛ yá ŋaá mɔtɔ ba go bíenenye a nco bola." 20 Asaŋa go ŋa batɔ bá go bíenenye besé; boɛ́nɔ go dege, ombanɔ yó báá gomá makɔ́nɔ́. 20 Asaŋa go ŋa batɔ bá go bíenenye besé; boɛ́nɔ go dege, ombanɔ yó báá gomá makɔ́nɔ́. 21 Go busíio bá goŋaá batɔ bá go bíenenye bá mbaá bɛáa tíine na Asaŋa, Asaŋa go ŋa goŋaá ncíbo sábɔ́ sá batɔ sɛ́ úbe. 22 Kɔ́ɔ Falaɔ́ŋɔ i íŋenemú gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́ giimée gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ: "Moɔnɔ onɔ́mɔtɔ́ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná ŋamɔ́ a bébíene, no mo nɔɔ naá osaá, no dɛ́ɛnana baaná bakɔ́dɔ biimée bɔgɔ́sɔ."

Chapter 2

1 Kɔ́ɔ mɔtɔ ummue ba boya Leéfi a giŋemú ombóla ba Léfi. 2 Ombóla mɔ́ɔnyɔ go súge ibume, go bíene moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́. Gɛ́hɛ́ go ɛ́na goŋaá moádɔmbɔ́ a lɛ́ gɛnɔ́gɔ́, go ɛ́da go mo ɔsɔsɔ ɛfɛ́ ɛdadɔ́. 3 A dɛ gɔnɔ́ hóda go mo ɔsɛgɔnɔ, gɛ́hɛ́ go gɔ́lɔ ŋkúnú nogáalú na ɛmbɔ́gɔ ya ŋkányɛ, go yɛ lindenye na bolɔ na mamɛmɛ; go ́aga moɔnɔ́ kɔ́ɔ, go ɛ́da yɛ dágɛga naá bɛlɔ́lɔ́, naá cɔ́lɔ ya osaá. 3 A dɛ gɔnɔ́ hóda go mo ɔsɛgɔnɔ, gɛ́hɛ́ go gɔ́lɔ ŋkúnú nogáalú na ɛmbɔ́gɔ ya ŋkányɛ, go yɛ lindenye na bolɔ na mamɛmɛ; go ́aga moɔnɔ́ kɔ́ɔ, go ɛ́da yɛ dágɛga naá bɛlɔ́lɔ́, naá cɔ́lɔ ya osaá. 4 Ondimóni ba okɔ́dɔ ba moádɔmbɔ́ go dɛ́lɛmɛna gɛyáŋɛ́, go ɛ́da go núune bɔ́ɔbɔ bó gaá ná bolɛ́ná moádɔmbɔ́. 5 Ombóla ba Falaɔ́ŋɔ go gɔsɔ naá osaá go go nco dumbe, babóla bá gidílige bɛ́ ɛnɛnda naá cɔ́lɔ ya osaá. Ombóla ba Falaɔ́ŋɛ go ɛ́na ŋkúnú naá tɛ́mádɛ́má ya bɛlɔ́lɔ́, gɛ́hɛ́ go dóma uyogóní bɛ́hɛ́ ummue go go ɛ́da yɛ gɔ́lɔ. 5 Ombóla ba Falaɔ́ŋɔ go gɔsɔ naá osaá go go nco dumbe, babóla bá gidílige bɛ́ ɛnɛnda naá cɔ́lɔ ya osaá. Ombóla ba Falaɔ́ŋɛ go ɛ́na ŋkúnú naá tɛ́mádɛ́má ya bɛlɔ́lɔ́, gɛ́hɛ́ go dóma uyogóní bɛ́hɛ́ ummue go go ɛ́da yɛ gɔ́lɔ. 6 Go buune ŋkúnú, go ɛ́na moádɔmbɔ́: bó lɔ́mɔ́ moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ mɔ́ɔ a baŋamɔ́. Mahana má á mo gɔ́lɔ́, go gálɛda a amɔ́: "A lɔ́mɔ́ moɔnɔ́ ba Behébelée!" 7 Gɔ́ɔ kanɛ́ ondimóní ba moádɔmbɔ́ go oyana ombóla ba Falaɔ́ŋɔ a amɔ́: "O maamana go amɔ́ ŋgɛ́da go gɔ́lɛnɔ ombóla ba buule naá kadɛ́gadɛ́ ya bakɔ́dɔ bá Behébelée, a yúŋenye moádɔmbɔ́ mɔ́ɔnyɔ o?" 7 Gɔ́ɔ kanɛ́ ondimóní ba moádɔmbɔ́ go oyana ombóla ba Falaɔ́ŋɔ a amɔ́: "O maamana go amɔ́ ŋgɛ́da go gɔ́lɛnɔ ombóla ba buule naá kadɛ́gadɛ́ ya bakɔ́dɔ bá Behébelée, a yúŋenye moádɔmbɔ́ mɔ́ɔnyɔ o?" 8 Ombóla ba Falaɔ́ŋɔ a amɔ́: "Ɛ́dá!" Ombóla go ɛ́da gɔ́lɔ nnyeedíi ba moádɔmbɔ́. 9 Ombóla ba Falaɔ́ŋɔ go mo oyana a amɔ́: "Ɛ́dá na moɔnɔ́ mɔ́ɔnyɔ, o mo ŋguulebene; yɔmɔ́ɔ ko fáanana bɛsoɛná báhɔ." Gɔ́ɔ okɔ́dɔ a gɔ́lɔmɔ́ moɔnɔ́, go mo ulebe. 9 Ombóla ba Falaɔ́ŋɔ go mo oyana a amɔ́: "Ɛ́dá na moɔnɔ́ mɔ́ɔnyɔ, o mo ŋguulebene; yɔmɔ́ɔ ko fáanana bɛsoɛná báhɔ." Gɔ́ɔ okɔ́dɔ a gɔ́lɔmɔ́ moɔnɔ́, go mo ulebe. 10 Aŋa moádɔmbɔ́ a mbaá gomá, ombóla buule go nco mo síe naá ombóla ba Falaɔ́ŋɔ, a báá bɛ́ɛ́mbá aŋa ohaŋa bɛhɛ́. Gɛ́hɛ́ go loga ufíno Mósɛsɛ, goakɛ́, go gooya gɛ́hɛ́ a amɔ́; "Ndɛ́ mo yuunéelú naá miimpo. 11 Naá gɛcamɛna moánɛ gíiní, Mósɛsɛ a ná lɛ́ ɛsɔbɔ́ ná mɔtɔ, go ɛ́da naá bolimóní Behébelée, go bɛ́ɛnɛna mɔ́ɔ moatɛ́ gɛɔ́bɛgɔ gábɔ́ naá medíge má gɛgaŋa. Gɛ́hɛ́ go ɛ́na Egíbítene ummue a gide mɔtɔ ba Behébelée, bolimóní bɛ́hɛ́. 11 Naá gɛcamɛna moánɛ gíiní, Mósɛsɛ a ná lɛ́ ɛsɔbɔ́ ná mɔtɔ, go ɛ́da naá bolimóní Behébelée, go bɛ́ɛnɛna mɔ́ɔ moatɛ́ gɛɔ́bɛgɔ gábɔ́ naá medíge má gɛgaŋa. Gɛ́hɛ́ go ɛ́na Egíbítene ummue a gide mɔtɔ ba Behébelée, bolimóní bɛ́hɛ́. 12 Mósɛsɛ a á núúnídé boayá boayá, a dɛ ɛ́ná mɔtɔ, gɛ́hɛ́ go óna mɔtɔ ba Egíbítene, a bɔ́ɔ́sɛ́gɔ́ gigúe naá ɛcánána. 13 A á gɔnɔ́ húme naá buisí bá go ɛndɛga, go ɛ́na Behébelée go cáŋɔ́. Mósɛsɛ go gálɛda sɔ́gɔ́ɔ ba gɛɔba a amɔ́: "O gidemú sɔ́gɔ́ɔ bahɔ goakɛ́ o? 13 A á gɔnɔ́ húme naá buisí bá go ɛndɛga, go ɛ́na Behébelée go cáŋɔ́. Mósɛsɛ go gálɛda sɔ́gɔ́ɔ ba gɛɔba a amɔ́: "O gidemú sɔ́gɔ́ɔ bahɔ goakɛ́ o?" 14 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ go mo gundie a amɔ́: "Go amɔ́ o lɛ́ ba ŋgóna aŋa go á nó óná mɔtɔ ba Egíbítene iyó?" Mósɛsɛ go gɔ́lɔ bofoáa. 15 Falaɔ́ŋɔ go ɔ́bɔ boóma moánɛ, go ɛ́da go fúmbe go óna Mósɛsɛ. Kanɛ́ Mósɛsɛ go ságɛna naá busío bá Falaɔ́ŋɔ, go ɛ́da bola naá gɛdɔŋɔ gá Mádɛ́ana, go lukumene mekukúígíi na nobɛ́láaa númmue. 15 Falaɔ́ŋɔ go ɔ́bɔ boóma moánɛ, go ɛ́da go fúmbe go óna Mósɛsɛ. Kanɛ́ Mósɛsɛ go ságɛna naá busío bá Falaɔ́ŋɔ, go ɛ́da bola naá gɛdɔŋɔ gá Mádɛ́ana, go lukumene mekukúígíi na nobɛ́láaa númmue. 16 Udúmbí bɛbáágá ba Asaŋa naá Mádɛ́ána a mba lɛ́ a bɛanana babóla bátáanɔ na báaandɛ́. Biimeé go úle go go nco dɛ́ga miimpo, bá báá hóógónyóo muséní go go bónyíigonyo bidúgé bá isée babɔ́. 17 Bebeŋíbéŋí bidúgé go bola, bá báá gúnée babóla. Kɔ́ɔ Mósɛsɛ a fadɛgɛnamɔ́, go gaŋamɛda go babóla, a báá bónyíígío bidúgé bábɔ́. 18 Aŋa babóla bá mbaá gundé ́ na nnyimimé naá isée babɔ́ Eléuele, mɔ́ɔnyɔ go bó úhune: "No ncomɔ́ gunde ínoni fɛaŋɔ goakɛ́? 18 Aŋa babóla bá mbaá gundé ́ na nnyimimé naá isée babɔ́ Eléuele, mɔ́ɔnyɔ go bó úhune: "No ncomɔ́ gunde ínoni fɛaŋɔ goakɛ́? 19 Babóla go mo gundie: "Mɔtɔ ummue ba Egíbítene a á có dúgúné go ɛmbɔ́gɔ ya bebeŋí bidúgé, moatɛ́ a báa có dɛ́gɛna miimpo, a báá gɔnɔ́ bónyíigio bidúgé bɛ́cɔ́. 20 Kɔ́ɔ Eléuele o oyanamɔ́ babóla bɛ́hɛ́ a amɔ́: "Mɔtɔ moánɛ a lɔ́mɔ́ áhanɛ́ɛ? No báa mo síe goakɛ́? Mo dɔ́ŋɔ́nɔ́ɔmɔ́ nɔnɔ a nco nyáa igísi há boóma." 21 Mósɛsɛ go hɛma go lukumene naá mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ, a báá mo fáá okɔ́dɔ, ombóla bɛhɛ́ Sɛfóla. 21 Mósɛsɛ go hɛma go lukumene naá mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ, a báá mo fáá okɔ́dɔ, ombóla bɛhɛ́ Sɛfóla. 22 Sɛfóla go bíene moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́, Mosɛ́sɛ a báá mo logá ufíno Gɛlɛsɛcɔmɛ, naá cí goŋaá 'ndɛ́ naá gɛdɔŋɔ gá osalɔ (gɛdɔŋɔ gá basɔ́ɔ́gɔ́ɔ). 23 Gɛantá gá gɛcɛna gɛ́ á dómbá, ufuŋe yá Egíbítene go gúe, baaná bá Ə́sɛlahɛ́ɛlɛ gɔgɔ́ bá híme naá boɔlɛ́ bá medíge, bá ágana oŋónyi. Oŋónyi yɔ́ɔyɔ, go boɔlɛ́ bɔ́ɔbɔ bá mbaá lɛ kɔ́ɔ, go ɛ́da bola naá Asaŋa. 23 Gɛantá gá gɛcamɛna gɛ́ á dómbá, ufuŋe yá Egíbítene go gúe, baaná bá Ə́sɛlahɛ́ɛlɛ gɔgɔ́ bá híme naá boɔlɛ́ bá medíge, bá ágana oŋónyi. Oŋónyi yɔ́ɔyɔ, go boɔlɛ́ bɔ́ɔbɔ bá mbaá lɛ kɔ́ɔ, go ɛ́da bola naá Asaŋa. 24 Asaŋa go ɔ́bɔ go híme gábɔ́, go béeniŋinye tánɔ yɛhɛ́ yɛ́ɛyɛ na Ábalaháma, Ɛ́saga na Yɔ́kɔbɔ. 25 Asaŋa go núune baaná ba Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ, mahana má báá mo gɔ́lɔ́.

Chapter 3

1 Mósɛsɛ a mbaá lɛ a nyéenyenye bidúgé bá uŋinó bɛhɛ́ Yetolóo, udúmbí bɛbáágá ba Asaŋa mɔ́ɔnyɔ naá Madɛ́ána; gɛ́hɛ́ na gitúu gá bidúgé naá nnyimé ya giolóo, a búúu ́úlé naá ogɔndɔ yá Asaŋa yɔ́ɔyɔ naá Hólɛbɛ. 2 Ɛ́ŋgɛlɛsɛ ba Asaŋa go mo ɛ́nɛgɛna naá gɛlɛ́mbɛ gá íyuke, naá kadɛ́gadɛ́ ya tudú. Mósɛsɛ a núune, go ɛ́na tudú ɛ lola, kanɛ́ ɛ dɛ bɛgɛ́dáa. 3 Mósɛsɛ a amɔ́: "Ŋgáa mbáá bɛ́mbɛ́mɛ́dá, kedie go ɛ́na mbɔ́dɔ ya giínigie yɛ́ɛyɛ, gɔnɔ́ ɛkɛ́dɛ́ tudú ɛ lɔ́mɔ́ ɛ dɛ bɛgɛ́dáa." 4 Kanɛ Mesúge go ɛ́na goŋaá Mósɛsɛ a bɛ́mbɛmɛdana go go ɛ́na; Asaŋa go mo dɔ́ŋɛnɔ naá kadɛ́gadɛ́ ya tudú, go oyɛda a amɔ́: "Mósɛsɛ! Mósɛsɛ!" Mósɛsɛ go ɔ́dɔbɔ: "Yɔmɔ́ɔ mɔ́nyɔ́ɔ!" 4 Kanɛ Mesúge go ɛ́na goŋaá Mósɛsɛ a bɛ́mbɛmɛdana go go ɛ́na; Asaŋa go mo dɔ́ŋɛnɔ naá kadɛ́gadɛ́ ya tudú, go oyɛda a amɔ́: "Mósɛsɛ! Mósɛsɛ!" Mósɛsɛ go ɔ́dɔbɔ: "Yɔmɔ́ɔ mɔ́nyɔ́ɔ!" 5 Asaŋa go oyɛda amɔ́: "O do báyɛkɛ́ná háalá, úlíe nnadɛna sáhɔ naá bɛgɔ́ndɔ́, goŋaá hoóma háaha o lɔ́mɔ́ tɛ́nɛ́ɛ hɔ́ɔ, há lɛ́ gimmúmpúu gá cí." 6 Asaŋa gɔnɔ́ a amɔ́: "Ndɔ́mɔ́ Asaŋa ba tɛ́ɔ, Asaŋa ba Ábalaháma, Asaŋa ba Ɛ́saga, Asaŋa ba Yɔ́kɔbɔ. Mósɛsɛ go báboa busío, na bofoá bá go núune Asaŋa. 7 Kanɛ Mesúge a amɔ: "Ŋgɛɛ́ ɛ́ná gɛɔ́bɛgɔ gá boɛ́nɔ bámɛ naá Egibítene, mbɔ́ɔ́ ɔ́bɔ́ tɔ́nɔ oŋónyi yáaya babɛlɔ́bɛlɔ bábɔ́ bá bó beŋenyemú, goakɛ́ ŋgíyimene bɛdɔmbɔ bábɔ́. 7 Kanɛ Mesúge a amɔ: "Ŋgɛɛ́ ɛ́ná gɛɔ́bɛgɔ gá boɛ́nɔ bámɛ naá Egibítene, mbɔ́ɔ́ ɔ́bɔ́ tɔ́nɔ oŋónyi yáaya babɛlɔ́bɛlɔ bábɔ́ bá bó beŋenyemú, goakɛ́ ŋgíyimene bɛdɔmbɔ bábɔ́. 8 Kɔsɔmɔ́ go go nco bó bɔgɔ naá ɛmbɔ́gɔ ya batɔ bá Egíbítene, mbuó úlie naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɔ, ŋgɛ́da nabɔ́ naá gɛnɔ́gɔ́ gɔnɔ́ gɛsaágada gá gɛdɔŋɔ, naá gɛdɔŋɔ moánɛ, mabáanyɛ na megúdé má pɔ́ŋɛ́ mó déndele hɔ́ɔ, anáa batɔ bá Kána bá gɛ́gamɔ́, tɔ́nɔ ba Hetíte, batɔ bá Ámo!lɔ, bá Pɛ́lɛ́sɛ, ba Hevite, na ba Yebusíte. 9 Ɛ́na, oŋónyi yá baaná bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ yá á ncó mbolɛna, mbɛ́ɛ́ ɛ́ná tɔ́nɔ gɛɔ́bɛgɔ gɛ́ɛgɛ batɔ bá Egíbítene bá bó míneminiemú na gɛ́. 9 Ɛ́na, oŋónyi yá baaná bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ yá á ncó mbolɛna, mbɛ́ɛ́ ɛ́ná tɔ́nɔ gɛɔ́bɛgɔ gɛ́ɛgɛ batɔ bá Egíbítene bá bó míneminiemú na gɛ́. 10 Godɔ́ɔdɔ, ɛ́dá, kaá dómá naá boayá bá Falaɔ́ŋɔ, o húmie naá Egíbítene boɛ́nɔ bámɛ, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ." 11 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Ndɔ́mɔ́ ánɛ́ɛ go go ɛ́da naá boayá bá Falaɔ́ŋɔ, kunde kúmie baá bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ naá Egíibítene o?" 11 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Ndɔ́mɔ́ ánɛ́ɛ go go ɛ́da naá boayá bá Falaɔ́ŋɔ, kunde kúmie baá bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ naá Egíibítene o?" 12 Asaŋa a amɔ: "Nná bɛ́ɛmba nahɔ, gieninye gá goŋaá yɔmɔ́ɔ mɔ́ɔ ko dómamɔ́ gɛ́ lɔ́mɔ́: aŋa o ná ŋamɔ́ o báa go húmie boɛ́nɔ naá Egíbítene, gɔ́ɔ no ŋgaá ncó búlugenye Asaŋa naá ogɔndɔ yɔ́ɔyɔ." 13 Mósɛsɛ go oyana Asaŋa a amɔ́: "Ɛɛ́ɛŋ, kɛɛ́ ɛ́dá kanɛ́ naá baaná Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, mbó oyana caá: Asaŋa ba biisée bɛ́nyɔ́ a tómamɔ́ naá bɛɛnyɔ́ɔ. Kanɛ́, bá amɔ́ bá ŋgúhune ufíno yɛ́hɛ́, mbó gundie caá nɛɛ́nɛ o?" 13 Mósɛsɛ go oyana Asaŋa a amɔ́: "Ɛɛ́ɛŋ, kɛɛ́ ɛ́dá kanɛ́ naá baaná Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, mbó oyana caá: Asaŋa ba biisée bɛ́nyɔ́ a tómamɔ́ naáboayá bɛ́nyɔ́. Kanɛ́, bá amɔ́ bá ŋgúhune ufíno yɛ́hɛ́, mbó gundie caá nɛɛ́nɛ o?" 14 Asaŋa go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ndɛ́ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́." Go gɔnɔ gídene a amɔ́: "Náana gɔ́ɔgɔ o ná gundiemú baaná ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: Mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ a tómamɔ́ naá boayá bɛ́nyɔ́." 15 Asaŋa go gɔnɔ go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ o ná gálagalamɔ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba biisée bɛ́nyɔ́, Aŋa ba Ábalaháma, Asaŋa ba Ɛ́saga, Asaŋa ba Yɔ́kɔbɔ, a tómamɔ́ naá boayá bɛ́nyɔ́. Ufíno yámɛ yɔ́yɔ́ɔ bo bɛcamɛna biimée, ufíno yámɛ yɔ́yɔ́ɔ go ɛgɛlɛ aá ɛgɛlɛ. 16 Ɛ́dá, o bándɛgɛna bafɛanɔ́ɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, o bó oyana: Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba biisée bɛ́nyɔ́, a á ŋgɛ́nɛ́gɛ́ná, Asaŋa ba Ábalaháma, ba Ɛ́saga, ba Yɔ́kɔbɔ. A lɛ́ a amɔ́: Ŋgaá nyó ɛ́na, mbɛ́ɛ́ ɛ́ná bɔ́ɔbɔ bá nyó ŋananamɔ́ naá Egíbítene, 16 Ɛ́dá, o bándɛgɛna bafɛanɔ́ɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, o bó oyana: Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba biisée bɛ́nyɔ́, a á ŋgɛ́nɛ́gɛ́ná, Asaŋa ba Ábalaháma, ba Ɛ́saga, ba Yɔ́kɔbɔ. A lɛ́ a amɔ́: Ŋgaá nyó ɛ́na, mbɛ́ɛ́ ɛ́ná bɔ́ɔbɔ bá nyó ŋananamɔ́ naá Egíbítene, 17 gɔ́ɔ ŋgoyɛdamɔ́ caá: kaá nyó húmíe naá Egíbítene, anáa no ɔ́bɛgɔnɔmɔ́, ŋgúle nɛnyɔ́ naá gɛdɔŋɔ gá batɔ bá Kána, ba Hetíte, gɛdɔŋɔ gá Baamɔ́ɔlɛ, ba Pelesíte, ba Hifíte, na ba Yebusíte, naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ mabáanyɛ na megúdé má pɔ́ŋɛ́ mó déndelemú hɔ́ɔ. 18 Bá ná bódólonyo ukelú yáhɔ; o lo go go ɛ́da, maamɔ́ɔ na bafɛanɔ́ɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, naá ufuŋe yá Egíbítene, no mo oyana no amɔ́: Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, a á có ɛ́nɛgɛ́ná. Có fáamɔ́ bogaaga bá go ŋa oŋɛndɔ yá medúgú mádadɔ́ naá giolóo, dɛ́ ɛ́da fáa Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛcɔ́, bɛbáágá. 19 Ŋgíyimene caá ufuŋe ya Egíbítene yó do ná nyó dɛ́ɛna no ɛ́da, aáŋa bó do bɛ́ɛ́mbá na ombɔ́gɔ yá bogaaga. 19 Ŋgíyimene caá ufuŋe ya Egíbítene yó do ná nyó dɛ́ɛna no ɛ́da, aáŋa bó do bɛ́ɛ́mbá na ombɔ́gɔ yá bogaaga. 20 Nná sancona ombɔ́gɔ yámɛ, kéneegenye Egíbítene na mbɔ́dɔ sá muune iŋkimée sɛ́ɛsɛ nná ŋananamɔ́ naá kadɛ́gadɛ́ɛ yabɔ́. Naá nnyimé hɔ́ɔlɔ́ kanɛ́ gɔ́ɔ a ná nyó dɛ́ɛnamɔ́ no ɛ́da. 21 Nná ŋa moatɛ́ goŋaá boɛ́nɔ bo bɛa niibo naá boayá bá batɔ bá Egíbítene, gɔ́ɔgɔ no ná dómbamɔ́, bó ná bɛ́ɛmba ɛmbɔ́gɔ ɛhandɛ́ gɔ́ɔ no ná bienemú pɛ́. 22 Okɔ́dɔ uŋkimée a nɔ́ ɔ́ŋɛnɔ mebégu mɛ́hɛ́, ɛ́na akɛ́ okɔ́dɔ mɔ́ɔnyɔ a gɛ́gamɔ́ naá mɔ́ nnyaŋá, muséní maáalú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, gá góolo, na bɛla bɛ́ɛbɛ no ŋgaá ágánáa,baaná bɛ́nyɔ́ bá banɔ́mɔtɔ́ na bá bakɔ́dɔ. No ŋga fólɛ́náa batɔ bá Egíbitene.

Chapter 4

1 Mósɛsɛ go gundie, a amɔ́: "Ɛ́na, bá dɛ gaá bósó go ŋgoliminyo, bá dɛ gɔɔ́ ɔ́bɔ́ bɔ́ɔbɔ mbó oyanɛnamɔ́. Kanɛ́ bá gaá ná gálɛ́dá bá amɔ́: Kanɛ Mesúge a lɛ́ kanɛ go go ɛ́nɛgɛna." 2 Kanɛ Mesúge go mo oyana a amɔ́: "Ɛkádɛ́ gɛ́ o lɔ́mɔ́ na gɛ́ go ombɔ́gɔ?" Mósɛsɛ a amɔ́: "Bó lɔ́mɔ́ gidímbo." 3 Kanɛ Mesúge go oyɛda a amɔ́: "Gɛ nɔɔ́ɔmɔ́ go cí." Mɔ́ɔ go gɛ́ nɔɔ, gidímbo gɛ́ bɛ́ɛ́ ɛ́yá nnyɔ́gɔ. Mósɛsɛ go ɛ́da go díine naá busíio bá nnyɔ́gɔ. 4 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Sancóna ombɔ́gɔ o yɛ gumbene go umío." Mósɛsɛ a á sancóná ombɔ́gɔ, go yɛ gumbene, nnyɔ́gɔ ɛ báá gɔnɔ́ go ɛ́ya gidímbo naá mɔ́ ombɔ́gɔ. 4 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Sancóna ombɔ́gɔ o yɛ gumbene go umío." Mósɛsɛ a á sancóná ombɔ́gɔ, go yɛ gumbene, nnyɔ́gɔ ɛ báá gɔnɔ́ go ɛ́ya gidímbo naá mɔ́ ombɔ́gɔ. 5 Kanɛ Mesúge go oyɛda a amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ bɔ́ o gaá ná ŋaáa, naá nnyimé goŋaá bó oliminyo bá amɔ́ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba biisée bábɔ́, a go ɛ́nɛ́gɛ́ná, Asaŋa ba Ábalaháma, Asaŋa ba Ɛ́saga, Asaŋa ba Yɔ́kɔbɔ." 6 Kanɛ Mesúge go gɔnɔ mo oyana a amɔ́: "Ágá ombɔ́gɔ yáhɔ naá ɛbáanyɛ náhɔ." Mósɛsɛ go ága ombɔ́gɔ naá ɛbáanyɛ; naá go yó úlie, go ɛ́na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yó ná lɛ́ nyɛ́nyɛ́ŋɛ́ nyɛnyɛŋɛ na ogɔnɔ́ yá kúnú, pácáŋɛ́ aŋa ndɛbɛ. 6 Kanɛ Mesúge go gɔnɔ mo oyana a amɔ́: "Ágá ombɔ́gɔ yáhɔ naá ɛbáanyɛ náhɔ." Mósɛsɛ go ága ombɔ́gɔ naá ɛbáanyɛ; naá go yó úlie, go ɛ́na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yó ná lɛ́ nyɛ́nyɛ́ŋɛ́ nyɛnyɛŋɛ na ogɔnɔ́ yá kúnú, pácáŋɛ́ aŋa ndɛbɛ. 7 Kanɛ Mesúge a amɔ: "Gundíe ombɔ́gɔ yáhɔ naá mamɔ́ ɛbáanyɛ." Mósɛsɛ go gundie ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ naá mɔ́ ɛbáanyɛ; naá nnyimé hɔ́ɔlɔ́, go gɔnɔ yó úlie naá mɔ́ ɛbáanyɛ, ɛ́ná ombɔ́gɔ yó mba gɔnɔ́ gunde aŋa nnyɔ́dɔ yɛhɛ́ ya cóá. 8 Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Amóŋa bá dɛ go olímínyóo, bá dɛ ɔ́bɛ́nɔ́ ukelú naá gieninye gá busío, bá goó olímínyóo ukelú yá gieninye gá gáandɛ́ɛ." 8 Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Amóŋa bá dɛ go olímínyóo, bá dɛ ɔ́bɛ́nɔ́ ukelú naá gieninye gá busío, bá goó olímínyóo ukelú yá gieninye gá gáandɛ́ɛ." 9 Kanɛ́ amóŋa bá dɛ olímínyóo naá bieninye bá bɛ́andɛ́ bɛ́ɛbɛ, bá dɛ ɔ́bɛnɔ́ ukelú yáhɔ, gɔ́lɔ́ miimpo má osaá, o má ságɛ́dɛna naá cí, hɔ́ɔlɔ́ gɔ́ɔ miimpo máama o báá ná bɔ́ŋɔ́ naá osaá, má gaá nɛ́ ɛ́yá manɔ́ŋɔ́, naá cí." 10 Mósɛsɛ go oyana Kanɛ Mesúge: "Ooo, Daadáa, cɛ báá mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a láhomanamɔ́ gɛlɛ́mbɛ go dogálɔ, bó do báá akɛ́ bá iyó, ɛ́na akɛ́ bá go bélie iyó, ɛ́na akɛ́ a dúme aŋa o báá ná bayɛ́gá go gálagala na uyogóní bahɔ; goakɛ́ ndɛ́ na nyuudé na gɛlɛ́mbɛ kebelidie." 10 "Ooo, Daadáa, cɛ báá mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a láhomanamɔ́ gɛlɛ́mbɛ go dogálɔ, bó do báá akɛ́ bá iyó, ɛ́na akɛ́ bá go bélie iyó, ɛ́na akɛ́ a dúme aŋa o báá ná bayɛ́gá go gálagala na uyogóní bahɔ; goakɛ́ ndɛ́ na nyuudé na gɛlɛ́mbɛ kebelidie." 11 Kanɛ Mesúge go mo oyana a amɔ́: "Ánɛ́ɛ a mbaá gedíe nyuudé ná mɔtɔ? Ánɛ́ɛ gɔnɔ́ a ŋananamɔ́ goŋaá mɔtɔ a gálagala, ɛ́na ɛ ɛ́ya gimúke, akɛ́ olɔ́kɔ́lɔkɔ, ɛ ɛ́nana ɛ́na akɛ́ a bɛ́ɛmba ugélígeli o? Ábɔ caá alɔ́mɔ́ yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge O? 12 Ɛ́dá kanɛ́, nná bɛ́ɛmba na nyuudé náhɔ, nná go húunenye bɔ́ɔbɔ o ná ŋamɔ́ o gálagala." 13 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Ooo, Daadáa, dómá mɔ́ɔnyɔ o gaá ná lɛ́gálɛ́gáa go dóma." 14 Kɔ́ɔ mpímí ya Kanɛ Mesúge yɛ obɛnamɔ́ Mósɛsɛ, gɛ́hɛ́ go oyɛda a amɔ: "Tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ, ba boya Léfi, a dɛ báá hɔ́ɔ o? Mɔ́ɔ a gaá gálágáláa kanɛ gɛdɔmbɔ. Mɔ́ɔ mɔ́nyɔ́ɔ moatɛ́ u úlenemú naá busío báhɔ, aŋa a gaá ná go ɛ́ná, a gaá békeelényée naao odɛ́má yɛ́hɛ." 14 Kɔ́ɔ mpímí ya Kanɛ Mesúge yɛ obɛnamɔ́ Mósɛsɛ, gɛ́hɛ́ go oyɛda a amɔ́: "Tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ, ba boya Léfi, a dɛ báá hɔ́ɔ o? Mɔ́ɔ a gaá gálágáláa kanɛ gɛdɔmbɔ. Mɔ́ɔ mɔ́nyɔ́ɔ moatɛ́ u úlenemú naá busío báhɔ, aŋa a gaá ná go ɛ́ná, a gaá békeelényée naa odɛ́má yɛ́hɛ." 15 O ná ŋamɔ́ o mo gálagala, o mo ágana dogálɔ naá nyuudé, yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, ndɛ go bɛ́ɛmba na nyuudé náhɔ, na nɛ́ɛnɛ ná Álɔŋɔ, nnyó húunenye bɔ́ɔbɔ no sɛmɛgananamɔ́ go ŋa. 16 A ná gálagala na boɛ́nɔ naá undukí yáhɔ; a ná bɛ́ɛmba nyuudé náhɔ, maamɔ́ɔ o b ɛ́ɛmba naá undukí yá Asaŋa go busío bɛ́hɛ́. 17 Gɔ́lɔ́ gidímbo gɛɛgɛ naá ombɔ́gɔ yáhɔ, na gɛ́ gɔ́ɔ o ná ŋanamɔ́ bieninye bá go békúke." 18 Mósɛsɛ go dómba, go nco gunde na nnyimé naá uŋinó bɛhɛ́ Yétolo, go mo oyana a amɔ: "Ŋgaá go bósógólídío, tɛ́ɛnamɔ́ ŋgɛ́da gíde bolimóní bámɛ naá Egíbitene, ŋgɛ́na amóŋa bá gá lɛ́ bɔgɔ́sɔ." Yétolo go mo oyana a mɔ́: "Ooo, ɛ́dá naá buumbénú." 18 Mósɛsɛ go dómba, go nco gunde na nnyimé naá uŋinó bɛhɛ́ Yétolo, go mo oyana a amɔ: "Ŋgaá go bósógólídío, tɛ́ɛnamɔ́ ŋgɛ́da gíde bolimóní bámɛ naá Egíbitene, ŋgɛ́na amóŋa bá gá lɛ́ bɔgɔ́sɔ." Yétolo go mo oyana a mɔ́: "Ooo, ɛ́dá naá buumbénú." 19 Naá Mádɛ́ana, Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ: " Ɛ́dá, o gunde naá Egíbítene, goakɛ́, biimée báaba bá mbaá lɛ bá fúmbe go go óna bá gúenénée púmú." 20 Mósɛsɛ go gɔ́lɔ okɔ́dɔ bɛhɛ́ na baaná banɔ́mɔtɔ́ bɛ́hɛ́, go bó búlugie naá ba abaŋabɛbɛa, go gunde naá gɛdɔŋɔ gá Egibítene. A báá gɔ́lɔ́ naá ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ gidímbo gá Asaŋa. 21 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: " Go go ɛ́da go go gunde naá Egíbítene, ɛ́na bɛsɛɔ biimée bɛ́ɛbɛ ŋgágamɔ́ naá ombɔ́gɔ yáhɔ: o ná bɛ́ ŋanana naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. Yɔmɔ́ɔ ndɛ go ɛ́da go lelenye odɛ́má yɛ́hɛ́, a dɛ dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ goŋaá bó dómba. 21 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: " Go go ɛ́da go go gunde naá Egíbítene, ɛ́na bɛsɛɔ biimée bɛ́ɛbɛ ŋgágamɔ́ naá ombɔ́gɔ yáhɔ: o ná bɛ́ ŋanana naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. Yɔmɔ́ɔ ndɛ go ɛ́da go lelenye odɛ́má yɛ́hɛ́, a dɛ dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ goŋaá bó dómba. 22 O nó oyana Falaɔ́ŋɔ go amɔ́: naáa gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a aǵalagalamɔ́: Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a lɔ́mɔ́ moɔnɔ́ bamɛ ba onɔ́mɔtɔ́, ba busío go bíene. 23 Ko oyanamɔ́ caá : Dɛ́ɛ́na moɔnɔ́ bamɛ ɛ ɛ́da mbúlugenye, go amɔ́ go inye go mo dɛ́ɛna ɛ́ ɛ́da, ɛɛ́ŋ, kaá fúúgié ohaŋa bahɔ, ba busío go bébíene." 24 Naá oŋɛndɔ, naá hoóma hémmue háaha Mósɛsɛ a mbaá dúmbíe budúgú, Kanɛ Mesúge go mo nɔɔ osaŋɔ́, a amɔ́ a mo óna. 24 Naá oŋɛndɔ, naá hoóma hémmue háaha Mósɛsɛ a mbaá dúmbíe budúgú, Kanɛ Mesúge go mo nɔɔ osaŋɔ́, a amɔ́ a mo óna. 25 Ogánɛ́ Mósɛsɛ, Sɛfóla, go gɔ́lɔ nuimpi ná ɛdánɛ́, go anca gisudu gá ohaŋa bɛhɛ́, a báá ncó nɔɔ malampada naá bɛgɔ́ndɔ́ bá Mósɛsɛ a amɔ́: "O lɛ go busío bámɛ onɔ́mɛ ba manɔ́ŋɔ́!" 26 Gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a dɛ́ɛnamɔ́ Mósɛsɛ.Sɛfóla go gálɛda a amɔ́!"Onɔmɛ ba manɔ́ŋɔ́! go busíio bá buencí." 27 Kanɛ Mesúge go oyana Álɔŋɔ: "Ɛ́dá naá giolóo, giluméní na Mósɛsɛ. Álɔŋɔ go biene pɛ́; go ɛ́da lumene na Mósɛsɛ naá ogɔndɔ yá Asaŋa, a báá mo gɔ́lɔ́ kude. 27 Kanɛ Mesúge go oyana Álɔŋɔ: "Ɛ́dá naá giolóo, giluméní na Mósɛsɛ. Álɔŋɔ go biene pɛ́; go ɛ́da lumene na Mósɛsɛ naá ogɔndɔ yá Asaŋa, a báá mo gɔ́lɔ́ kude. 28 Mósɛsɛ go lincie Álɔŋɔ dogálɔ duimée dá Kanɛ Mesúge mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ mo dómáalú, tɔ́nɔ na bieninye bá go békúke bɛ́ɛbɛ a mbaá mo íŋéné bogaaga bá go ŋanana. 29 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go dúmbenye na pɛ́ yabɔ́, kɔ́ɔ bá bándɛgɛnamɔ́ bafɛanɔ́ɔ biimée naá olɔŋɔ yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 29 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go dúmbenye na pɛ́ yabɔ́, kɔ́ɔ bá bándɛgɛnamɔ́ bafɛanɔ́ɔ biimée naá olɔŋɔ yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 30 Álɔŋɔ go fiteninye dogálɔ duimée dɔ́ɔdɔ Kanɛ Mesúge a mboó oyáná Mósɛsɛ, a báá ŋanana bieninye naá oŋgíso yá boɛ́nɔ. 31 Tɔ́nɔ boɛ́nɔ go oliminyo. Bá bɔ́ɔ́ ɔ́bɔ́ goŋaá Kanɛ Mesúge a mba mɛ́nɛ́gɛ́ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, a bɛ́ɛ́ ɛ́ná tɔ́nɔ gɛ́ɔbɛgɔ gábɔ́, gáábɔ́ go cúbimenene, bá dábana mɔŋgɔlɛ́.

Chapter 5

1 Kɔ́ɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ bɛ́ ɛ́damɔ́ naá Falaɔ́ŋɔ, go mo oyana bá amɔ́: "Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a gálagalamɔ́: 'Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ bó dómba, bó ɛ́da naá giolóo , bó kedinye gibíné go go mbúlugenye'." 2 Falaɔ́ŋɔ go gundie a amɔ́: "Ánɛ́ɛ a lɔ́mɔ́ Kanɛ Mesúge, goŋaá mmo ɔ́bɛnɔ go ukelú yɛ́hɛ́, tɛ́ɛna Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a dómba? Cɛ íyíménée Kanɛ Mesúge, tɔ́nɔ cɛ gaá dɛ́ɛ́ná Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a dómba." 3 Mósɛsɛ na Álɔŋɔ bá amɔ́: "Asaŋa ba Behébelée a á có ɛ́nɛ́gɛ́ná. Có fáamɔ́ bogaaga bá go ŋa medúgú mádadɔ́ má oŋɛndɔ naá giolóo, dɛ ɛ́da fáa Kanɛ Mesúge bɛbáágá, bó ŋa goŋaá a dɛ có dómɛ́ná bondama ɛ́na a có fúugie na kalafɔ." 3 Mósɛsɛ na Álɔŋɔ bá amɔ́: "Asaŋa ba Behébelée a á có ɛ́nɛ́gɛ́ná. Có fáamɔ́ bogaaga bá go ŋa medúgú mádadɔ́ má oŋɛndɔ naá giolóo, dɛ ɛ́da fáa Kanɛ Mesúge bɛbáágá, bó ŋa goŋaá a dɛ có dómɛ́ná bondama ɛ́na a có fúugie na kalafɔ." 4 Ufuŋe yá Egíbítene go bó oyana yó amɔ́: "Mósɛsɛ, nahɔ na Álɔŋɔ, ɛkádaɛ no fúmbemú go tíolidio boɛ́nɔ go go dɛ́ɛna buelí bɛ́hɛ́ o? Gundé nɔnɔ naá buelí." 5 Falaɔ́ŋɔ go oyɛda a amɔ́: "Ɛ́ná, boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó á degé naá gɛdɔŋɔ, no fúmbe go dílíminye buelí bábɔ́!" 6 A bayɛga buisí moánɛ, Falaɔ́ŋɔ go fáá gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ go befífí bá boɛ́nɔ na batɔ bá go indenye medíge, a amɔ́: 6 A bayɛga buisí moánɛ, Falaɔ́ŋɔ go fáá gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ go befífí bá boɛ́nɔ na batɔ bá go indenye medíge, a amɔ́: 7 No á lɛ no fáanana boɛ́nɔ mefuge go go bíme bilígí kɔ́ɔ, godɔ́ɔdɔ, no do gɔnɔ́ bó fáa; ŋgáa bɛ́ ɛ́da bɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ́ go ɛ́da báda mefuge. 8 No bó ílige bá bíme ombanɔ yá bilígí aŋa cóá, no do úné boóma; goakɛ́ bá lɛ́ bɛnɔ́nɔ́; go boóma moánɛ gɔ́ɔ bá áncamɔ́, bó oya bá amɔ́: 'Ŋgáa dɛ ɛ́da fáa Asaŋa bɛcɔ́ bɛbáágá!' 9 Fáá nɔnɔ batɔ báaba buelí gɔnɔ́ makɔ́nɔ́, bá bó yɔgɔnɔ, bá dɛ gaá gɔnɔ́ gɔ́lɔ gɛcamɛna na dogálɔ dá mebelébélíe. 10 Befífí buelí bá boɛ́nɔ na batɔ bá go indenye buelí go nco go oyana boɛ́nɔ bá amɔ́: "Falaɔ́ŋɔ a lɛ́ a amɔ́: 'Cɛ gɔnɔ́ nyó fáanana mefuge; 10 Befífí buelí bá boɛ́nɔ na batɔ bá go indenye buelí go nco go oyana boɛ́nɔ bá amɔ́: "Falaɔ́ŋɔ a lɛ́ a amɔ́: 'Cɛ gɔnɔ́ nyó fáanana mefuge; 11 no gɛɛ́ ɛ́dá godɔ́ɔdɔ no fúmbe mefuge bɛɛnyɔ́ɔ moatɛ́ anáa no gaá ná gídé, bá dɛ unée boóma naá buelí bɛ́nyɔ́. 12 Boɛ́nɔ go sálamanda naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene, go go bá isúí, bó dómba mefuge. 12 Boɛ́nɔ go sálamanda naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene, go go bá isúí, bó dómba mefuge. 13 Befífí bá mba lɛ́ bá bó fála, bó oya bá amɔ́: "Buisí buimée, no mana buelí bɛ́nyɔ́, caŋa mmue gɔ́ɔgɔ bá mbaá lɛ bá nyó fáanana mefuge." 14 Bá mba lɛ́ bá gide akɛ́ batɔ bá go indenye buelí báaba befífí bá Falaɔ́ŋɔ bá mbaá lɛ dílímínyéelú naá olɔŋɔ yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, bá gálagala bá amɔ́: "Ɛkádɛ́, iyó na ínoni, no lɔ́mɔ́ kanɛ go bíme ombanɔ yá bilígí yɔ́ɔyɔ bá nyó úhenemú go buisí?" 15 Batɔ bá go indenye buelí naá olɔŋɔ yá Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́da mbéséégí naá Falaɔ́ŋɔ, bá amɔ́ gɛ́hɛ́ aá: "Ɛkádɛ́ go óbigonyomú boyogóní báhɔ mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ́ náana o?" 15 Batɔ bá go indenye buelí naá olɔŋɔ yá Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́da mbéséégí naá Falaɔ́ŋɔ, bá amɔ́ gɛ́hɛ́ aá: "Ɛkádɛ́ go óbigonyomú boyogóní báhɔ mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ́ náana o? 16 Bá dɛ f́áánáná boyoǵoní báhɔ mefuge, kanɛ́ bá có úhene báa amɔ́: 'Bímé nɔnɔ bilígí!' Nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ bá có gidemú, aŋa bɛɛcɔ́ɔ báa dɛ lɔ́mɔ́ na gɛsɛnɛ moánɛ." 17 Falaɔ́ŋɔ go bó gundie a amɔ́: "No lɛ́ bɔnɔ́nɔ́nɔnɔ, bɔnɔ́nɔ́nɔnɔ! Go busío moánɛ gɔ́ɔ no oyamɔ́ no amɔ́: 'Dɛ no ɛ́da fáa Kanɛ Mesúge bɛbáagá!' Go 18 dɔ́ɔdɔ, gundé nɔnɔ naá buelí; bá dɛ gaá gɔnɔ́ nyó fáa mefuge, no bíme ombanɔ yá bilígí caŋa mmue yɔ́ɔyɔ bá nyó úhenemú." 19 Batɔ bá go indenye buelí naá olɔŋɔ yá Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́na goŋaá bá bó gundenye mahana, naá gooya gá ŋaá: "Naá ombanɔ yá bilígí bá go bíme go buisí, bá dɛ uné boóma kɔ́ɔ; buisí buimée na buelí bá bɔ́." 19 Batɔ bá go indenye buelí naá olɔŋɔ yá Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́na goŋaá bá bó gundenye mahana, naá gooya gá ŋaá: "Naá ombanɔ yá bilígí bá go bíme go buisí, bá dɛ uné boóma kɔ́ɔ; buisí buimée na buelí bá bɔ́." 20 Bá húmene naá Falaɔ́ŋɔ, go ɛ́da giluméné na Mósɛsɛ na Álɔŋɔ aŋa bá mbaá bá bó gɛ́gana. 21 Bá báa lɛ go bó oyana goŋaá: "Ŋgáa Kanɛ Mesúge a nyó núune, a nyó sómbɛna ɛkada! No á ŋaáa goŋaá Falaɔ́ŋɔ a có ɛ́na boóma bá dugúnú naá oŋgíso yɛ́hɛ́, na yá batɔ bá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́, no á bó ágá go ombɔ́gɔ kalafɔ ya go có fúugie na yɛ́." 22 Mósɛsɛ go gunde na nnyimé naá Kanɛ Mesúge, a amɔ́: "Daadáa, o ŋamɔ́ bobɛ́ na boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ goakɛ́? O lɔ́mɔ́ tómáalú goakɛ́?" 22 Mósɛsɛ go gunde na nnyimé naá Kanɛ Mesúge, a amɔ́: "Daadáa, o ŋamɔ́ bobɛ́ na boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ goakɛ́? O lɔ́mɔ́ tómáalú goakɛ́?" 23 A dúme aŋa ndɔ́mɔ́ ɛ́dáalú naá Falaɔ́ŋɔ na ufíno yáhɔ, a ŋanana bobɛ́ na boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ, maamɔ́ɔ hɔ́ɔlɔ́ kanɛ go dúgune boɛ́nɔ báhɔ."

Chapter 6

1 Kanɛ mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "O gɛɛ́ ɛ́ná kanɛ́ godɔ́ɔdɔ bɔ́ɔbɔ kaá ná ŋaáa Falaɔ́ŋɔ; ombɔ́gɔ yá bogaaga yó gaá mo gaŋáa go bó dɛ́ɛna bɛ́ ɛ́da, obɔ́gɔ yá bogaaga yó gaá mo gaŋáa go bó gúne naá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́." 2 Asaŋa go gɔnɔ gálagala Mósɛsɛ, go mo oyana a amɔ́: "Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 2 Asaŋa go gɔnɔ gálagala Mósɛsɛ, go mo oyana a amɔ́: "Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 3 Mmbɛ ɛ́nɛ́gɛ́ná Ábalaháma, Ɛ́saga, na Yɔ́kɔbɔ, aŋa Asaŋa ba bogaaga buimée; kanɛ́ bá lɛ́ kanɛ go ŋgíyime naá ofíno yámɛ yá kanɛ Mesúge. 4 Mba ladá tɔ́nɔ bugúle bámɛ nabɔ́, caá kaá bó fáá gɛdɔŋɔ gá Kanáana, gɛdɔŋɔ gá ɛŋɛndɔ yabɔ́, hɔ́ɔ gɔ́ɔ bá mbaá manɛ́ dúmbie gɛlombá hɔ́ɔ. 5 Ndɛ́ ɔ́bɔ́ɔlú gohíme gá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, naá boɔlɛ́ bɔ́ɔbɔ batɔ bá Egíbítene bá bó nonamɔ́ kɔ́ɔ, gɔ́ɔ ndɔ́mɔ́ bééníŋínyéelu gɛlada bugúle bámɛ. 6 Go busío moánɛ, oyána baana bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go amɔ́: 'Ndɛ́ Kanɛ Mesúge, nná nyó dúgunu go medíge má boɔlɛ́ máama batɔ bá Egíbítene bá nyó íligenemú go má, kɔnɔ nyó sódío go ombɔ́gɔ ganónáalú, na bɛantá bá mokada'." 6 "Go busío moánɛ, oyána baana bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go amɔ́: 'Ndɛ́ Kanɛ Mesúge, nná nyó dúgunu go medíge má boɔlɛ́ máama batɔ bá Egíbítene bá nyó íligenemú go má, kɔnɔ nyó sódío go ombɔ́gɔ ganónáalú, na bɛantá bá mokada'." 7 Nná nyó gɔ́lɔ no bɛ́ɛmba boɛ́nɔ bámɛ, mbɛ́ɛmba Asaŋa bɛnyɔ́, gɔ́ɔ no ná lɛncamɔ́ no amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, mɔ́ɔ a nyó dúgunemʉ́ go medíge máama batɔ bá Egíbítene bá nyó íligenemú go má. 8 Nná nyó íŋenye naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ mmbaá bálɛáa go fáa Ábalaháma, Ɛ́saga, na Yɔ́kɔbɔ; nná nyó íŋene gɛ́ bɛ́ɛmba gɛnyɔ́, yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge. 8 Nná nyó íŋenye naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ mmbaá bálɛáa go fáa Ábalaháma, Ɛ́saga, na Yɔ́kɔbɔ; nná nyó íŋene gɛ́ bɛ́ɛmba gɛnyɔ́, yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge." 9 Náana gɔ́ɔ Mósɛsɛ a mbaá gálágáláa baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Kanɛ́ gɛantá gá mayayɔ́ na gɛdɔmbɔ gá buelí go bó lege go ɔ́bɛnɔ Mósɛsɛ. 10 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: 10 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: 11 "Ɛ́dá, gálágáláa na ufuŋe yá Egíbítene, goŋaá yó dɛ́ɛna baaná Bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá húme naá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ. 12 Mósɛsɛ go gundie naá busío bá Asaŋa a amɔ́: "Ɛ́ná, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá lɛ́ kanɛgo ɔ́bɔ bɔ́ɔbɔ ŋgoyamɔ́; nɛɛ́nɛ Falaɔ́ŋɔ a ná ŋgɔ́bɔmɔ́, yɔmɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ ndɔ́mɔ́ dogálɔ cɛ fɛ́láa?" 13 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, a báá bo lɔ́sɛnɔ́nɔ́ɔ moóma mó núune baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, na mɔ́ɔmɔ mó núue Falaɔ́ŋɔ, ufuŋe yá Egíbítene, go go húmie baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá gɛdɔŋɔ gá Ebíbítene. 14 Edégu na mefuŋe má yá mámáa: baaná bá Olɔ́bɛnɛ, moɔnɔ́ ba busío bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: Hɛ́nɔgɔ, Pálɔ, Hɛ́cɛlɔnɛn a Kelémi. Edégu yá Olɔ́bɛnɛ yɔ́yɔ́ɔ. 14 Edégu na mefuŋe má yá mámáa: baaná bá Olɔ́bɛnɛ, moɔnɔ́ ba busío bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: Hɛ́nɔgɔ, Pálɔ, Hɛ́cɛlɔnɛn a Kelémi. Edégu yá Olɔ́bɛnɛ yɔ́yɔ́ɔ. 15 Baaná bá Símiyono: Yémuele, Yémini, Ohada, Yákɛnɛ na Cócalɛ, na Séhulu, ohaŋa ba mbéní ya Kána. Edégu yá Símiyono yɔ́yɔ́ɔ. 16 Ifíno ya baaná bá Léfi, na mbásaŋa yɛhɛ́ kɛ́: Gɛlɛsɔ́mɛ, Kɛ́hadɛ na Meléli. Nnyómá sá Léfi sá gɛɔyɔ sɛ́ mba bɛ́ɛ́mbá nnyómá ntɛdɛ na nitíno na buinyo na ɛ́handɛ́. 16 Ifíno ya baaná bá Léfi, na mbásaŋa yɛhɛ́ kɛ́: Gɛlɛsɔ́nɛ, Kɛ́hadɛ na Meléli. Nnyómá sá Léfi sá gɛɔyɔ sɛ́ mba bɛ́ɛ́mbá nnyómá ntɛdɛ na nitíno na buinyo na ɛ́handɛ́. - 17 Baaná bá Gɛlɛsɔ́nɛ: Libini nɛhɛ́ na Cimeyí, na edégu yábɔ́. - 18 Baaná bá Kɛ́hadɛ: Amaláma, Yɛcɛhálɛ, Héboloŋo na Úsiele. Nnyómá sá gɛɔyɔ gá Kɛ́hadɛ sɛ́ mba bɛ́ɛ́mbá nnyómá ntɛdɛ na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́ na ɛ́dadɔ́. - 19 Baaná bá Meléli: Mekelí na Mucí. -Edégu yá Léfi na mbásaŋa yɛhɛ́ yɔ́yɔ́ɔ. - 20 Amaláma go gɔ́lɔ okɔ́dɔ bɛhɛ́ ufíno Yokobɛ́dɛ, ondimóní bá nnyeedíi; mɔ́ɔnyɔ go mo bíenine Álɔŋɔ, nɛhɛ́ na Mósɛsɛ. Nnyómá sá gɛɔyɔ gá Amaláma go bɛ́ɛmba nnyómá ntɛdɛ na nitíno na bui,yo ná ɛ́handɛ́. - 20 Amaláma go gɔ́lɔ okɔ́dɔ bɛhɛ́ ufíno Yokobɛ́dɛ, ondimóní bá nnyeedíi; mɔ́ɔnyɔ go mo bíenine Álɔŋɔ, nɛhɛ́ na Mósɛsɛ. Nnyómá sá gɛɔyɔ gá Amaláma go bɛ́ɛmba nnyómá ntɛdɛ na nitíno na buinyo ná ɛ́handɛ́. - 21 Baaná bá Yɛcɛháalɛ: Kolée, Nefége, na Sikilíi. - 22 Baaná bá Usíele: Mɛkáyɛlɛ, Ɛlɛ́capanɛ, na Sitilíi. 23 Álɔŋɔ go gɔ́lɔ okɔ́dɔ ufíno Elícebe, ombóla ba Amɛnadába mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ondimóní ba okɔ́dɔ ba Nákɔlɔŋɔ. Elícebe go mo bíenine Nadába, Ebíhu, Ɛlɛasáalɛ na Ɛtamáalɛ. 23 Álɔŋɔ go gɔ́lɔ okɔ́dɔ ufíno Elícebe, ombóla ba Amɛnadába mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ondimóní ba okɔ́dɔ ba Nákɔlɔŋɔ. Elícebe go mo bíenine Nadába, Ebíhu, Ɛlɛasáalɛ na Ɛtamáalɛ. 24 Baaná bá Kolée: Ésili, Ɛlɛkána, na Abɛasáfa. Edégu yá Kolée yɔ́yɔ́ɔ. 25 Ɛlɛasáalɛ, ohaŋa ba Álɔŋɔ, go gɔ́lɔ okɔ́dɔ naá babóla bá Putíele, a báá mo bíéníné Finése. Bagɔ́nɔ́ɔ bá edégu ya boya Léfi bɔ́bɔ́ɔ, na edégu yábɔ́. 26 Bá lɔ́mɔ́, Mosɛ́sɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, bɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a bó oyanamɔ́ a amɔ́: "Húmíe nɔnɔ baaná bá Ɛ́salahɛ́ɛlɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, aŋa bitúu bá bidé bábɔ́ bɛ́ lɔ́mɔ́." 26 Bá lɔ́mɔ́, Mosɛ́sɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, bɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a bó oyanamɔ́ a amɔ́: "Húmíe nɔnɔ baaná bá Ɛ́salahɛ́ɛlɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, aŋa bitúu bá bidé bábɔ́ bɛ́ lɔ́mɔ́." 27 Bá lɔ́mɔ́ bɔ́ɔ bá mbaá gálágáláa Falaɔ́ŋɔ, ufuŋe yá Egíbítene, go go húmie baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá Egíbítene. Bá lɔ́mɔ́ bɔ́ɔ, Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ. 28 Gɔ́ɔgɔ Kanɛ Mesúge a mbaá gálágáláa Mósɛsɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, 28 Gɔ́ɔgɔ Kanɛ Mesúge a mbaá gálágáláa Mósɛsɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, 29 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. Oyána Falaɔ́ŋɔ, ufuŋe yá Egíbítene, buimée bɔ́ɔbɔ ko oyanɛnamɔ́." 30 Kanɛ́ Mósɛsɛ go gundie naá busío bá Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Ɛ́ná, cɛ dómbáa gogálɔ go fɛ́la; Falaɔ́ŋɔ a gaá ná mbódólónyóo nɛɛ́nɛ?"

Chapter 7

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛná, ŋgaá go íyíe Asaŋa naá busío bá Falaɔ́ŋɔ: tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ mɔ́ɔ a bɛ́ɛmba mbúsí naá busío báhɔ. 2 Maamɔ́ɔ, o ná gálagala buimée bɔ́ɔbɔ ko lɔsɛnɔnɔmɔ́; tɛ́ɔbɛnɔ, Álɔŋɔ, mɔ́ɔ a gálagala Falaɔ́ŋɔ, goŋaá a dɛ́ɛna baaná bá Ɛsɛlahɛ́ɛlɛ bá húme naá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́. 3 Kanɛ́ yɔmɔ́ɔ, ka ŋga lelíe odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, mbúígenye yɔmɔ́ bieninye bá go békúke na bɛsɛɔ bámɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 3 Kanɛ́ yɔmɔ́ɔ, ka ŋga lelíe odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, mbúígenye yɔmɔ́ bieninye bá go békúke na bɛsɛɔ bámɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 4 Falaɔ́ŋɔ a dɛ ná bóso go nyó bódóliginyo. Nná dúfie Egíbítene bogaaga bá ombɔ́gɔ yámɛ, kúmie naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene ɛlɔŋɔ ya bidé yamɛ, boɛ́nɔ bámɛ, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, na bɛantáanta bá mokada. 5 Batɔ bá Egíbítene bá ŋga lɛncá goŋaá ndɛ́ Kanɛ Mesúge, aŋa ka ŋgaá dúfíe Ebíbítene bogaaga bá ombɔ́gɔ yámɛ, kɔnɔ húmie naá gɛdɔŋɔ gábɔ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ." 6 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá bó lɔsɛ́nɔ́; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ. 6 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá bó lɔsɛ́nɔ́; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ. 7 Mósɛsɛ a mbaá ŋá a ná lɛ́ nnyóma otíno énni, Alɔ́ŋɔ mɔ́ɔ na sɛ́ otíno énni na ɛ́dadɔ́, naá gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ bá mbaá gálágáláa na Falaɔ́ŋɔ. 8 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ na Álɔŋɔ a amɔ́: 8 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ na Álɔŋɔ a amɔ́: 9 "Falaɔ́ŋɔ a amɔ́ a nyó gálɛda, a nyó oyana a amɔ́: 'Ŋaáa nɔnɔ gɛsɛɔ!' Go oyana Álɔŋɔ: 'Gɔ́lɔ́ mamɔ́ gidímbo, o gɛ́ nɔɔ naá busío bá Falaɔ́ŋɔ.' Gɛ́ gɛɛ́ ɛ́yá nnyɔ́gɔ." 10 Mosɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ɛ́da naá Falaɔ́ŋɔ, go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́. Álɔŋɔ go nɔɔ gidímbo go cí naá busío bá Falaɔ́ŋɔ na naá busío bá boyogóní bɛ́hɛ́; gidímbo go ɛ́ya nnyɔ́gɔ. 11 Kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ benciŋínciŋi na bebúgí; tɔ́nɔ na bɔsɛɔsɛ́ɔ bá Egíbítene, bɔ́ɔ tɔ́nɔ, go ŋa gɛsɛɔ gɛ́ɛgɔ na nobóga nábɔ́. 11 Kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ benciŋínciŋi na bebúgí; tɔ́nɔ na bɔsɛɔsɛ́ɔ bá Egíbítene, bɔ́ɔ tɔ́nɔ, go ŋa gɛsɛɔ gɛ́ɛgɔ na nobóga nábɔ́. 12 Bá báá nɔɔnɔ́nɔ́ɔ bidímbo bábɔ́ biimée go cí, bɛ bɛ́ɛ́ ɛ́yáná nnyɔ́gɔ. Kanɛ́ gidímbo gá Álɔŋɔ go mɛna bɛ́ɛbɛ bábɔ́. 13 Odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ go lala, go inye go bódóliginyo Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mboó oyɛ́dá. 14 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Falaɔ́ŋɔ a lala odɛ́má; i í inyé go dɛ́ɛna boɛ́nɔ bó ɛ́da. 14 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Falaɔ́ŋɔ a lala odɛ́má; i í inyé go dɛ́ɛna boɛ́nɔ bó ɛ́da. 15 Ɛ́dá naá Falaɔ́ŋɔ aŋa gó gaá ná bálá; a gaá húmé go go ɛ́da naá boayá bá miimpo, o mo ɛ́dɛna naá busío naá cɔ́lɔ ya osaá. O gɔ́lɔ naá ombɔ́gɔ gidímbo gɛ́ɛgɛ gɛ́ mbɛɛ́ ɛ́yá nnyɔ́gɔ, 16 go oyana Falaɔ́ŋɔ go amɔ́: 'Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, mɔ́ɔ a tómamɔ́ naá mamɔ́ɔ, ncɛ go oyana caá: Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ bó ɛ́da, bó ɛ́da mbúlugenye naá giolóo. Ɛ́ná kanɛ́, a no húme godɔ́ɔdɔ o lɛ́ kanɛ go bódóliginyo. 16 go oyana Falaɔ́ŋɔ go amɔ́: 'Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, mɔ́ɔ a tómamɔ́ naá mamɔ́ɔ, ncɛ go oyana caá: Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ bó ɛ́da, bó ɛ́da mbúlugenye naá giolóo. Ɛ́ná kanɛ́, a no húme godɔ́ɔdɔ o lɛ́ kanɛ go bódóliginyo. 17 Kanɛ́ náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a gálagalamɔ́: Go bɔ́ɔbɔ o ná lɛnca goŋaá ndɛ́ Kanɛ Mesúge. Kaá góbá miimpo má osaá na gidímbo gɛ́ɛgɛ ndɔ́mɔ́ na gɛ́ go ombɔ́gɔ; má gaá gundé manɔ́ŋɔ́. 18 Moɔbɔ́ mɔ́ɔmɔ naá osaá mó gaá gúénénée, miimpo má dɛ́aŋa na goyɛka, batɔ bá Egíbítene bá ná fúmbe go bonyo miimpo má osaá, go dúgúnú gɔ́gɔ́ɔ'." 19 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Oyána Álɔŋɔ: 'Gɔ́lɔ́ gidímbo gáhɔ, o dóŋio ombɔ́gɔ yáhɔ naá miimpo má Egíbítene miimée, naá dofámbáláa dábɔ́, naá dosáncalɛ́a dábɔ́ dá ɛdɔ́bɔ́, naá bɛnɛmba bábɔ́ bá miimpo na naá bɛtɛmbatɛmba bábɔ́ biimée bá miimpo. Mó ná gunde manɔ́ŋɔ́: manɔ́ŋɔ́ má ná bɛ́ɛmba naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene, naá muséní gedíelú na boɛ́tɛ, na naá mɔ́ɔmɔ gedíelú na ɛdánɛ́. 19 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Oyána Álɔŋɔ: 'Gɔ́lɔ́ gidímbo gáhɔ, o dóŋio ombɔ́gɔ yáhɔ naá miimpo má Egíbítene miimée, naá dofámbáláa dábɔ́, naá dosáncalɛ́a dábɔ́ dá ɛdɔ́bɔ́, naá bɛnɛmba bábɔ́ bá miimpo na naá bɛtɛmbatɛmba bábɔ́ biimée bá miimpo. Mó ná gunde manɔ́ŋɔ́: manɔ́ŋɔ́ má ná bɛ́ɛmba naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene, naá muséní gedíelú na boɛ́tɛ, na naá mɔ́ɔmɔ gedíelú na ɛdánɛ́'." 20 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá bó lɔsɛ́nɔ́. Álɔŋɔ go fediginye gidímbo, go góba miimpo má osaá, naá oŋgíso ya Falaɔ́ŋɔ na naá oŋgíso yá boyogóní bɛ́hɛ́; miimpo miimée má osaá go gunde manɔ́ŋɔ́. 20 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá bó lɔsɛ́nɔ́. Álɔŋɔ go fediginye gidímbo, go góba miimpo má osaá, naá oŋgíso ya Falaɔ́ŋɔ na naá oŋgíso yá boyogóní bɛ́hɛ́; miimpo miimée má osaá go gunde manɔ́ŋɔ́. 21 Moɔbɔ́ mɔ́ɔmɔ naá osaá go gúenene púmú, osaá go dɛ́aŋa, batɔ bá Egíbítene bá dɛ gɔnɔ́ bɛa pɛ́ yá go bónyo miimpo má osaá, manɔ́ŋɔ́ go bɛ́ɛmba naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene. 22 Kanɛ́ bɔsɛɔsɛ́ɔ bá Egíbítene na dobóga dábɔ́ go fitie gɛsɛɔ móanɛ. Odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ go lala, a báá lɔbɔ́ a dɛ bódólígínyóo Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mboó oyáa. 23 Falaɔ́ŋɔ go fíidie nnyimé, go gunde naá mɔ́ nnyaŋá; moóma mɔ́ɔmɔ mó lɛ́ kanɛ akɛ́ go mo gɔmbɛdɔ odɛ́má. 23 Falaɔ́ŋɔ go fíidie nnyimé, go gunde naá mɔ́ nnyaŋá; moóma mɔ́ɔmɔ mó lɛ́ kanɛ akɛ́ go mo gɔmbɛdɔ odɛ́má. 24 Batɔ bá Egíbítene biimée go díme dobɛ́láa dó géŋgelenye osaá, go go ɛ́na miimpo má go bónyo; goakɛ́ máama má osaá má mba lɛ́ kanɛ mbónyíínó. 25 Medúgú má mba dómbá mátáanɔ na máandɛ́ a bayɛga aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá díéŋíe osaá.

Chapter 8

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Ɛ́dá naá Falaɔ́ŋɔ, o mo oyana go amɔ́: 'Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a gálagalamɔ́: Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ bó ɛ́da, goŋaá bó mbúlugenye. 2 Go amɔ́ go inye go bó dɛ́ɛna bó ɛ́da, kaá búndíe gɛsaágada gá gɛdɔŋɔ gáhɔ giimée na móbɛmbɛ. 3 Osaá yó ná hóogo dácɛ na móbɛmbɛ; mó ná húmene miimpo, mo íŋenene naá maɔ́ nnyaŋá, naá nɛgɛlɛ́ náhɔ ná ombɛ́dɛ́, mó bólɛganɛna ombɛ́dɛ́ yáhɔ, mó íŋenene naá nnyaŋá sá boyogóní báhɔ, na naá nnyaŋá sá batɔ bá gɛdɔŋɔ gáhɔ iŋkimée, naá bɛnámbɛ́ná bɛlɛ́dɛ na naá moóma má go fuge uguŋe. 4 Móbɛmbɛ mó ná go yalanɛna, naá batɔ bá gɛdɔŋɔ gáhɔ, na naá boyogóní báhɔ biimée'." 5 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Oyána Álɔŋɔ go amɔ́: 'Gaanóna ombɔ́gɔ yáhɔ na gidímbo gáhɔ, naá dofámbálá, naá dosáncalɛ́a dá miimpo, na naá bɛnɛmba bá miimpo, o búlugie móbɛmbɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene'." 5 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Oyána Álɔŋɔ go amɔ́: 'Gaanóna ombɔ́gɔ yáhɔ na gidímbo gáhɔ, naá dofámbálá, naá dosáncalɛ́a dá miimpo, na naá bɛnɛmba bá miimpo, o búlugie móbɛmbɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene'." 6 Álɔŋɔ go gaanona ombɔ́gɔ naá miimpo má egíbítene; móbɛmbɛ go húmene go hóogo gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 7 Kanɛ́ bɔsɛɔsɛ́ɔ na dobóga dábɔ́ go ŋa nɔ́ɔ caŋa mmue. Bá báá búlúgíe móbɛmbɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 8 Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, go oyɛda a amɔ́: "Bósógólyóomú nɔnɔ Kanɛ Mesúge, a ŋgúlinye móbɛmbɛ halaháláa na naá gɛdɔŋɔ gámɛ; yɔmɔ́ɔ kaá dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ bó ɛ́da, bó ɛ́da fáanana Kanɛ Mesúge bɛbáágá." 8 Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, go oyɛda a amɔ́: "Bósógólyóomú nɔnɔ Kanɛ Mesúge, a ŋgúlinye móbɛmbɛ halaháláa na naá gɛdɔŋɔ gámɛ; yɔmɔ́ɔ kaá dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ bó ɛ́da, bó ɛ́da fáanana Kanɛ Mesúge bɛbáágá." 9 Mósɛsɛ go oyana Falaɔ́ŋɔ: "Ɔ́bɔ́ bese makɔ́nɔ́ namɛ! Nikíní gɔ́ɔ káananamɔ́ go bósógolidio Kanɛ Mesúge go busío báhɔ, tɔ́nɔ go busío bá boyogóní bahɔ na boɛ́nɔ báhɔ, goŋaá a dɔ́ŋona halaháláa nahɔ na nnyaŋá sáhɔ móbɛmbɛ? Mó lɔbɛnɔ goana naá osaá. 10 Falaɔ́ŋɔ go gundie: "Go nembeli." Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Bó gaá bá ŋaáa nɔ́ɔ, goŋaá o lɛnca go amɔ́ mɔtɔ ba go béeniŋinye na Asaŋa a dɛ báá. 10 Falaɔ́ŋɔ go gundie: "Go nembeli." Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Bó gaá bá ŋaáa nɔ́ɔ, goŋaá o lɛnca go amɔ́ mɔtɔ ba go béeniŋinye na Asaŋa a dɛ báá. 11 Móbɛmbɛ mó gɛɛ́ ɛ́dáná halaháláa nahɔ na nnyaŋá sáhɔ, tɔ́nɔ na boyogóní báhɔ na boɛ́nɔ báhɔ; mó lɔbɔ goana naá osaá." 12 Mósɛsɛ nɛhɛ́ Álɔŋɔ go húme naá nnyaŋá ya Falaɔ́ŋɔ. Kɔ́ɔ Mósɛsɛ a gálagalamɔ́ Kanɛ Mesúge naá gɛsɛnɛ gá móbɛmbɛ mɔ́ɔmɔ a mbaá nuncínyée Falaɔ́ŋɔ. 13 Kanɛ Mesuge go ŋa bɔ́ɔbɔ Mósɛsɛ a mbuú úhúné; móbɛmbɛ mɔ́ɔmɔ go nnyaŋá go fúe púmú, go nnyaáŋgadɛ́ na naá ntɛ́mɛ́. 13 Kanɛ Mesuge go ŋa bɔ́ɔbɔ Mósɛsɛ a mbuú úhúné; móbɛmbɛ mɔ́ɔmɔ go nnyaŋá go fúe púmú, go nnyaáŋgadɛ́ na naá ntɛ́mɛ́. 14 Gɔ́ɔ bá mo dulemú go bɛca, gɛdɔŋɔ go ɛ́da go dóoga na ginumpé. 15 Falaɔ́ŋɔ ɛ ɛ́ ɛ́ná gofuugide, go lelie odɛ́má, a bíí inyé go bódóliginyo Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbo oyáa. 16 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Oyána Álɔŋɔ: 'Dóŋío gidímbo gáhɔ, o góba bibúu bá cí. Bɛ́ gaá núgíe na oŋinyó, naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene'." 16 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Oyána Álɔŋɔ: 'Dóŋío gidímbo gáhɔ, o góba bibúu bá cí. Bɛ́ gaá núgíe na oŋinyó, naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene'." 17 Gáábɔ́ go ŋa nɔ́ɔ. Álɔŋɔ go gaanona ombɔ́gɔ, na gidímbo gɛ́hɛ́, gɛ́hɛ́ go góba bibúu bá cí; bibúu go núgie na oŋinyó, gá yá go ɛ́da go yalanɛna batɔ na bidúgé. Bibúu biimée bá cí go núgie na oŋinyó, naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene. 18 Bɔsɛɔsɛ́ɔ go ŋa nobóga nábɔ́ go go bulie tɔ́nɔ oŋinyó; kanɛ́ bó báá bó sugé. Oŋinyó yá mba lɛ́ na batɔ na nnyama kɛ́. 18 Bɔsɛɔsɛ́ɔ go ŋa nobóga nábɔ́ go go bulie tɔ́nɔ oŋinyó; kanɛ́ bó báá bó sugé. Oŋinyó yá mba lɛ́ na batɔ na nnyama kɛ́. 19 Kɔ́ɔ bɔsɛɔsɛ́ɔ bá Falaɔ́ŋɔ bá mo oyana bá amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ ɛnɔɔ́nɔɔ́ há Asaŋa!" Odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ go lala, go lɔbɛnɔ a dɛ bódólígínyóo Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mboó oyáa. 20 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Gá lɛ́ yáfa na gɛyɛ́nɛ́ túlúbú, o dɛ́lɛmɛna naá Falaɔ́ŋɔ; a gaá húmé go go ɛ́da naá miimpo. O mo oyana go amɔ́: 'Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a gálagalamɔ́: Dɛ́ɛ́na boaɛ́nɔ bámɛ bó dómba, bó ɛ́da mbúlugenye. 20 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Gá lɛ́ yáfa na gɛyɛ́nɛ́ túlúbú, o dɛ́lɛmɛna naá Falaɔ́ŋɔ; a gaá húmé go go ɛ́da naá miimpo. O mo oyana go amɔ́: 'Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a gálagalamɔ́: Dɛ́ɛ́na boaɛ́nɔ bámɛ bó dómba, bó ɛ́da mbúlugenye. 21 Aáŋa o do dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ bámɛ bó dómba, kaá dómá ŋki sá gonómanɛna, go maamɔ́ɔ na boyogóní báhɔ, go boɛ́nɔ báhɔ na na nnyaŋá sáhɔ; ŋki sɛ́ ná hóogono naá nnyaŋá sá batɔ bá Egíbítene, cí ɛ bɛ́ɛmba boáalú na ŋki. 22 Kanɛ́ naá buisí moán:a, nná yáŋona gɛdɔŋɔ gá Gósɛnɛ, anáa boɛ́nɔ bámɛ bó gɛ́gamɔ́, ŋki sɛ́ dɛ ná bóso go bola hɔ́ɔ, bó ná go dúfie goŋaá yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, ndɛ́ naá kadɛ́gadɛ́ ya gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ. 22 Kanɛ́ naá buisí moán:a, nná yáŋona gɛdɔŋɔ gá Gósɛnɛ, anáa boɛ́nɔ bámɛ bó gɛ́gamɔ́, ŋki sɛ́ dɛ ná bóso go bola hɔ́ɔ, bó ná go dúfie goŋaá yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, ndɛ́ naá kadɛ́gadɛ́ ya gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ. 23 Nná ága tádoga na boɛ́nɔ bámɛ na bɔ́ɔbɔ báhɔ. Gieninye gɛ́ɛgɛ gɛ́ gaá ná bola nembeli'." 24 Gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a ŋamɔ́ boóma moánɛ. G̀ɛláma gá ŋki sá gonómanɛna go oba naá nnyaŋá ya Falaɔ́ŋɔ, tɔ́nɔ na sɛ́ɛsɛ sá boyogóní bɛ́hɛ́, Ŋki go dɛ́ma gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene. 25 Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go bó oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ, no fáanana Asaŋa bɛnyɔ́ bɛbáágá naá gɛdɔŋɔ. 25 Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go bó oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ, no fáanana Asaŋa bɛnyɔ́ bɛbáágá naá gɛdɔŋɔ. 26 Mósɛsɛ go gundie a amɔ́: "Bó do báá ba go báŋa nɔ́ɔnɔ; goakɛ́ bɛbáágá bɛ́ɛbɛ dɛ gaá ná fáánánaa Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛcɔ́, bɛ́ dɛ fɛanɛ́náa batɔ bá Egíbítene. Dɛ amɔ́ dɛ fáanana bɛbáágá bɛ́ɛbɛ bɛ́ lɔ́mɔ́ bɛ́ dɛ fɛanɛ́náa batɔ bá Egíbítene naá oŋgíso yábɔ́, bá gaá yibé go có dóɛdana adánɛ́. 27 Dɛ gɛɛ́ ɛndáa medúgú mádadɔ́ naá giolóo, dɛ fáanana Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛcɔ́, bɛbáágá hɔ́ɔ, gɔgɔ́ aŋa a ná ŋamɔ́ a có oyanɛna." 28 Falaɔ́ŋɔ a amɔ́: "Kaá nyó dɛ́ɛ́ná no ɛ́da, go go fáanana Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, bɛbáágá naá giolóo: goana no do ɛ́dá halaháláa, naá go ɛ́da hɔ́ɔ. No bósógolonyo gámɛ." 28 Falaɔ́ŋɔ a amɔ́: "Kaá nyó dɛ́ɛ́ná no ɛ́da, go go fáanana Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, bɛbáágá naá giolóo: goana no do ɛ́dá halaháláa, naá go ɛ́da hɔ́ɔ. No bósógolonyo gámɛ." 29 Mósɛsɛ go gundie: "Naá go húme gámɛ naá maamɔ́ɔ, kaá bósógólónyóo Kanɛ Mesúge. Nembeli, ŋki sɛ́ gɛɛ́ ɛ́dá halaháláa na Falaɔ́ŋɔ na boyogóní bɛ́hɛ́, tɔ́nɔ na boɛ́nɔ bɛ́hɛ́. Kanɛ́, Falaɔ́ŋɔ a dɛ gɔnɔ́ bele go oŋɛndɔ yɔ́ɔyɔ, i inye go dɛ́ɛna boɛ́nɔ bó ɛ́da, go go ɛ́da fáanana Kanɛ Mesúge bɛbáágá." 30 Mósɛsɛ go húme naá Falaɔ́ŋɔ, go bósógolonyo Kanɛ Mesúge. 30 Mósɛsɛ go húme naá Falaɔ́ŋɔ, go bósógolonyo Kanɛ Mesúge. 31 Kanɛ Mesúge go ŋa bɔ́ɔbɔ Mósɛsɛ a mbaá lɔmɔ́ u úhene; ŋki go ɛ́da halaháláa na Falaɔ́ŋɔ, boyogóní bɛ́hɛ́ na boɛ́nɔ báhɔ. Mmue yá go síene ɛ mba bɛ́ɛ́mbá. 32 Kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ, go oŋɛndɔ gɔnɔ́ yɔ́ɔyɔ, go lelie odɛ́má yɛ́hɛ́, go lɔbɛnɔ a dɛ dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ bó ɛ́da.

Chapter 9

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Ɛ́dá naá Falaɔ́ŋɔ, o mo oyana go amɔ́: 'Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, a gálagalamɔ́: Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ, bó ɛ́da mbúlugenye. 2 Go amɔ́ go inye go bó dɛ́ɛna bɛ́ ɛ́da, go amɔ́ gɔnɔ bó gumbene, 3 ɛ́ná, ombɔ́gɔ yá Kanɛ Mesúge yó gaá gundéné bitúu báhɔ bá bidúgé bɛ́ɛbɛ bɛ́ lɔ́mɔ́ go madɛ́agadɛ́, nnyádɛ na baabaŋabɛbɛa, bekemelíi, gúlúge na bɛdómbáa; muimée mɔ́ɔmɔ mó gaá fúénénée gɛbɛ́. 4 Kanɛ Mesúge a gaá ágá tádoga na bitúu bá bidúgé bá baaná ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ na bɛ́ɛbɛ bá batɔ bá Egíbítene, kɔ́ɔ boóma bó do gaá gúé naá bitúu bá bidúgé bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ'." 5 Kanɛ Mesúge go sómba gɛcamɛna, a amɔ́: "Nembeli, gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a gaá ná ŋaáa boóma moánɛ naá gɛdɔŋɔ. 5 Kanɛ Mesúge go sómba gɛcamɛna, a amɔ́: "Nembeli, gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a gaá ná ŋaáa boóma moánɛ naá gɛdɔŋɔ. 6 Kɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a ŋamɔ́ boóma moánɛ, gɔgɔ́ aŋa bó mbaá bélíe. Bitúu bá bidúgé bá batɔ bá Egíbítene go fúe púmú, kanɛ́ naá bɛ́ɛbɛ bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, akɛ́ gá gímmue gá go gúe naá bɛ́ɛbɛ bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 7 Kɔ́ɔ bó óbiomú Falaɔ́ŋɔ bɔ́ɔbɔ bó mbaá bádómbáná; ɛ́ná, gidúgé akɛ́ gímmue naá bɛ́ɛbɛ bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, gɛ́ lɛ́ kanɛ go gúe. Kanɛ́, odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ go lala, gɛ́hɛ́ go inye go dɛ́ɛna boɛ́nɔ bó ɛ́da. 8 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ a amɔ́: "Bɔ́ŋɔ́nɔ́ɔ nɔnɔ naá mogálá mɛ́nyɔ́ madɔ́ɔ má gɛfóánɛ́ná íyuke, Mósɛsɛ a má kasɛda go mmoɛná, naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. 8 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ a amɔ́: "Bɔ́ŋɔ́nɔ́ɔ nɔnɔ naá mogálá mɛ́nyɔ́ madɔ́ɔ má gɛfóánɛ́ná íyuke, Mósɛsɛ a má kasɛda go mmoɛná, naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. 9 Ma gɛɛ́ ɛ́yá mbɔ́dɔ ya bibúu yɛ́ɛyɛ ɛ gaá ná boáa gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene; bɛ́ lɛ go ɛ́da go ŋanana goŋaá batɔ naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene, bɛɔdɔ́ bá go yúume bɛ́ bó húmene, na nnyama kɛ́." 10 Gɔ́ɔ bá bɔ́ŋɔnɔmɔ́ madɔ́ɔ naá gɛfóánɛ́ná íyuke, go ɛ́da naá Falaɔ́ŋɔ; Mósɛsɛ go má kasɛda go mmoɛná, gá má go ɛ́da go húmenye naá nnyɔ́dɔ sá batɔ na nnyama kɛ́, bɛɔdɔ́ bá go ýuume. 11 Pɛ́ ya ŋaá bɔsɛɔsɛ́ɔ bá nco dɛ́lɛmɛna anáa Mósɛsɛ a mbaá lɛ ɛ dɛ bɛ́ɛ́mba, goakɛ́ oó, bɛɔdɔ́; bɛ́ mba húménée bɔsɛɔsɛ́ɔ, aŋa naá batɔ biimée bá Egíbítene. 11 Pɛ́ ya ŋaá bɔsɛɔsɛ́ɔ bá nco dɛ́lɛmɛna anáa Mósɛsɛ a mbaá lɛ ɛ dɛ bɛ́ɛ́mba, goakɛ́ oó, bɛɔdɔ́; bɛ́ mba húménée bɔsɛɔsɛ́ɔ, aŋa naá batɔ biimée bá Egíbítene. 12 Kanɛ Mesúge go lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, gɛ́hɛ́ go lɔbɛnɔ kanɛ go bódóliginyo Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ oyánáalú Mósɛsɛ. 13 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Fadɛ́gɛ́na na gɛyɛ́nɛ́ túlúbú, o dɛ́lɛmɛna naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. O mo oyana go amɔ́; 'Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, a gálagalamɔ́; Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bó dómba, bó ɛ́da mbúlugenye. 13 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Fadɛ́gɛ́na na gɛyɛ́nɛ́ túlúbú, o dɛ́lɛmɛna naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. O mo oyana go amɔ́; 'Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, a gálagalamɔ́; Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ bó dómba, bó ɛ́da mbúlugenye. 14 Goakɛ́, go oŋɛndɔ yɔ́ɔyɔ, kaá go dómɛ́ná, akɛ́ o do lɛ́gálɛ́gáa, doséésényée dámɛ duimée, o lɛnca goŋaá, naá cí iŋkimée, ba go mbéeniŋinye hɔ́ɔ a dɛ báá. 15 Amóŋa gɔ́ɔ ndɔ́mɔ́ sancónáalú ombɔ́gɔ yámɛ, mbáá go búndíe na nigúe, maamɔ́ɔ na gɛdɔŋɔ gáhɔ, gásɛ́ o lɛ́ sáǵɛnáalú naá cí. 15 Amóŋa gɔ́ɔ ndɔ́mɔ́ sancónáalú ombɔ́gɔ yámɛ, mbáá go búndíe na nigúe, maamɔ́ɔ na gɛdɔŋɔ gáhɔ, gásɛ́ o lɛ́ sáǵɛnáalú naá cí. 16 Kanɛ́ ndɛ́ go dɛ́ɛ́náalú o líhe, goŋaá go ɛ́na bogaaga bámɛ, batɔ bá gɔnɔ gúmenye ufíno yámɛ naá cí iŋkimée. 17 Go amɔ́ gɔnɔ kindimidene boɛ́nɔ bámɛ, aáŋa o do bó dɛ́ɛ́ná bá dómba, 18 ɛ́ná, nembeli, naá gigúlí aŋa gɛ́ɛgɛ, kaá niigíe gɛgaaga gá nobólá ná adánɛ́, bó gá báasa bó do báŋaáa nɔ́ɔ naá Egíbítene, a dúme aŋa cí ɛ mbaá bégedíe, a nco húme godɔ́ɔdɔ. 18 ɛ́ná, nembeli, naá gigúlí aŋa gɛ́ɛgɛ, kaá niigíe gɛgaaga gá nobólá ná adánɛ́, bó gá báasa bó do báŋaáa nɔ́ɔ naá Egíbítene, a dúme aŋa cí ɛ mbaá bégedíe, a nco húme godɔ́ɔdɔ. 19 kanɛ́ beŋé bitúu bá bidúgé báhɔ na buimée báhɔ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ naá ntɛ́mɛ́. Nobólá ná adánɛ́ nó gaá nɛɛná mɔtɔ uŋkimée na nnyama iŋkimée, buimée bɔ́ɔbɔ bó gaá ná bɛ́ɛ́mbá naá ntɛ́mɛ́, kanɛ ho bɛ́ɛmba naá ncíbo, mó lɔ go fúe púmú"." 20 Biimée báaba naá boyogóní bá Falaɔ́ŋɔ, bá mbaá lɛ bá díine nogálɔ ná Kanɛ Mesúge, go íŋenenye naá ncíbo boyogóní bábɔ́ na bitúu bá bidúgé bábɔ́. 20 Biimée báaba naá boyogóní bá Falaɔ́ŋɔ, bá mbaá lɛ bá díine nogálɔ ná Kanɛ Mesúge, go íŋenenye naá ncíbo boyogóní bábɔ́ na bitúu bá bidúgé bábɔ́. 21 Báaba bá mbií inyé go gumbene nogálɔ ná Kanɛ Mesúge, go dɛ́ɛnana boyogóní na bidúgé bábɔ́ naá ntɛ́mɛ́. 22 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Sancóna ombɔ́gɔ yáhɔ yó núune mmoɛná; ŋgáa nobólá ná adánɛ́ nó nɛɛna naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene giimée, batɔ na bidúgé, na mbínyí iŋkimée sá ntɛ́mɛ́, naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 22 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Sancóna ombɔ́gɔ yáhɔ yó núune mmoɛná; ŋgáa nobólá ná adánɛ́ nó nɛɛna naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene giimée, batɔ na bidúgé, na mbínyí iŋkimée sá ntɛ́mɛ́, naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene." 23 Mósɛsɛ go dóŋio gidímbo gɛ́hɛ́ go mmoɛná; Kanɛ Mesúge go dóma mbalámandá na adánɛ́, íyuke hɛ́ dómba domba cí ìnkimée. Kanɛ Mesúge go niigie nobólá ná adánɛ́ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 24 Nobólá ná adánɛ́ go dúme go naanana, íyuke go bénebigenye na adánɛ́; nó mba lɛ́ na bogaaga naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bó gá báasamɔ́ bó do báŋaáa naá Egíbítene aŋa gɛ́ mbaá dɔ́ gɛ́ bɛ́ɛmba gɛdɔŋɔ. 25 Nobólá ná adánɛ́ go bádáfɛna naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene giimée, buimée bɔ́ɔbɔ bó mbaá lɛ naá ntɛ́mɛ́, a bayɛga batɔ, a húme nnyama; nó báá nasáa tɔ́nɔ mbínyí, nó búú úbényée mɛɛ́tɛ naá ntɛ́mɛ́. 25 Nobólá ná adánɛ́ go bádáfɛna naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene giimée, buimée bɔ́ɔbɔ bó mbaá lɛ naá ntɛ́mɛ́, a bayɛga batɔ, a húme nnyama; nó báá nasáa tɔ́nɔ mbínyí, nó búú úbényée mɛɛ́tɛ naá ntɛ́mɛ́. 26 Goana naá gigísi gá cí gá Gócɛnɛ, anáa baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mbaá lɛ bá gɛ́ga hɔ́ɔ, nobólá ná adánɛ nó lɛ́ kanɛ go bola hɔ́ɔ. 27 Falaɔ́ŋɔ go dóma batɔ bá bɛ́ɛ́ ɛ́dá dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, go bó oyana a amɔ́: "Gá gɔ́ɔgɔ, ŋgaá ŋaáa gɛlɔgɔ; Kanɛ Mesúge mɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ tɛ́nɛ́ɛ, yɔmɔ́ɔ na gɛdɔŋɔ gámɛ báá dɛ lɔ́mɔ́ na gɛoba. 27 Falaɔ́ŋɔ go dóma batɔ bá bɛ́ɛ́ ɛ́dá dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, go bó oyana a amɔ́: "Gá gɔ́ɔgɔ, ŋgaá ŋaáa gɛlɔgɔ; Kanɛ Mesúge mɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ tɛ́nɛ́ɛ, yɔmɔ́ɔ na gɛdɔŋɔ gámɛ báá dɛ lɔ́mɔ́ na gɛoba. 28 Bósógólónyóomú nɔnɔ Kanɛ Mesúge, goŋaá mbalámandáa na nobólá ná adánɛ́ nó dɔmbɔ; kaá nyó dɛ́ɛ́ná no ɛ́da, mɔtɔ a dɛ gaá gɔnɔ́ nyó kíkie." 29 Mósɛsɛ go mo oyana a amɔ́: "Gɔgɔ́ aŋa aŋa kaá ná húme naá tɛ́sɔnɔ, kaá bósógólónyóo ɛmbɔ́gɔ go mmoɛná naá Kanɛ Mesúge, mbálamandáa sɛ́ dɛ gaá gɔnɔ́ gide, nobólá ná adánɛ́ nó dɔmbɔ go naanana, gɔ́ɔ kanɛ́ o gaá ní íyímé goŋaá cí yɛ ɔ́bɛnɔnɔmɔ́ na Kanɛ Mesúge. 29 Mósɛsɛ go mo oyana a amɔ́: "Gɔgɔ́ aŋa aŋa kaá ná húme naá tɛ́sɔnɔ, kaá bósógólónyóo ɛmbɔ́gɔ go mmoɛná naá Kanɛ Mesúge, mbálamandáa sɛ́ dɛ gaá gɔnɔ́ gide, nobólá ná adánɛ́ nó dɔmbɔ go naanana, gɔ́ɔ kanɛ́ o gaá ní íyímé goŋaá cí yɛ ɔ́bɛnɔnɔmɔ́ na Kanɛ Mesúge. 30 Kanɛ́ gɔgɔ́ ŋgiyimene caá maamɔ́ɔ na boyogóní báhɔ, no do gaá gá lɛ́ díine Kanɛ Mesúge." 31 Ntɛ́mɛ́ sá magónɛ́dá má lɛ́ŋɛ na ŋkeŋé mó mba dɛ́áŋádɛ́áŋá, goakɛ́ ŋkeŋé sɛ́ mbaá ŋá sɛ́ ná lɛ́ na bɛondá. 31 Ntɛ́mɛ́ sá magónɛ́dá má lɛ́ŋɛ na ŋkeŋé mó mba dɛ́áŋádɛ́áŋá, goakɛ́ ŋkeŋé sɛ́ mbaá ŋá sɛ́ ná lɛ́ na bɛondá, lɛ́ŋɛ sɛ sɛ́ ná lɛ́ na go oligono; 32 kanɛ́ magónɛ́da má folomáŋa na má epotele, nobólá ná adánɛ́ nó do mbá má bádáfɛna, goakɛ́ mɔ́ mó do úmé fɛaŋɔ. 33 Mósɛsɛ go húme naá nnyaŋá ya Falaɔ́ŋɔ, a báá húmé naá tɛ́sɔnɔ; gɛ́hɛ́ go sancona ɛmbɔ́gɔ go mmoɛná naá Asaŋa, mbalámandá go gide na nobólá ná adánɛ go dɔmbɔ, nobólá moatɛ́ nó do gɔnɔ́ naa naá cí. 34 Falaɔ́ŋɔ ɛ ɛ́nana goŋaá nobólá na adánɛ́, na mbalámandá sá go gide mó á dɔmbɔ́, go ɛ́da naá busío na go lɔgɔ, gɛ́hɛ́ go lelie odɛ́má, mɔ́ɔ na boyogóní bɛ́hɛ́. 34 Falaɔ́ŋɔ ɛ ɛ́nana goŋaá nobólá na adánɛ́, na mbalámandá sá go gide mó á dɔmbɔ́, go ɛ́da naá busío na go lɔgɔ, gɛ́hɛ́ go lelie odɛ́má, mɔ́ɔ na boyogóní bɛ́hɛ́. 35 Odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ go lala, go inye go dɛ́ɛna Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá dómba, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mboó oyá gá udílímíní bɛhɛ́ Mósɛsɛ.

Chapter 10

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́dá naá Falaɔ́ŋɔ, goakɛ́ ŋgaá lelíe odɛ́má yɛ́hɛ́, na yɔ́ɔyɔ yá boyogóní bɛ́hɛ́, goŋaá tɔ́bɔ ŋŋanana bieninye bámɛ bá go békúke naá kadɛ́gadɛ́ yabɔ́. 2 Bó lɛ́ tɔ́nɔ goŋaá go oyanɛna ohaŋa bahɔ, na ɛnaɔɔbna yahɔ, nɛɛ́nɛ mmbaá séésényée Egibítene, na kasɛ́á bieninye bá go békúke mmbaá ŋanánáa dalaŋanyɛ naá kadɛ́gadɛ́ yabɔ. Gɔ́ɔ no ŋgaá lɛncá no amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 3 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ɛ́da naá Falaɔ́ŋɔ, go mo oyana bá amɔ́: "Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, a gálagalamɔ́: 'Gó ɛ́da húme nikíní o ní inyenemú go bésiisie naá busío bámɛ? Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ, bó ɛ́da mbúlugenye. 3 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ɛ́da naá Falaɔ́ŋɔ, go mo oyana bá amɔ́: "Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Behébelée, a gálagalamɔ́: 'Gó ɛ́da húme nikíní o ní inyenemú go bésiisie naá busío bámɛ? Dɛ́ɛ́na boɛ́nɔ bámɛ, bó ɛ́da mbúlugenye. 4 Go amɔ́ go inye go dɛ́ɛna boɛ́nɔ bámɛ bó dómba, ɛ́ná, kaá bulíe nembeli, naá gɛsaágada gá gɛdɔŋɔ gáhɔ giimée, bɛatatalá. 5 Bɛ́ gaá boáa cí iŋkimée, mɔtɔ a dɛ gɔnɔ́ go ɛ́na cí; bɛ́ gaá nyáá púmú buimée bɔ́ɔbɔ bó mbaá pambá, bɔ́ɔbɔ nobólá ná adánɛ́ nó mbaá síé tɛ́nɛ́ɛ, bɛ́ ná nyáa mɛɛ́tɛ miimée máama má úbemú naá ntɛ́mɛ́; 5 Bɛ́ gaá boáa cí iŋkimée, mɔtɔ a dɛ gɔnɔ́ go ɛ́na cí; bɛ́ gaá nyáá púmú buimée bɔ́ɔbɔ bó mbaá pambá, bɔ́ɔbɔ nobólá ná adánɛ́ nó mbaá síé tɛ́nɛ́ɛ, bɛ́ ná nyáa mɛɛ́tɛ miimée máama má úbemú naá ntɛ́mɛ́; 6 bɛ́ ná hóogono nnyaŋá sáhɔ, nnyaŋá sá boyogóní báhɔ biimée, na naá nnyaŋá sá batɔ bá Egíbítene biimée. Biisée báhɔ, na biisée bá biisée báhɔ, bá gá báasa bá dɛ ɛ́ná boóma bá nɔ́ɔnɔ a dúme aŋa bɔ́ ɔyɔmɔ́ naá cí, bó nco húme ínoni'." Mósɛsɛ go bɔ́gɔ́gɛdɔ, go húme naá nnyaŋá ya Falaɔ́ŋɔ. 7 Boyogóní bá Falaɔ́ŋɔ go mo oyana bá amɔ́: "Bó húme nikíní gɔ́ɔ mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá bɛ́ɛ́mbá ɛdámbɔ go bɛɛcɔ́ɔ? Dɛ́ɛ́na batɔ báaba bá dómba, bá búlugenye Kanɛ Mesúge, Asaŋa babɔ́. O gá lɛ́ o do ɛ́ná goŋaá Egíbítene a fúenene o?" 7 Boyogóní bá Falaɔ́ŋɔ go mo oyana bá amɔ́: "Bó húme nikíní gɔ́ɔ mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá bɛ́ɛ́mbá ɛdámbɔ go bɛɛcɔ́ɔ? Dɛ́ɛ́na batɔ báaba bá dómba, bá búlugenye Kanɛ Mesúge, Asaŋa babɔ́. O gá lɛ́ o do ɛ́ná goŋaá Egíbítene a fúenene o?" 8 Gɔ́ɔ bá gɔnɔmɔ́ dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ goŋaá bá nco gunde naá Falaɔ́ŋɔ; gɛ́hɛ́ go bó oyana amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́. Baánɛ́ baánɛ́ bá gaá nɛ́ ɛ́dánáa?" 9 Mósɛsɛ go gundie a amɔ́: "Dɛ gɛɛ́ ɛ́dá na baábayɔ́ bɛ́cɔ́, na bilunú bá batɔ bɛ́cɔ́ kɛ́, bahaŋa bɛ́cɔ́ na babóla bɛ́cɔ́, bɛdómbáa na gúlúge sɛ́cɔ́; goakɛ́, bó lɔ́mɔ́ gibíné go busío bɛ́cɔ́ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge. 9 Mósɛsɛ go a amɔ́: "Dɛ gɛɛ́ ɛ́dá na baábayɔ́ bɛ́cɔ́, na bilunú bá batɔ bɛ́cɔ́ kɛ́, bahaŋa bɛ́cɔ́ na babóla bɛ́cɔ́, bɛdómbáa na gúlúge sɛ́cɔ́; goakɛ́, bó lɔ́mɔ́ gibíné go busío bɛ́cɔ́ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge." 10 Falaɔ́ŋɔ go bó oyana a amɔ́: "Ŋgá Kanɛ Mesúge a bɛ́ɛmba nɛnyɔ́, go go nyó dɛ́ɛna no ɛ́da, bɛɛnyɔ́ɔ na baaná bɛ́nyɔ́! Bébeŋéemú nɔnɔ, goakɛ́ gɛgáda gɛ́ lɛ́ naá busío bɛ́nyɔ́! 11 Akɛ́ɛ, akɛ́ɛ: ɛ́dá nɔnɔ bɛɛnyɔ́ɔ banɔ́mɔtɔ́, no búlugenye Kanɛ Mesúge, bɔ́ɔbɔ bɔ́ no úhenemú. Kɔ́ɔ bá bó gúnemú naá busío bá Falaɔ́ŋɔ. 12 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Sancóna ombɔ́gɔ yáhɔ o dúfie gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, tɔ́nɔ bɛatatalá bɛ́ bólɛga naá gɛdɔŋɔ gá Egíbitene; ŋgá bɛ́ fólɛna mbínyí iŋkimée sɛ́ɛsɛ naá ntɛ́mɛ́, buimée bɔ́ɔbɔ nobólá ná adánɛ́ nɛ́ mbaá síé. 12 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Sancóna ombɔ́gɔ yáhɔ o dúfie gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, tɔ́nɔ bɛatatalá bɛ́ bólɛga naá gɛdɔŋɔ gá Egíbitene; ŋgá bɛ́ fólɛna mbínyí iŋkimée sɛ́ɛsɛ naá ntɛ́mɛ́, buimée bɔ́ɔbɔ nobólá ná adánɛ́ nɛ́ mbaá síé. 13 Mósɛsɛ go dóŋio gidímbo gɛ́hɛ́ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene; Kanɛ Mesúge go dóma naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene ufufu yó ɛ́da go úlene naá mbálɛ́ná buisí, , gá yɔ́ go fufe buisí buimée bɔ́ɔbɔ na budúgú buimée. Aŋa gɛyɛ́nɛ́ gɛ́ mbaá bálá, ufufú yá mbálɛ́ná buisí yó mbu úlé na bɛatatálá. 14 Bɛatatálá go nonca naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, bɛ́ báá badɛ́máa naá gɛsaágada gá Egíbítene giimée; bó mba lɛ gɛantá gá ombanɔ naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ ɛ gá báasamɔ́ ɛ dɛ báŋaáa, bá go béeniŋinye nɔ́ɔ bó do ŋgá gɔnɔ bɛ́ɛmba. 14 Bɛatatálá go nonca naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, bɛ́ báá badɛ́máa naá gɛsaágada gá Egíbítene giimée; bó mba lɛ gɛantá gá ombanɔ naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ ɛ gá báasamɔ́ ɛ dɛ báŋaáa, bá go béeniŋinye nɔ́ɔ bó do ŋgá gɔnɔ bɛ́ɛmba. 15 Gá bɛ́ go boa cí iŋkimée, mbíno go oba naá cí; bɛ́ báá kɛ́báa mbínyí iŋkimée sɛ́ɛsɛ na cí na bɛsamɔ́ biimée bá magónɛ́dá, buimée bɔ́ɔbɔ nobólá ná adánɛ́ bó mbaá síé; gɛáncɛ gá go síene naá bogónɛ́dá ɛ́na naá ntɛ́mɛ́ gɛ́ dɛ mbáa lɛ hɔ́ɔ, naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egíbítene. 16 Falaɔ́ŋɔ go dómba go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, et oyɛda a amɔ́: "Ndɛ́ ŋaáalú bobɛ́ naá busío bá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, na naá busío bɛ́yɔ́. 16 Falaɔ́ŋɔ go dómba go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, et oyɛda a amɔ́: "Ndɛ́ ŋaáalú bobɛ́ naá busío bá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, na naá busío bɛ́yɔ́. 17 Kanɛ́, hééhínyée gɛlɔgɔ gámɛ go oŋɛndɔ yɔ́ɔyɔ goana; o bósógolonyo Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, a tóŋonɛna halaháláa gɔnɔ́ noséésényée ná nigúe nɔ́ɔnɔ. 18 Mósɛsɛ go húme naá nnyaŋá ya Falaɔ́ŋɔ, go bósógolonyo Kanɛ Mesúge. 19 Kanɛ Mesúge go dóma ufufu yá mbɛ́dɛ́mɛ́nɛ́náa buisí, go fufe na bogaaga yó báá dómbá na bɛatatálá, yó bɛ́ɛ́ ɛ́dá bɛ́ dɛ́anana naá máŋɛ́ má Goɛ́la; gɛatatálá gímmue gá go síene naá cí ya Egíbítene gɛ́ lɛ́ kanɛ go bɛ́ɛmba. 19 Kanɛ Mesúge go dóma ufufu yá mbɛ́dɛ́mɛ́nɛ́náa buisí, go fufe na bogaaga yó báá dómbá na bɛatatálá, yó bɛ́ɛ́ ɛ́dá bɛ́ dɛ́anana naá máŋɛ́ má Goɛ́la; gɛatatálá gímmue gá go síene naá cí ya Egíbítene gɛ́ lɛ́ kanɛ go bɛ́ɛmba. 20 Kanɛ Mesuge go lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, Falaɔ́ŋɔ go inye go dɛ́ɛna baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɛ́ ɛ́da. 21 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Dóŋío ombɔ́gɔ yáhɔ naá mmoɛná, mbino yɛ oba naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, tábɔ́tabɔ mbɔ́dɔ ya ŋaá mɔtɔ a bádáfɛna na ombɔ́gɔ." 21 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Dóŋío ombɔ́gɔ yáhɔ naá mmoɛná, mbino yɛ oba naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, tábɔ́tabɔ mbɔ́dɔ ya ŋaá mɔtɔ a bádáfɛna na ombɔ́gɔ." 22 Mósɛsɛ go dóŋio ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ naá mmoɛná; tábɔ́tabɔ ya mbíno go oba naá gɛdɔŋɔ giimée gá Egibítene, ɛ báá gɛ́gáa medúgú mádadɔ́. 23 Batɔ bá mba lɛ́ onyɔ moánɛ a dɛ ɛ́ná sɔ́gɔ́ɔ, mɔtɔ a lɛ́ kanɛ go bégélidie naá medúgú mádadɔ́ mɔ́ɔmɔ. Kanɛ́ naá bigísi bá hoóma háaha baaná bɛ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mbaá lɛ bá gɛ́ga hɔ́ɔ, giseé gɛ́ mba lɛ́ hɔ́ɔ. 24 Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ na Falaɔ́ŋɔ, go mo oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge. No ɛ́da goana na baaná bɛ́nyɔ́; bɛdómbáa bɛ́nyɔ́ na gúlúge sɛ́nyɔ́, mó síene." 24 Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ na Falaɔ́ŋɔ, go mo oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge. No ɛ́da goana na baaná bɛ́nyɔ́; bɛdómbáa bɛ́nyɔ́ na gúlúge sɛ́nyɔ́, mó síene." 25 Mósɛsɛ go gundie a amɔ́: Maamɔ́ɔ ba moatɛ́ o gaá dúmbíe bɔ́ɔbɔ dɛ sɛmɛgananamɔ́ go fáanana go bɛbáága na bá go foanana go busío bá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛcɔ́. 26 bitúu bá bidúgé bɛ́cɔ́ bɛ́ sɛmɛganana go bɛ́ɛmba olɔŋɔ nɛcɔ́, akɛ́ gɛaká gímmue gɛ́ dɛ síénénée; goakɛ́ dɛ ná bɔ́ŋɔnɔmɔ́ kɔ́ɔ go go búlugenye Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛcɔ́; otóotoɛ yá goŋaá dɛ ɛ́da bola hɔ́ɔ, dɛ dɛ íyíménée bɔ́ɔbɔ dɛ ní iyidemú go go fáá Kanɛ Mesúge go gɛbáágá." 27 Kanɛ Mesúge go lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, Falaɔ́ŋɔ go inye go bó dɛ́ɛna bá dómba. 27 Kanɛ Mesúge go lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, Falaɔ́ŋɔ go inye go bó dɛ́ɛna bá dómba. 28 Falaɔ́ŋɔ go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Húmé naá yɔmɔ́ nnyaŋá! O bébeŋe goŋaá o do gɔnɔ́ nco fɛ́lɛda naá yɔmɔ́ boayá, goakɛ́ buisí moáanɛ bɔ́ɔbɔ o ŋgaá gɔnɔ́ nco fɛ́lɛda naá yɔmɔ́ busío, o ná gúe." 29 Mósɛsɛ go baga a amɔ́: "Go ó oyɛ́dá, cɛ ná gɔnɔ nco fɛ́lɛda naá mamɔ́ boaya."

Chapter 11

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Kuú úlé gɔnɔ́ na noséésényée númmue naá Falaɔ́ŋɔ na naá Egíbítene. Naá nnyimé hɔ́ɔlɔ́ gɔ́ɔ kanɛ́ a ná nyó dɛ́ɛnamɔ́ no dómba háalá. Gɔ́ɔgɔ a ná nyó dɛ́ɛnamɔ́ mammana, a ŋga nyó gúnée go kúne moatɛ́ háalá. 2 Gálágálá boɛ́nɔ, goŋaá onyɔ moáanɛ, onɔ́mɔtɔ́, okɔ́dɔ, ɔ ɔŋɛnɔ mebégu mɛ́hɛ́, muséní má gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na má góolo." 3 Kanɛ mesúge go ŋa goŋaá batɔ bá Egíbítene ba bɛa niibo naá boayá bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ; bá mba lɛ́ bá hálamanana Mósɛsɛ moatɛ́ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, naá oŋgíso yá boyogóní bá Egíbítene na yá boɛ́nɔ. 4 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, o oyamɔ́: 'Naá go ɛ́da gá tɛ́mádɛ́má ya budúgú, kaá bótóólídío Egibítene; 4 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, o oyamɔ́: 'Naá go ɛ́da gá tɛ́mádɛ́má ya budúgú, kaá bótóólídío Egibítene; 5 gɔ́ɔ baaná banɔ́mɔtɔ́ biimée bá busío go bébíene, bá ná gúenenemú, a bayɛga moɔnɔ́ ba Falaɔ́ŋɔ bá busío go bébíene mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ ndukíi naá oŋgɛ́yɔ́, a nco húme naá moɔnɔ́ ba giombi bá busío go bébíene mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ naá nnyimé ya ɛdánɛ́ ná go gola, a dómba naá baaná bá nnyama bá busío go bébíene. 6 Kókóo sɛ́ ná dónogogana naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene giimée, naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bó gá báasamɔ́ bó do báŋaáa, moatɛ́ bó do ngá gɔnɔ báŋa go mbɔ́dɔ moánɛ. 6 Kókóo sɛ́ ná dónogogana naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene giimée, naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bó gá báasamɔ́ bó do báŋaáa, moatɛ́ bó do ngá gɔnɔ báŋa go mbɔ́dɔ moánɛ. 7 Kanɛ́ naá baaná biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, a bayɛga batɔ a húme nnyama, akɛ́ mbóa mmue táŋɛ́ ɛ dɛ ŋgá gélidie. 8 Kɔ́ɔ boyogóní báaba bá lɔ́mɔ́ háalá bá ŋgaá kɔsɛ́nɔ́, bá cúbimenene naá busío bámɛ, bá amɔ́: Húmé, maamɔ́ɔ na boɛ́nɔ buimée bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ ɛbaná nahɔ! Kɔ́ɔ naá nnyimé yɛ́ɛyɔ, nná húmemú'." Mósɛsɛ go húme naá Falaɔ́ŋɔ, odɛ́má yó lola na mpímí. 9 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Falaɔ́ŋɔ a dɛ gaá nyó bódólígínyóo, nɔ́ɔ go goŋaá tɔ́bɔ mbúígenye bɛsɛɔ bámɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 9 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Falaɔ́ŋɔ a dɛ gaá nyó bódólígínyóo, nɔ́ɔ go goŋaá tɔ́bɔ mbúígenye bɛsɛɔ bámɛ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 10 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go ŋanana bɛsɛɔ bɛ́bɔ naá busío bá Falaɔ́ŋɔ, Falaɔ́ŋɔ go inye go dɛ́ɛna baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá húme naá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́.

Chapter 12

1 Naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ: 2 Ofɛ́ yɔ́ɔyɔ yó ná bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́ ofɛ́ yá busío yá ɛfɛ́; yó ná bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́, ofɛ́ yá busío yá nnyómá. 3 Gálágáláa nɔnɔ nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, no bó oyana goŋaa: 'Budúgú bá gɔ́ɔ́dɔ́ bá ofɛ́ yɔ́ɔyɔ, bá ŋga gɔ́lɔ́ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go ncíbo ya batɔ, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go nnyaŋá iŋkimée. 3 Gálágáláa nɔnɔ nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, no bó oyana goŋaa: 'Budúgú bá gɔ́ɔ́dɔ́ bá ofɛ́ yɔ́ɔyɔ, bá ŋga gɔ́lɔ́ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go ncíbo ya batɔ, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue go nnyaŋá iŋkimée. 4 Amóŋa batɔ bá nnyaŋá bá lɛ́ sɔŋɛ kɔ́kɔ́ɔ go moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, bá bénebiginye na mebégu má mekúígíi, aŋa ombanɔ yá batɔ yó lɔ́mɔ́; no bana naá moɔnɔ́ ba gɛdómbáa mɔ́ɔnyɔ bodáŋɔ aŋa onyɔ moánɛ a lɔ́mɔ́ bá go nyáa. 5 Bó ná bɛ́ɛmba moɔnɔ́ ba gɛdómbáa kanɛ giféné, gɛnɔ́mɛ, gɛ́ ná lɛ́ nnyómá mmue; no lɛ́ ba go gɔ́lɔ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ɛ́na ba mbúnyi. 5 Bó ná bɛ́ɛmba moɔnɔ́ ba gɛdómbáa kanɛ giféné, gɛnɔ́mɛ, gɛ́ ná lɛ́ nnyómá mmue; no lɛ́ ba go gɔ́lɔ moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ɛ́na ba mbúnyi. 6 N o gɛ́ bɛ́dɛgɛna bó húme naá buisí bá gɔ́ɔ́dɔ́ na génni bá ofɛ́ yɔ́ɔyɔ; naá kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́, nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá lɛ go gɛ́ sɛ́sɛda ukelú. 7 Bá gɔ́lɔnɔ manɔ́ŋɔ́ má gɛ́, bá fúenene naá maayá má ɛfɔ́dɔ ya nnyaŋá miimée mádadɔ́, naá nnyaŋá sɛ́ɛsɛ bá ná gɛ́ nyáamɔ́. 8 Na budúgú moatɛ́ bɔ́ɔbɔ, bá nyáa mmegú sá gɛ́, foáalú naá íyuke; bá gɛ́ nyáana na bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye gɔnɔ́ na mbínyí sá go noanana. 9 No do gɛ́ nyáá kanɛ go yiidinye go bɛ́na ɛ́na oyáalú na miimpo; kanɛ́ bá gɛ́ foanana naá íyuke, na odóɛ, bɛnamá na mágadɛ́ɛ kɛ. 9 No do gɛ́ nyáá kanɛ go yiidinye go bɛ́na ɛ́na oyáalú na miimpo; kanɛ́ bá gɛ́ foanana naá íyuke, na odóɛ, bɛnamá na mágadɛ́ɛ kɛ. 10 Gó nco héme na gɛyɛ́nɛ, pumbú ɛ dɛ síéné; kanɛ́ akɛ́ pumbú ɛ síene na gɛyɛ́nɛ́, no lókonyo naá íyuke. 11 Naá gɛcamɛna gá go nyáanana, no bɛ́ɛmba na kandáa go nosɛ́ŋɛ́, nnaadɛna sɛ́nyɔ́ go bɛgɔ́ndɔ́, na gidímbo gɛ́nyɔ́ go ombɔ́gɔ; no gɛ́ nyáanana fɛaŋɔ fɛaŋɔ, bó lɔ́mɔ́ Pásɛ́ka ya Kanɛ Mesúge. 12 Na budúgú moánɛ bɔ́ɔbɔ, nná bótóolidio gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, ŋgóna baaná biimée bá Egíbítene bá busío go bébíene, a bayɛga batɔ a húme nnyama, combana ba asaŋa biimée bá Egíbítene bɛsɛnɛ. Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 12 Na budúgú moánɛ bɔ́ɔbɔ, nná bótóolidio gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, ŋgóna baaná biimée bá Egíbítene bá busío go bébíene, a bayɛga batɔ a húme nnyama, combana ba asaŋa biimée bá Egíbítene bɛsɛnɛ. Ndɛ́ Kanɛ Mesúge. 13 Manɔ́ŋɔ́ má nyó dúgune go gieninye naá nnyaŋá sɛ́ɛsɛ no ná bɛ́ɛmbamɔ́ kɔ́ɔ; nná bɛ́ɛmba ŋgɛ́na manɔ́ŋɔ́, tómba ndɛ́áŋálɛaŋa, noséésényée nó do nyó báláfɛ́ná, gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ nná bédúfiemú Egíbítene. 14 No ná bɛ́dɛgɛna gibééníŋínyí gá buisí bɔ́ɔbɔ, no lo go ɛ́da go leebenye gibíné go go búlugenye Kanɛ Mesúge; no ná leebenye buisí bɔ́ɔbɔ aŋa gicele gá bɛcamɛna biimée go mbɔ́dɔ yɛnyɔ́ ya goúle. 15 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́, no nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye. A dúme buisí bá busío, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́; goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná nyáamɔ́ gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 15 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́, no nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye. A dúme buisí bá busío, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́; goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná nyáamɔ́ gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 16 Buisí bá busíio, no bɛa gimmúmpúu gá odɔ́ŋɛ́nɔ; buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, no gɔnɔ bɛa gimmúmpúu gá odɔ́ŋɛnɔ́. Buelí bɛ́ ɛmbɔ́gɔ bó do báá medúgú moánɛ; no lɛ́ goana ba go námba boóma bá ŋaá onyɔ moánɛ a nyáa. 17 No gumbene gɛlɔsɛnɔ gá gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, goakɛ́ naá buisí moánɛ gɔ́ɔ mmbaá lɛ ba go húmie bitúu bá benuí bidé bɛ́nyɔ́ naá Egíbítene; no gumbene buisí bɔ́ɔbɔ aŋa gicele gá bɛcamɛna biimée go dogɔgɔ́ dɛ́nyɔ́. 17 No gumbene gɛlɔsɛnɔ gá gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, goakɛ́ naá buisí moánɛ gɔ́ɔ mmbaá lɛ ba go húmie bitúu bá benuí bidé bɛ́nyɔ́ naá Egíbítene; no gumbene buisí bɔ́ɔbɔ aŋa gicele gá bɛcamɛna biimée go dogɔgɔ́ dɛ́nyɔ́. 18 Ofɛ yá busío, naá buisí bá gɔ́ɔ́dɔ́ na génni bá ofɛ́, na ŋgɛ́da buisí, no ná nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye bó ɛ́da húme naá ŋgɛ́da buisí ya buisí bá nitíno na búmmue. 19 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ tisi má dómba, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́. Goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá nyáá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá nɛgósa ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, akɛ́ a bɛ́ɛmba uŋunyí, akɛ́ a bɛ́ɛmba gɛbola. 19 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ tisi má dómba, bá dɛ gídé ondɔ yá go fudugenye uguŋe naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́. Goakɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá nyáá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, bá ŋga mo úlíe naá nɛgósa ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, akɛ́ a bɛ́ɛmba uŋunyí, akɛ́ a bɛ́ɛmba gɛbola. 20 No do ná bóso go nyáa gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú; naá kɛ́gɛ́ná sɛ́nyɔ́ iŋkimée, no ná nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye'." 21 Mósɛsɛ go dɔ́ŋɔnɔ batɔ bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go bó oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ no gɔ́lɔnɔ bidúgé go ncíbo sɛ́nyɔ́ sá batɔ, no bɛ́ sɛ́sa go Pásɛ́ka. 21 Mósɛsɛ go dɔ́ŋɔnɔ batɔ bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go bó oyana a amɔ́: "Ɛ́dá nɔnɔ no gɔ́lɔnɔ bidúgé go ncíbo sɛ́nyɔ́ sá batɔ, no bɛ́ sɛ́sa go Pásɛ́ka. 22 No bɔ́ŋɔnɔ bɛtáfɛ bá noɛndɛ́, no dúmene naá isóyóo ya manɔ́ŋɔ́, no lo go ɛ́da go má fɛla naá ɛfɔ́dɔ ya bɛasɛ́ bá nnyaŋá maayá miimée mádadɔ́. Mɔtɔ naá bɛnyɔ́ɔ a dɛ húmé hanyɔ́ bó ɛ́da húme na gɛyɛ́nɛ́. 23 Aŋa Kanɛ Mesúge a ná bótóolidiomú fo go fáa Egibítene noséésényée, ɛ ɛ́na manɔ́ŋɔ́ fɛláfɛlá naá ɛfɔ́dɔ ya nnyaŋá sɛ́nyɔ́, Kanɛ Mesúge a ŋga fulúgé nnyaŋá ya ndiemi a dɛ íŋéné kɔ́ɔ, a ŋga legé mɔtɔ ba gikume go íŋene naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́ go gifúugie. 23 Aŋa Kanɛ Mesúge a ná bótóolidiomú fo go fáa Egibítene noséésényée, ɛ ɛ́na manɔ́ŋɔ́ fɛláfɛlá naá ɛfɔ́dɔ ya nnyaŋá sɛ́nyɔ́, Kanɛ Mesúge a ŋga fulúgé nnyaŋá ya ndiemi a dɛ íŋéné kɔ́ɔ, a ŋga legé mɔtɔ ba gikume go íŋene naá nnyaŋá sɛ́nyɔ́ go gifúugie. 24 No ŋga gumbéné gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ go busío bɛ́nyɔ́, tɔ́nɔ go baaná bɛ́ŋyɔ́, go bɛcamɛna biimée. 24 No ŋga gumbéné gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ go busío bɛ́nyɔ́, tɔ́nɔ go baaná bɛ́ŋyɔ́, go bɛcamɛna biimée. 25 Aŋa no ŋgaá ŋá no báa go íŋene naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a ná nyó fáamɔ́, aŋa bó lɔ́mɔ́ go tánɔ yɛhɛ́, no gumbene gɛlɔsɛnɔ moánɛ, bó lɛ́ gɛfona. 26 Gɔ́ɔgɔ baaná bɛ́nyɔ́ bá ŋgaá nyó úhúné bá amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ no ŋananamɔ́ bó lɛ́ naá cí nɛɛ́nɛ o? 26 Gɔ́ɔgɔ baaná bɛ́nyɔ́ bá ŋgaá nyó úhúné bá amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ no ŋananamɔ́ bó lɛ́ naá cí nɛɛ́nɛ o? 27 no bó gundie no amɔ́: bó lɔ́mɔ́ gɛbáágá gá Pásɛ́ka, gɛ́ lɛ́ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge, mɔ́ɔnyɔ a mbaá dómbánáa ndɛ́áŋálɛaŋa nnyaŋá sá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá Egíbítene, gɔ́ɔgɔ a mbaá fáá Egíbítene gɛbɛ́ gá noséésényée, a báá sódío nnyaŋá sɛ́cɔ́. Boɛ́nɔ go lɔŋɔmɛdɔnɔ mosío go cí, bá báá gulée enúu." 28 Kɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá gundenemú, go yɔgɔnɔ buelí bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔmɔ́ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ. 29 Naá tɛ́mádɛ́má ya budúgú, Kanɛ Mesúge go óna baaná bá busío go bébíene naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, a bayɛga naá ohaŋa ba Falaɔ́ŋɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ndukií naá ndáŋɛ yɛhɛ́ ya bufuŋe, a nco héme naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba ŋkólío naá gɛaŋɔ, ɛ ɛ́da súge naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba nnyama. 29 Naá tɛ́mádɛ́má ya budúgú, Kanɛ Mesúge go óna baaná bá busío go bébíene naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, a bayɛga naá ohaŋa ba Falaɔ́ŋɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ndukií naá oŋgɛ́yɔ́ yɛ́hɛ́, a nco héme naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba ŋkólío naá gɛaŋɔ́, ɛ ɛ́da súge naá moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba nnyama. 30 Falaɔ́ŋɔ go fadɛgɛna na budúgú, mɔ́ɔ na boyogóní bɛ́hɛ́, na batɔ bá Egíbitene biimée; kóokóo go ɛ́da go dónógogana naá Egíbítene, goakɛ́, nnyaŋá ya kanɛ mɔtɔ go gúe akɛ́ ummue ɛ dɛ mbáa lɛ hɔ́ɔ. 31 Na budúgú bɔ́ɔbɔ, Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, a amɔ́ gáábɔ́ a amɔ́: "Fadɛ́gɛ́na nɔnɔ nɛ́nyɔ́ ná biimée, húmé nɔnɔ naá kadɛ́gadɛ́ ya boɛ́nɔ bámɛ, bɛɛnyɔ́ɔ na baanáa bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge, aŋa no mboó oyáa. 31 Na budúgú bɔ́ɔbɔ, Falaɔ́ŋɔ go dɔ́ŋɔnɔ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, a amɔ́ gáábɔ́ a amɔ́: "Fadɛ́gɛ́na nɔnɔ nɛ́nyɔ́ ná biimée, húmé nɔnɔ naá kadɛ́gadɛ́ ya boɛ́nɔ bámɛ, bɛɛnyɔ́ɔ na baanáa bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Ɛ́dá nɔnɔ, no búlugenye Kanɛ Mesúge, aŋa no mboó oyáa. 32 Gɔ́lɔ́nɔ́ɔ nɔnɔ bɛdómbáa bɛ́nyɔ́ na gúlúge sɛ́nyɔ́, aŋa no mboó oyáa; ɛ́dá nɔnɔ, no gɔnɔ pona." 33 Batɔ bá Egíbítene go ɛ́da go fála, bá sagalasagala go go bó húmie naá gɛdɔŋɔ gábɔ́, goakɛ́, bá mba lɛ́ bá gálagala bá amɔ́: "Dɛ gaá fúé biimée. 34 Boɛ́nɔ go bádóɛgana badɔ́bɔ́ bábɔ́ bá uguŋe bɛ́ gá lɛ́ bɛ́ dɛ fudúgée. Bá báá gódánáa bɛdɔ́bɛ́nɔ́ naá bɛla bábɔ́, bá báá bádóɛ́gáná go bibéndu. 34 Boɛ́nɔ go bádóɛgana bɛdɔ́bɔ́ bábɔ́ bá uguŋe bɛ́ gá lɛ́ bɛ́ dɛ fudúgée. Bá báá gódánáa bɛdɔ́bɛ́nɔ́ naá bɛla bábɔ́, bá báá bádóɛ́gáná go bibéndu. 35 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, Aŋa Mósɛsɛ a mbaá bó oyánɛ́náa, go ŋa nɔ́ɔ, gáábɔ́ go ɔŋɔnɔ batɔ bá Egíbítene muséní má maanánáalú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na má gɛkɔ́ŋɔ gá góolo, tɔ́nɔ na bɛla. 36 Kanɛ Mesúge go boogo baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá boayá bá batɔ bá Egíbitene, bá bó fáanana moóma muimée mɔ́ɔmɔ bá mbaá lɛ bá bó ɔŋɔnɔ. 37 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go fadɛgɛna naá tɛ́sɔnɔ ya Alamásɛs!, bá bɛ́ɛ́dá naá Sɛ́kɔdɛ, bá mba lɛ́ batɔ ombanɔ yá go húme batɔ bɛgaaga bá banɔ́mɔtɔ́ tɔ́sɛnɔ mantɛdɛ mátáanɔ na búmmue, kanɛ go bana baábayɔ́; 37 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go fadɛgɛna naá tɛ́sɔnɔ ya Alamásɛs!, bá bɛ́ɛ́dá naá Sɛ́kɔdɛ, bá mba lɛ́ batɔ ombanɔ yá go húme batɔ bɛgaaga bá banɔ́mɔtɔ́ tɔ́sɛnɔ mantɛdɛ mátáanɔ na búmmue, kanɛ go bana baábayɔ́. 38 Gitúu gá batɔ kanɛ ombanɔ, egúli mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ, go ɛ́da olɔŋɔ nabɔ́; bá mba lɛ́ tɔ́nɔ na bitúu bá nnyama: bɛdómbáa na gúlúge. 39 Kɔ́ɔ bá námbamɔ́ bɛdɔ́bɔ́ bá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye na uguŋe yá dɔ́bɔ́dɔ́bɔ́ yɔ́ɔyɔ bá mbaá dómbánáa na yɔ́ naá go húme naá Egíbítene, yɔ́ kanɛ go fuduge; goakɛ́ bá mbaá bó gúnée naá Egíbítene, kanɛ gɔnɔ́ ndukúménínée, bá báá lɔbɛ́nɔ́ kanɛ go gɔ́lɔnɔ bíyeébulu. 40 Nnyómá sɛ́ɛsɛ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mbaá dúmbíe naá Egíbítene sɛ́ mba lɛ́ nnyómá mantɛdɛ ménni na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́. 41 Naá nnyimé ya nnyómá mantɛdɛ ménni na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́ sɛ́ɛsɔ, buisí moatɛ́, ɛlɔŋɔ ya bidé ya Kanɛ Mesúge go húme naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 41 Naá nnyimé ya nnyómá mantɛdɛ ménni na nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́ sɛ́ɛsɔ, buisí moatɛ́, ɛlɔŋɔ ya bidé ya Kanɛ Mesúge go húme naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 42 Bá ná leebenye budúgú bɔ́ɔbɔ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge, goakɛ́ a lɛ́ bó húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene; bá ná leebenye budúgú bɔ́ɔbɔ go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge go baaná bɛ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ na dogɔgɔ́ dábɔ́. 43 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ a amɔ́: "Gɛlɔsɛnɔ gɛ́ núune Pásɛ́ka gɛ́gɛ́ɛ: mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ uŋunyí a dɛ sɛmɛ́gánánáa go nyáa. 43 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ a amɔ́: "Gɛlɔsɛnɔ gɛ́ núune Pásɛ́ka gɛ́gɛ́ɛ: mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ uŋunyí a dɛ sɛmɛ́gánánáa go nyáa." 44 Go anca gɛɔlɛ́ giimée gɛ́ɛgɛ o mbaá bódá go muinyí; a lɛ go nyáa pásɛ́ka. 45 Batɔ báaba bá gɛ́gamɔ́ anáa no lɔ́mɔ́ na bɛbola bá dɛ nyáá. 45 Batɔ báaba bá gɛ́gamɔ́ anáa no lɔ́mɔ́ na bɛbola bá dɛ nyáá. 46 No ná yɛ nyáanana goana naá ncíbo; no do húmé hanyɔ́ na gigísi, tɔ́nɔ no do bandɛ́dá gigúégúé. 47 Nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nɛ́ ná leebenye Pasɛ́ka. 47 Nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nɛ́ ná leebenye Pasɛ́ka. 48 Aáŋa uŋunyí mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go nɛdómba naá maamɔ́ a maamana go nyáa Pásɛ́ka ya Kanɛ Mesúge, batɔ bá pindi biimée báaba bá lɔ́mɔ́ naá mɔ́ nnyaŋá bá sɛmɛganana go bó anca; hɔ́ɔlɔ́ gɔ́ɔ a ná báyɛkɛna go go nyáa Pásɛ́ka, a bɛ́ɛmba caŋa na bindunkíi; kanɛ́ mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ kanɛ go ancaba a dɛ háánánáa go nyáa. 49 Gicele gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɛ́ táŋɛ́ gímmue go gindukíi gá mɔtɔ na uŋunyí mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go nɛdómba naá bɛɛnyɔ́ɔ. 49 Gicele gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɛ́ táŋɛ́ gímmue go gindukíi gá mɔtɔ na uŋunyí mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go nɛdómba naá bɛɛnyɔ́ɔ." 50 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ŋa bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ. 51 Kɔ́ɔ na budúgú moánɛ bɔ́ɔbɔ, Kanɛ Mesúge go húmie náa Egíbítene baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, aŋa ɛlɔŋɔ yabɔ́ ya bidé ɛ mbaá lɛ.

Chapter 13

1 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go mo oyana a amɔ́: 2 "Iyíde go busío bámɛ moɔnɔ́ ba busío go bíene, moɔnɔ́ ba busío go bíene naá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, moɔnɔ́ ba mɔtɔ akɛ́ ba nnyama: ɔ ɔ́bɔnɛnɔ namɛ." 3 Mosɛsɛ go oyana boɛ́nɔ a amɔ́: "Bééníŋényéemú nɔnɔ buisí bɔ́ɔbɔ, buisí bɔ́ɔbɔ no mbaá húmé naá Egíbítene, naá nnyaŋá ya boɔlɛ́; goakɛ́, na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yá bogaaga gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a mbaá nyó húmíe hɔ́ɔ. Bá dɛ ŋgá bóso go nyáa gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú." 3 Mosɛsɛ go oyana boɛ́nɔ a amɔ́: "Bééníŋényéemú nɔnɔ buisí bɔ́ɔbɔ, buisí bɔ́ɔbɔ no mbaá húmé naá Egíbítene, naá nnyaŋá ya boɔlɛ́; goakɛ́, na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yá bogaaga gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a mbaá nyó húmíe hɔ́ɔ. Bá dɛ ŋgá bóso go nyáa gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú." 4 No húmene ínoni, naá ofɛ́ yá masáŋa (bɛondá). 5 Aŋa gɔ́ɔgɔ Kanɛ Mesúge a ná ŋamɔ́ a báa go ɛ́da nyó íŋenye naá gɛdɔŋɔ gá batɔ bá Kána, gá ba Hetíte na ba Amɔ́ɔlɛ: gɛdɔŋɔ gá ba Hifíte na ba Yebusíte, gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a mbaá bálɛáa go go fáa biisée kɔ́nɔ bá biisée bɛ́nyɔ́, gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ gɛ́ déndelemú mabáanyɛ na megúdé má pɔ́ŋɛ́; gɔgɔ́ hɔ́ɔ gɔ́ɔ o ná búlugenyemú Kanɛ Mesúge naá ofɛ́ yúmmue eé yummue. 6 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ tisi, no nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fuduge; naá buisí kanɛ́ bá gátaanɔ gáandɛ́ɛ, no lo go ŋa kanɛ́ gibíné go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge. 6 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ tisi, no nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fuduge; naá buisí kanɛ́ bá gátaanɔ gáandɛ́ɛ, no lo go ŋa kanɛ́ gibíné go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge. 7 Naá medúgú miimée mátáanɔ na máandɛ́ɛ mɔ́ɔmɔ, bá nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, bá dɛ gídé naá mamɔ́ nnyaŋá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú, akɛ́ tɔ́nɔ bá dɛ gídé ondɔ moatɛ́ yá go fudugie, naá gɛsaágada gá gɛdɔŋɔ gáhɔ giimée. 8 O nó oyana ohaŋa bahɔ go amɔ́: Bó lɔ́mɔ́ go gibééníŋínyí go bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá ŋaáa go busío bámɛ; gɔ́ɔgɔ mbaá húmé naá Egíbítene. 8 O nó oyana ohaŋa bahɔ go amɔ́: Bó lɔ́mɔ́ go gibééníŋínyí go bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá ŋaáa go busío bámɛ; gɔ́ɔgɔ mbaá húmé naá Egíbítene. 9 Bó ná bɛ́ɛmba go busío báhɔ aŋa gieninye naá ombɔ́gɔ yáhɔ, aŋa gibééníŋínyí go oŋgíso yáhɔ, gosúgudinye gó lɔ́mɔ́ goŋaá gicele gá Kanɛ Mesúge gɛ́ bɛ́ɛmba naá nyuudé náhɔ; goakɛ́, na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yá bogaaga gɔ́ɔ a mbaá go húmíe naá Egíbítene. 10 O ŋga gumbéné gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ naá gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ dílímínyéelú, nnyómá iŋkimée. 11 Aŋa Kanɛ Mesúge a ŋgaá ŋá a báa go ɛ́da go íŋenye naá gɛdɔŋɔ gá batɔ bá Kána, aŋa a mbaá bálɛɛná, maamɔ́ɔ na bɔtɛ́ɔ, a gunde a go gɛ́ fáa, 11 Aŋa Kanɛ Mesúge a ŋgaá ŋá a báa go ɛ́da go íŋenye naá gɛdɔŋɔ gá batɔ bá Kána, aŋa a mbaá bálɛɛná, maamɔ́ɔ na bɔtɛ́ɔ, a gunde a go gɛ́ fáa, 12 o lo go yáŋonɛna Kanɛ Mesúge moɔnɔ́ ba busío go bébíene uŋkimée, akɛ́ moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba gidúgé gɛ́ɛgɛ o ŋaá bɛanánáa: bɛnɔ́mɔtɔ́ biimée bɛ́ ɔ́bɔnɛnɔ na Kanɛ Mesúge. 13 Gɛnɔ́mɔtɔ́ giimée gá abaŋabɛbɛa, o gɛ́ fáŋa na moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, kanɛ́, aáŋa o do gɛ́ fáŋá, o gɛ́ baŋa kɔndɔ́.O fáŋana tɔ́nɔ moɔnɔ́ ba mɔtɔ ba busío go bébíene uŋkimée naá baaná báhɔ. 14 Gɔ́ɔgɔ aŋa moɔnɔ́ bahɔ a ŋgaá go úhúné buisí a amɔ́: "Buimée bɔ́ɔbɔ, bó dúfenye ɛkádɛ́ o? o mo gundie ga amɔ́: Na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yá bogaaga, Kanɛ Mesúge a mba có húmíe naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, naá nnyaŋá ya boɔlɛ́; 14 Gɔ́ɔgɔ aŋa moɔnɔ́ bahɔ a ŋgaá go úhúné buisí a amɔ́: "Buimée bɔ́ɔbɔ, bó dúfenye ɛkádɛ́ o? o mo gundie ga amɔ́: Na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yá bogaaga, Kanɛ Mesúge a mba có húmíe naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, naá nnyaŋá ya boɔlɛ́; 15 kanɛ́ aŋa Falaɔ́ŋɔ a mbaá lɛ a dɔ́bɔ a lelenye odɛ́má yɛ́hɛ́ goŋaá a dɛ có dɛ́ɛ́ná dɛ ɛ́da, Kanɛ Mesúge go fúugie moɔnɔ́ uŋkimée ba busío go bébíene naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, a bayɛga ba busío go bébíene naá batɔ, gó ɛ́da húme naá ba busío go bébíene naá nnyama. Go busío moánɛ gɔ́ɔ páananamɔ́ Kanɛ Mesúge go gɛbáágá, gɛnɔ́mɔtɔ́ giimée gá busío go bébíene, páŋana moɔnɔ́ ba busíio uŋkimée go bébíene naá bahaŋa bámɛ." 16 Bó ná bɛ́ɛmba gieninye naá ombɔ́gɔ yáhɔ, gɔnɔ́ aŋa bieninye bá nobɔ́lɔ naá oʼíso yáhɔ; goakɛ́, na ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ yá bogaaga gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a mbaá có húmíe naá Egíbítene. 17 Aŋa Falaɔ́ŋɔ a mbaá dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ go dómba, Asaŋa a lɛ́ kanɛ go bó indie naá pɛ́ ya gɛdɔŋɔ gá Befilisitine, gɔgɔ́ akɛ́ aŋa yɛ́ mbaá lɛ pɛ́lápáŋɛ́; goakɛ́ Asaŋa a amɔ: "Boɛ́nɔ bó mbaá lɛ bá békikilidie odɛ́má, bó gunde na nnyimé naá Egíbíte naá go ɛ́na gá bidé." 17 Aŋa Falaɔ́ŋɔ a mbaá dɛ́ɛ́ná boɛ́nɔ go dómba, Asaŋa a lɛ́ kanɛ go bó indie naá pɛ́ ya gɛdɔŋɔ gá Befilisitine, gɔgɔ́ akɛ́ aŋa yɛ́ mbaá lɛ pɛ́lápáŋɛ́; goakɛ́ Asaŋa a amɔ: "Boɛ́nɔ bó mbaá lɛ bá békikilidie odɛ́má, bó gunde na nnyimé naá Egíbíte naá go ɛ́na gá bidé." 18 Kanɛ́ Asaŋa go bó dúmbie ya giolo bá báá gɛ́ bótóólídío, gɛayá gá máŋɛ́ má Goɛ́la. Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go dómba na bɛlɛŋɔ bá bidé bá báá húmé naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 19 Mósɛsɛ go dómba na bigúégúé bá Yósɛbɛ; goakɛ Yósɛbɛ a mba bálɛɛná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, a amɔ́: "Asaŋa a ná nyó mɛ́nɛgɛna, gɔ́ɔ no ŋgaá dómbá na bigúégúé bámɛ olɔŋɔ, no ɛ́da na bɛ́ halaháláa." 19 Mósɛsɛ go dómba na bigúégúé bá Yósɛbɛ; goakɛ Yósɛbɛ a mba bálɛɛná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, a amɔ́: "Asaŋa a ná nyó mɛ́nɛgɛna, gɔ́ɔ no ŋgaá dómbá na bigúégúé bámɛ olɔŋɔ, no ɛ́da na bɛ́ halaháláa." 20 Bú úlúkíe naá Sókɔdɔ, gáábɔ́ go dága undukí naá Etama, naá nnú ya giolóo. 21 Kanɛ Mesúge a mba lɛ́ ɛ ɛnda naá busío bábɔ́, na siisíi, ɛ ɛnda naá olɔŋɔ yá nogálámbá go go bó indenye naá pɛ́ yabɔ́; na budúgú, ɛ ɛnda nabɔ́ naá olɔŋɔ yá íyuke go go bó seemenye, bó mbaá lɛ nɔ́ɔnɔ goŋaá bɛ́ ɛnda siisíi aŋa bugúgú. 22 Olɔŋɔ yá nogálámbá yó do mbáa lɛ yó bó ɛ́dɛna halaháláa na siisíi, caŋa mmue aŋa olɔŋɔ yá íyuke na budúgú.

Chapter 14

1 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go mo oyana a amɔ́: 2 Oyána baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, ŋgá bá fíidie nnyimé, bá dága undukí naá busío bá Pí-Helilóte, naá kadɛ́gadɛ́ yɛ́ɛyɛ na Migidólo na máŋɛ́, cɛŋɛ na Baalɛ-Cɛ́fɔnɛ; Bó lɔ́mɔ́ cɛŋɛ na hoóma hɔ́ɔhɔ, gɔ́ɔ no ŋgaá dágá undukí hɔ́ɔ, mekúígíi na boayá bá maŋɛ́. 3 Falaɔ́ŋɔ a ná gálɛda go baana bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a amɔ́: "Bá á naná naá gɛdɔŋɔ, giolóo gɛ báa go bó buigene." 4 Yɔmɔ́ɔ nná lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, a lɛ go oba go bó bienene; kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ na gitúu gɛ́hɛ́ gá benuí bidé bá ŋga ŋaáa goŋaá nigúmi námɛ nɛ́ dambɛmɛda, kɔ́ɔ batɔ gá Egíbítene bá ní íyimemú bá amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge." Gɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ŋamɔ́ nɔ́ɔnɔ. 4 Yɔmɔ́ɔ nná lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, a lɛ go oba go bó bienene; kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ na gitúu gɛ́hɛ́ gá benuí bidé bá ŋga ŋaáa goŋaá nigúmi námɛ nɛ́ dambɛmɛda, kɔ́ɔ batɔ gá Egíbítene bá ní íyimemú bá amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge." Gɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ŋamɔ́ nɔ́ɔnɔ. 5 Kɔ́ɔ bá ncomɔ́ dóoginyo ufuŋe yá Egíbítene goŋaá boɛ́nɔ bó mba ságɛ́ná. Odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ na yɔ́ɔyɔ yá boyogóní bɛ́hɛ́ go núgenye naá boayá bá boɛ́nɔ. Gáábɔ́ go oyɛda bá amɔ́: "Ɛkádɛ́ gɛ́gɛ́ɛ dɛ á ná ŋaáa o, dɛ báá dɛ́ɛ́ná Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a dómba, dɛ dɛ ná gɔnɔ bɛa boyogóni gɔ́gɔ́ɔ o?" 6 Kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ go yala naá nnyádɛ yɛhɛ́, a báá batɔ bá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́. 6 Kanɛ́ Falaɔ́ŋɔ go yala naá nnyádɛ yɛhɛ́, a báá batɔ bá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́. 7 A báá gɔ́lɔ́ bɛgaaga bá bɛkáládá bá bidé mantɛdɛ mátáanɔ na búmmue, tɔ́nɔ na bɛkáládá bá bidée biimée bɛ́ɛbɛ naá Egíbítene; gɛkáládá giimée na benuí bidé. 8 Kanɛ Mesúge go lelie odɛ́má yá Falaɔ́ŋɔ, ufuŋe yá Egíbítene, gɛ́hɛ́ go oba go bienene baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mba húmé ombɔ́gɔ go mmoɛná. 9 Batɔ bá Egíbítene go ɛ́da go bó gúnene; nnyádɛ iŋkimée, bɛkáládá bá Falaɔ́ŋɔ, benuí bidé bɛ́hɛ́ bá nnyádɛ, na gitúu gá bidé gɛ́hɛ́, go ɛ́da bó huenye mekúígíi na máŋɛ́, gɛayá gá Pí-Helilóte, cɛŋɛ na Baalɛ-Cɛ́fɔnɛ. 10 Falaɔ́ŋɔ a báyɛkana. Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go fediginye oŋgíso, gáábɔ́ go ɛ́na batɔ bá Egíbítene naá olɔŋɔ bá bó bienene naá nnyimé yabɔ́. Gɛantá gá bofoá go gumbene baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, bá ná go ágana kókóo naá Kanɛ Mesúge. 10 Falaɔ́ŋɔ a báyɛkana. Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go fediginye oŋgíso, gáábɔ́ go ɛ́na batɔ bá Egíbítene naá olɔŋɔ bá bó bienene naá nnyimé yabɔ́. Gɛantá gá bofoá go gumbene baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, bá ná lɛ́ go ágana kókóo naá Kanɛ Mesúge. 11 Gáábɔ́go oyana Mósɛsɛ bá amɔ́: "Bɛbɛ́lá bɛ́ mbáa lɛ naá Egíbítene, bó húme goŋaá go úle nɛcɔ́ dɛ nco gúenene naá giolóo? Ɛkádɛ́ o lɔ́mɔ́ có ŋaáalú o báá có húmíe naa Egíbítene o? 12 Ábɔ dɛ dɛ mbáa lɛ dɛ go oyanɛna dɛ gá lɛ́ naá Egíbítene dɛ amɔ́: 'Có dɛ́ɛ́náamɔ́ dɛ bɔ́yɔgɔnɛnɔ batɔ bá Egíbítene, goakɛ́ dɛ maamana bese go bɔ́yɔgɔnɛnɔ batɔ bá Egíbítene, bó dómba go nco gúenene naá giolóo!" 13 Mósɛsɛ go gundie boɛ́nɔ: "No do dííné boóma, lɔbɛ́nɔ nɔnɔ undukí yúmmue, no gɛɛ́ ɛ́ná gisódio gɛ́nyɔ́ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a lɔ́m^ na gɛ́ ínoni; goakɛ́, batɔ bá Egíbítene báaba no núune ínoni yɛ́ɛyɛ, no do ná gɔnɔ bó ɛ́na akɛ́ go buisí. 13 Mósɛsɛ go gundie boɛ́nɔ: "No do dííné boóma, lɔbɛ́nɔ nɔnɔ undukí yúmmue, no gɛɛ́ ɛ́ná gisódio gɛ́nyɔ́ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ na gɛ́ ínoni; goakɛ́, batɔ bá Egíbítene báaba no núune ínoni yɛ́ɛyɛ, no do ná gɔnɔ bó ɛ́na akɛ́ go buisí. 14 Kanɛ Mesúge a gaá noanánáa gɛ́nyɔ́, gumbéne nɔnɔ dogálɔ." 15 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Kókóo sɛ́ɛsɛ sɛ́ lɔ́mɔ́ sákɛ́? Gálágáláa baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, ŋgá bɛ́ ɛnda." 15 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Kókóo sɛ́ɛsɛ sɛ́ lɔ́mɔ́ sákɛ́? Gálágáláa baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, ŋgá bɛ́ ɛnda. 16 Maamɔ́ɔ, fedígínyée gidímbo gáhɔ, o dóŋio ombɔ́gɔ yáhɔ naá máŋɛ́, o má sala; baaná bá Ɛ́salahɛ́ɛlɛ bí íŋene naá tɛ́mádɛ́má ya máŋɛ́ kótáŋɛ́. 17 Manɛ́ yɔmɔ́ɔ ka ná lelíe odɛ́má ya batɔ bá Egíbitene, goŋaá bɔ́ɔ tɔ́nɔ bí íŋene naá máŋɛ́ naá nnyimé yabɔ́: manɛ́ Falaɔ́ŋɔ na gitúu gɛ́hɛ́ gá benuí bidé giimée; bɛkáládá bɛ́hɛ́ na benuí bid́e bá nnyádɛ bá gaá ná dambɛ́gá nigúmi námɛ. 18 Kɔ́ɔ Batɔ bá Egíbítene bá gaá ní íyímé bá amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge, aŋa Falaɔ́ŋɔ, bɛkáládá bɛ́hɛ́, na benuí bidé bɛ́hɛ́ bá nnyádɛ, bá gaá ná dambɛ́gá nigúmi námɛ. 19 Ɛ́ngɛlɛsɛ ba Asaŋa mɔ́ɔnyɔ a mbaá ɛ ɛnda naá busío bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go úlukie naá busío a báá ncó go úle naá nnyimé yabɔ́; tɔ́nɔ olɔŋɔ yá nogálámbá yɔ́ɔyɔ yó mbaá lɛ yó dóanana naá busío, go no gunde naá nnyimé yabɔ́. 19 Ɛ́ngɛlɛsɛ ba Asaŋa mɔ́ɔnyɔ a mbaá ɛ ɛnda naá busío bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go úlukie naá busío a báá ncó go úle naá nnyimé yabɔ́; tɔ́nɔ olɔŋɔ yá nogálámbá yɔ́ɔyɔ yó mbaá lɛ yó dóanana naá busío, go no gunde naá nnyimé yabɔ́. 20 Yó báá gó bábambɛga naá kadɛ́gadɛ́ yɛ́ɛyɛ na baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ na baaná bá Egíbítene. Nogálámba nɔ́ɔnɔ nó mba lɛ́ mbíno boayá búmmue, giseé boayá bɔ́ɔbɔ búncodío, no seemenye budúgú buimée. 21 Mósɛsɛ go sancona ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ naá máŋɛ́. Asaŋa go gundinye miimpo má máŋɛ́ na ufufu yá mbálɛ́ná buisí, yɔ́ɔyɔ yó báá fufée na bogaaga budúgú buimée;bileŋi bɛ́andɛ yó báá ségíe máŋɛ́; yó báá gundíe máŋɛ́ kótáŋɛ́, miimpo go salɛga go bileŋi bɛ́andɛ́. 21 Mósɛsɛ go sancona ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ naá máŋɛ́. Asaŋa go gundinye miimpo má máŋɛ́ na ufufu yá mbálɛ́ná buisí, yɔ́ɔyɔ yó báá fufée na bogaaga budúgú buimée;bileŋi bɛ́andɛ yó báá ségíe máŋɛ́; yó báá gundíe máŋɛ́ kótáŋɛ́, miimpo go salɛga go bileŋi bɛ́andɛ́. 22 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go íŋene naá tɛ́mádɛ́má ya máŋɛ́ kótáŋɛ́, miimpo má báa go ága kíé aŋa bɛcába, naá ombɔ́gɔ onɔ́mɛ aŋa naá ombɔ́gɔ odádɛ́. 23 Batɔ bá Egíbítene go ɛ́da go bó bienene; kɔ́ɔ nnyádɛ iŋkimée sá Falaɔ́ŋɔ; bɛkáládá bɛ́hɛ́ na benuí bidé báaba naá nnyádɛ, go bɔ́yɔdɛgɛnɔ naá tɛ́mádɛ́má ya máŋɛ́ naá nnyimé yabɔ́. 23 Batɔ bá Egíbítene go ɛ́da go bó bienene; kɔ́ɔ nnyádɛ iŋkimée sá Falaɔ́ŋɔ; bɛkáládá bɛ́hɛ́ na benuí bidé báaba naá nnyádɛ, go bɔ́yɔdɛgɛnɔ naá tɛ́mádɛ́má ya máŋɛ́ naá nnyimé yabɔ́. 24 Naá go ɛ́da bélie na gɛyɛ́nɛ́, Kanɛ Mesúge, mɔ́ɔ naá olɔŋɔ yá íyuke na yá nogálámbá, go núunide bálɛ́gá ya batɔ bá Egíbítene, gɔ́ɔ a beŋgelidiemú bálɛ́gá ya batɔ bá Egíbítene. 25 Kanɛ Mesúge go dóbona bɛgɔ́ndɔ́ bá bɛkáládá bábɔ́, go ɛnda gá bɛ́ gó báá bɛ́mbá ndɔlɛ. Batɔ bá Egíbítene go oyɛda kanɛ́ bá amɔ́: "Ŋgáa dɛ no díine batɔ batɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, goakɛ́ Kanɛ Mesúge a noanana na batɔ bá Egíbítene gábɔ́." 26 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Sancóna ombɔ́gɔ yáhɔ naá máŋɛ́; manɛ́ miimpo má ncomɔ́ gundine batɔ bá Egíbítene, naá bɛkáládá bábɔ́ na naá benuí bidé bábɔ́ bá nnyádɛ." 26 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Sancóna ombɔ́gɔ yáhɔ naá máŋɛ́; manɛ́ miimpo má ncomɔ́ gundine batɔ bá Egíbítene, naá bɛkáládá bábɔ́ na naá benuí bidé bábɔ́ bá nnyádɛ." 27 Mósɛsɛ go sancona ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ naá máŋɛ́. Na gɛyɛ́nɛ́ háalá, máŋɛ́ go gɔnɔ bayɛga go bɛlɛmɛncana, batɔ bá Egíbítene go díine aŋa bá mbaá má ɛ́ná mó úlene; kanɛ́ Kanɛ Mesúge go kúbe batɔ bá Egíbítene naá tɛ́mádɛ́má ya máŋɛ́. 28 Miimpo go nco gundene, go mɛna bɛkáládá, benuí bidé báaba naá nnyádɛ na gitúu giimée gá bidé gá Falaɔ́ŋɔ, biimée báaba bá mbií íŋéné naá máŋɛ́ naá nnyimé ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, akɛ́ ummue táŋɛ́ ba go pamba a lɛ́ kanɛ go bɛ́ɛmba hɔ́ɔ. 29 Kanɛ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɔ́ɔ bá bɛ́ɛ́ ɛndáa naá máŋɛ́ kótáŋɛ́, miimpo má báá ágánáa aŋa bɛcába bá omɛndɛ́, boayá bá ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yábɔ́ na yá odádɛ́. 29 Kanɛ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɔ́ɔ bá bɛ́ɛ́ ɛndáa naá máŋɛ́ kótáŋɛ́, miimpo má báá ágánáa aŋa bɛcába bá omɛndɛ́, boayá bá ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yábɔ́ na yá odádɛ́. 30 Naá buisí moánɛ bɔ́ɔbɔ, Kanɛ Mesúge go dúgune Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go magálá má Egíbitene; gɔnɔ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́na naá cɔ́lɔ ya máŋɛ́ batɔ bá Egíbítene báaba bá mbaá gúénénée. 31 Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ɛ́na ombɔ́gɔ yá bogaaga yɔ́ɔyɔ Kanɛ Mesúge a mbaá bócócóo batɔ bá əgíbítene na yɔ́. Kɔ́ɔ boɛ́nɔ bó hálamanamɔ́ Kanɛ Mesúge, bá báá gundé bá bóó olímínyóo Kanɛ Mesúge, na uyogóní bɛhɛ́ Mósɛsɛ tɔ́nɔ.

Chapter 15

1 Kɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ágɛnamɔ́ Kanɛ Mesúge osagɔ yɔ́ɔyɔ, bá amɔ́: "Nná ágɛnana Kanɛ Mesúge osagɔ, goakɛ́ a á dambɛ́gá nigúmi nɛ́hɛ́; a báá kúbé naá máŋɛ́ nnyádɛ na mɔtɔ ba go yɛ bólɛgana. 2 Kanɛ Mesúge a lɛ́ magɛ́nda mámɛ na gɛlaba gá mbúlugie sámɛ; Mɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ códíolú. A lɛ́ Asaŋa bamɛ; nná mo leebenye, A lɛ́ Asaŋa ba isée bámɛ: nná mo sénigenye." 2 Kanɛ Mesúge a lɛ́ magɛ́nda mámɛ na gɛlaba gá mbúlugie sámɛ; Mɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ códíolú. A lɛ́ Asaŋa bamɛ; nná mo leebenye, A lɛ́ Asaŋa ba isée bámɛ: nná mo sénigenye. 3 Kanɛ Mesúge a lɛ́ gɛpɔnyɛ́ɛ gá unuí bidé; Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ ufíno yɛ́hɛ́. 4 A lɛ́ nɔɔ́ɔlú naá máŋɛ́ bɛkáládá bá Falaɔ́ŋɔ na gitúu gá benuí bidé gɛ́hɛ́; Bɛgaaga bɛ́hɛ́ bá benuí bidé bɛ́ báá kúbúgé naá máŋɛ́ má Goɛ́la. 4 A lɛ́ nɔɔ́ɔlú naá máŋɛ́ bɛkáládá bá Falaɔ́ŋɔ na gitúu gá benuí bidé gɛ́hɛ́; Bɛgaaga bɛ́hɛ́ bá benuí bidé bɛ́ báá kúbúgé naá máŋɛ́ má Goɛ́la. 5 Biduŋe bá miimpo go bó boa; Bá báá gɔsɔ́nɔ́ɔ naá cí ya miimpo, aŋa ɛdánɛ. 6 Ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yáhɔ, Óo Kanɛ Mesúge! yó dúfíe magɛ́nda má yɔ́; Ombɔ́gɔ onɔ́mɛ, óo Kanɛ Mesúge! yó á goláa obɛlɔ́bɛlɔ. 6 Ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yáhɔ, Óo Kanɛ Mesúge! yó dúfíe magɛ́nda má yɔ́; Ombɔ́gɔ onɔ́mɛ, óo Kanɛ Mesúge! yó á goláa obɛlɔ́bɛlɔ. 7 Na bokɔ́nɔ́nɔ́ɔ bá buyáŋɛ́ báhɔ, go ubenye go cí babɛlɔ́bɛlɔ báhɔ; o súdune mpímí yahɔ naá magala: Ɛ bó bogodonyo aŋa isúí. 8 Naá ufúnyi yá bɛasɛ́ bá nyɔɔ́nɔ náhɔ, miimpo má báá bédídée, má báá dɛ́lɛ́mánáa aŋa bɛcába bá omɛndɛ́, Biduŋe bá miimpo bɛ́ báá kámánáa naá kadɛ́gadɛ́ ya máŋɛ́. 9 Obɛlɔ́bɛlɔ a mba lɛ́ o oya amɔ́: "Nná gúnene, mbó gíde, nná aba bodáŋɔ bá bidé; Bibégundí bámɛ bɛ́ ná nyáa bɛ́ hóogio, Nná somona kalafɔ, ombɔ́gɔ yámɛ yó bó gada. 9 Obɛlɔ́bɛlɔ a mba lɛ́ o oya amɔ́: "Nná gúnene, mbó gíde, nná aba bodáŋɔ bá bidé; Bibégundí bámɛ bɛ́ ná nyáa bɛ́ hóogio, Nná somona kalafɔ, ombɔ́gɔ yámɛ yó bó gada. 10 O mba fúnídéné na mugú máhɔ, máŋɛ́ má báá bó boáa; bá mbɛ ɛ́dá naá cí ya miimpo aŋa gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, naá findímí ya miimpo. 11 Ánɛ́ɛ a lɔ́mɔ́ aŋa maamɔ́ɔ naá olɔŋɔ yá baasaŋa, óo Kanɛ Mesúge? Ánɛ́ɛ a lɔ́mɔ́ aŋa maamɔ́ɔ gɛmánya naá bummúmpúu, A háanana na mbúlugie, A ŋanana bɛsɛɔ? 12 O mba sancóná ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yáhɔ: Cí ɛ báá bó cúbénée. 12 O mba sancóná ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yáhɔ: Cí ɛ báá bó cúbénée. 13 Go ŋgɛ́na mahana yahɔ o bíí indényée, o báá dúgúné boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ; Go bogaaga báhɔ o bó gɔ́gɔ Gɛayá gá kɛ́gɛ́ná ya bummúmpúu báhɔ. 14 Mɛɛ́nɔ mɔ́ ɔ́bɔnɔ boóma moánɛ, má gɔnɔ dagadana: Golíŋimene gó gumbenene ba Filisitíne; 14 Mɛɛ́nɔ mɔ́ ɔ́bɔnɔ boóma moánɛ, má gɔnɔ dagadana: Golíŋimene gó gumbene ba Filisitíne; 15 Mefuŋe má Édomo má béséegie; godagadana go gumbe benuí bidé bá Moábɛ, batɔ biimée bá gɛdɔŋɔ gá Kanáana go obana bɛnamá. 16 Bofoá na mayayɔ́ mó ná bó suluŋenye; bogaaga bá ombɔ́gɔ yáhɔ bó ná bó gundie bimmúke aŋa ɛdánɛ́, bó húme aŋa boɛ́nɔ báhɔ bó manamɔ́ go dómbana, Óo, Kanɛ Mesúge! Bó húme aŋa bó manamɔ́ go dómaban, boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ o mbaá bódá. 16 Bofoá na mayayɔ́ mó ná bó suluŋenye; bogaaga bá ombɔ́gɔ yáhɔ bó ná bó gundie bimmúke aŋa ɛdánɛ́, bó húme aŋa boɛ́nɔ báhɔ bó manamɔ́ go dómbana, Óo, Kanɛ Mesúge! Bó húme aŋa bó manamɔ́ go dómabana, boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ o mbaá bódá. 17 O nɛ́ ɛ́da nabɔ́ go ɛ́da bó dágɛga naá ogɔndɔ yá bigíndé báhɔ, Hoóma háaha o mbaá gedíe go kɛ́gɛ́ná yahɔ, Óo, Kanɛ Mesúge! Naá gimmúmpúu gá kɛ́gɛ́na, Daadáa, gɛ́ɛgɛ ombɔ́gɔ yáhɔ yó mbaá gedíe. 17 O nɛ́ ɛ́da nabɔ́ go ɛ́da bó dágɛga naá ogɔndɔ yá bigíndé báhɔ, Hoóma háaha o mbaá gedíe go kɛ́gɛ́ná yahɔ, Óo, Kanɛ Mesúge! Naá gimmúmpúu gá kɛ́gɛ́na, Daadáa, gɛ́ɛgɛ ombɔ́gɔ yáhɔ yó mbaá gedíe. 18 Kanɛ Mesúge a ŋga gúmée magɛlɛ aá magɛlɛ, go bɛcamɛna biimée. 19 Goakɛ́ nnyádɛ sá Falaɔ́ŋɔ, bɛkáládá bɛ́hɛ́ na benuí bidé bá nnyádɛ kɛ́ bá mbií íŋéné naá miimpo má máŋɛ́, kanɛ́ Kanɛ Mesúge go bó gundinye miimpo má máŋɛ́; Kanɛ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɔ́ɔ bá bɛ́ɛ́ ɛndáa naá tɛ́mádɛ́má yá máŋɛ́ kótáŋɛ́. 19 Goakɛ́ nnyádɛ sá Falaɔ́ŋɔ, bɛkáládá bɛ́hɛ́ na benuí bidé bá nnyádɛ kɛ́ bá mbií íŋéné naá miimpo má máŋɛ́, kanɛ́ Kanɛ Mesúge go bó gundinye miimpo má máŋɛ́; Kanɛ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɔ́ɔ bá bɛ́ɛ́ ɛndáa naá tɛ́mádɛ́má yá máŋɛ́ kótáŋɛ́." 20 Kɔ́ɔ Malɛ́a, udúmbí dogálɔ ba Asaŋa, ondimóní ba Álɔŋɔ ba okɔ́dɔ, go gɔ́lɔ naá ombɔ́gɔ kólógóló, bakɔ́dɔ biimée go ɛ́da go mo fídene go nnyimé na kólógóló, bá bíne. 21 Malɛ́a go ɛ́da go aŋkonanɛna baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a amɔ́: "Ágánɛ́náa nɔnɔ Kanɛ Mesúge, goakɛ́ a á dembígíe nigúmi nɛ́hɛ́; a báá kúbé naá máŋɛ́ nnyádɛ na mɔtɔ ba go yɛ bólɛgana." 22 Mósɛsɛ go dúmbie Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá máŋɛ́ má Goɛ́la. Gáábɔ́ go gɔ́lɔ pɛ́ ya gɛayá gá gioloo gá Cúule; kanɛ́ naá nnyimé ya medúgú mádadɔ́ má oŋɛndɔ naá gioloó, gáábɔ́ go lɔbɔ kanɛ go ɛ́na miimpo. 22 Mósɛsɛ go dúmbie Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá máŋɛ́ má Goɛ́la. Gáábɔ́ go gɔ́lɔ pɛ́ ya gɛayá gá gioloo gá Cúule; kanɛ́ naá nnyimé ya medúgú mádadɔ́ má oŋɛndɔ naá gioloó, gáábɔ́ go lɔbɔ kanɛ go ɛ́na miimpo. 23 Gɔ́ɔ bɛ́ ɛ́damɔ́ bola naá Mála; kanɛ́ miimpo máama naá Mála má lɛ́ kanɛ go bɛa mbónyíínó, goakɛ́ má mba lɛ́ má noanana. Ufíno yá hoóma hɔ́ɔhɔ mála yó mbaá lɛ go nɔ́ɔ. 24 Boɛ́nɔ go ɛ́da go uŋgulineŋguline Mósɛsɛ, bá amɔ́: "Dɛ gaá ná bónyó ŋkádɛ́? 24 Boɛ́nɔ go ɛ́da g uŋgulineŋguline Mósɛsɛ, bá amɔ́: "Dɛ gaá ná bónyó ŋkádɛ́? 25 Mósɛsɛ go baŋɛdɛna Kanɛ Mesúge; kanɛ Kanɛ Mesúge go mo témbuginye boɛ́tɛ, a báá bó nɔɔ́ɔ naá miimpo. Gonoanana gá miimpo go mana. Hɔ́ɔlɔ gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a fáananamɔ́ boɛ́nɔ bicele na bɛlɔsɛnɔ, hɔ́ɔlɔ́ gɔnɔ́ gɔ́ɔ a bó ágamɔ́ naá ɛmaga. 26 A amɔ́: "Go amɔ́ bódólonyo ukelú yá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, na mbédémbenye iŋkimée, go amɔ́ ŋanana bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ tɛ́nɛ́ɛ naá oŋgíso yɛ́hɛ́, go amɔ́ go ága edúu naá bɛlɔsɛnɔ bɛ́hɛ́, o gunde o gumbene bicele bɛ́hɛ́ biimée, cɛ ná bósó go go dómɛna ogɔnɔ́ akɛ́ yúmmue naá ɛgɔ́nɔ́ yɛ́ɛyɛ mmbaá dómánɛ́náa batɔ bá Egíbítene; goakɛ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge, mɔ́ɔnyɔ a go éŋugenyemú." 27 Gɔ́ɔ bɛ́ ɛ́damɔ́ bola naá Élime, anáa mó mbaá lɛ hɔ́ɔ, ɛsɔmbɔ yɔɔdɔ́ na ɛhandɛ́, na bɛdɛndɛ́ otíno ádadɔ́ na bɛ́ɔ́dɔ́. Gáábɔ́ do dága undukí hɔ́ɔ, mekúígíi na miimpo. 27 Gɔ́ɔ bɛ́ ɛ́damɔ́ bola naá Élime, anáa mó mbaá lɛ hɔ́ɔ, ɛsɔmbɔ yɔɔdɔ́ na ɛhandɛ́, na bɛdɛndɛ́ otíno ádadɔ́ na bɛ́ɔ́dɔ́. Gáábɔ́ do dága undukí hɔ́ɔ, mekúígíi na miimpo.

Chapter 16

1 Nɛbábánda niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go úlukie naá Élime, gáábɔ́ go ɛ́da bola naá giolóo gá Síne, gɛ́ lɛ́ o dómba Élime o bola naá Sineyíi, bó mba lɛ́ naá buisí bá buinyo naá ofɛ́ yá gáandɛ́ɛ yábɔ́ yá go húme naá gɛdɔŋɔ gá Egíbitene. 2 Kɔ́ɔ nɛbábánda niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nɛ́ ɛ́damɔ́ go uŋgulineŋguline Mosɛ́sɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ naá giolóo. 3 Bá bó gálagala báa mɔ́: "Ɛkádɛ ombɔ́gɔ yá Kanɛ Mesúge yó lɔ́mɔ́ kanɛ go có óna naá Egíbítene, anáa dɛ mbaá lɛ dɛ gɛ́ga, bɛtɛ́lɛ́a bá mesúgé bɛ́ gɛ́ga, dɛ nayáanana bɛlɛ́dɛ dɛ hóogonyo o? Goakɛ́ no lɛ́ úléelú nɛcɔ́ naá giolóo go go nco fúugie hɔ́ɔ na ncaná gitúu giimée gɛ́ɛgɛ." 4 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́ná kaá nyó niigínyée bɛlɛ́dɛ bɛ́ ɛ́da go úlene naá mmoɛná. Boɛ́nɔ bó ná ŋa bó húmene, bó báda, buisí go buisí, nɛnamá nɛ́ɛnɛ bá lɔ́mɔ́ ba go nyáanana, bó húme goŋaá mbó ága naá ɛmaga, ŋgɛ́na aáŋa bá gɛɛ́ ɛndáa ɛ́na bá dɛ gɛɛ́ ɛndáa, aŋa gicele gámɛ gɛ́ lɔ́mɔ́. 4 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́ná kaá nyó niigínyée bɛlɛ́dɛ bɛ́ ɛ́da go úlene naá mmoɛná. Boɛ́nɔ bó ná ŋa bó húmene, bó báda, buisí go buisí, nɛnamá nɛ́ɛnɛ bá lɔ́mɔ́ ba go nyáanana, bó húme goŋaá mbó ága naá ɛmaga, ŋgɛ́na aáŋa bá gɛɛ́ ɛndáa ɛ́na bá dɛ gɛɛ́ ɛndáa, aŋa gicele gámɛ gɛ́ lɔ́mɔ́. 5 Naá buisí bá gátáanɔ na gémmue, bá ná lɛ́ go gedegedie máama bá mbaá bádáa, bó ŋga bɛ́ɛ́mbá goŋaá nɛnamá ná miisí miimée nɛ́ búe ɛŋɛndɔ ɛhandɛ́." 6 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go oyana Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nábɔ́ ná biimée bá amɔ́: "Hɛɔbɔ́bɔ́ɔ há ínoni, no gɔɔ́ ɔ́bɔ́ goŋaá a lɔ́mɔ́ Kanɛ Mesúge mɔ́ɔ a mbaá nyó húmíe naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 6 Mósɛsɛ nɛhɛ́ na Álɔŋɔ go oyana Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ nábɔ́ ná biimée bá amɔ́: "Hɛɔbɔ́bɔ́ɔ há ínoni, no gɔɔ́ ɔ́bɔ́ goŋaá a lɔ́mɔ́ Kanɛ Mesúge mɔ́ɔ a mbaá nyó húmíe naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 7 Kanɛ́ na gɛyɛ́nɛ́, no gɛɛ́ ɛ́ná nigúmi ná Kanɛ Mesúge, goakɛ́ a lɛ́ ɔ́bɔ́ɔlú biuŋgúlú bɛ́nyɔ́ naá boayá bá Kanɛ Mesúge; goakɛ́ bɛɛcɔ́ dɛ lɛ́ ŋkádɛ, goŋaá no uŋguleŋgule nɛcɔ́ o?" 8 Mósɛsɛ a amɔ́: "Kanɛ Mesúge a gaá nyó fáá busugé bá go nyáa na hɛɔbɔ́bɔ́ɔ hɛ́ɛhɛ, na gɛyɛ́nɛ́, a nyó fáa bɛlɛ́dɛ no nyáa no hóogio, goakɛ́ Kanɛ Mesúge ɔ ɔ́ ɔ́bɔ́ biuŋgúlú bɛ́nyɔ́ bɛ́ɛbɛ no á ná lɛ na bɛ́ naá boayá bɛ́hɛ́; goakɛ́, bɛcɔ́ɔ moatɛ́ dɛ lɛ́ ŋkádɛ? Biuŋgúlú bɛ́nyɔ́ bɛ́ dɛ có núúnée, bɛ́ lɔ́mɔ́ na Kanɛ Mesúge." 9 Mósɛsɛ go oyana Álɔŋɔ a amɔ́: "Oyána nɛbábánda niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: 'Báyɛkánáamɔ́ nɔnɔ naá busío bá Kanɛ Mesúge, goakɛ́ a lɛ́ ɔ́bɔ́ɔlú biuŋgúlú bɛ́nyɔ́'." 9 Mósɛsɛ go oyana Álɔŋɔ a amɔ́: "Oyána nɛbábánda niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: 'Báyɛkánáamɔ́ nɔnɔ naá busío bá Kanɛ Mesúge, goakɛ́ a lɛ́ ɔ́bɔ́ɔlú biuŋgúlú bɛ́nyɔ́'." 10 Aŋa Álɔŋɔ a mbaá lɔmɔ́ o oyanɛna nɛbábánda niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, gáábɔ́ go gundie oŋgíso gɛayá gá giolóo, kɔ́ɔ nigúmi ná Kanɛ Mesúge nɛ́ bóloodiomú naá nogálámbá gadɛ́ɛ. 11 Kanɛ Mesúge go ɛ́da go gálagala Mósɛsɛ a amɔ́: 12 "Ŋgɔɔ́ ɔ́bɔ́ biuŋgúlú bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Bó oyánáamɔ́ go amɔ́: 'Naá kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́, no ná nyáana busugé, aŋa gɛyɛ́nɛ́ gɛ́ bálamɔ́, no nyáanana bɛlɛ́dɛ no hóogio, no ná lɛnca no amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́'." 13 Na hɛɔbɔ́bɔ́ɔ, mogɔdɔ go obana mó báá boáa nɛgɛ́ga nábɔ́; na gɛyɛ́nɛ́, gɛlɔndɔ́ go cábɛna gɛ́ báá géŋgélídíe nɛgɛ́ga nabɔ́. 13 Na hɛɔbɔ́bɔ́ɔ, mogɔdɔ go obana mó báá boáa nɛgɛ́ga nábɔ́; na gɛyɛ́nɛ́, gɛlɔndɔ́ go cábɛna gɛ́ báá géŋgélídíe nɛgɛ́ga nabɔ́. 14 Aŋa gɛlɔndɔ́ gá ndiemi gɛ́ mbaá ságɛ́ná, boóma bá go nyáa go síene naá mmoɛná ya cí ya giolóo, suúgudugudu aŋa camɔ́, boóma bá go nyáa bó púmene aŋa miimpo má isió, naá cí. 15 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá núune boóma, gáábɔ́ go ɛ́da go gálagala, mɔ́ɔnyɔ gá sɔ́gɔ́ɔ amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ náana ɛkádɛo?" Goakɛ́ bá dɛ mbáa lɛ bí íyimene bɔ́ɔbɔ moánɛ. Mósɛsɛ go bó oyana a amɔ́: "Bó lɔ́mɔ́ gɛlɛ́dɛ gɛ́ Kanɛ Mesúge a nyó fáamɔ́ go manyáanya. 16 Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú: 'ŋgá onyɔ moánɛ a bándɛgɛna bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ manyáanya mɛ́hɛ́, usóyóo yúmmue go mɔtɔ, aŋa ombanɔ yá batɔ yɛ́nyɔ́ yó lɔ́mɔ́; onyɔ moánɛ a gɔlɔnɔ batɔ báaba bá lɔ́mɔ́ naá mɔ́ gincumu. 16 Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú: 'ŋgá onyɔ moánɛ a bándɛgɛna bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ manyáanya mɛ́hɛ́, usóyóo yúmmue go mɔtɔ, aŋa ombanɔ yá batɔ yɛ́nyɔ́ yó lɔ́mɔ́; onyɔ moánɛ a gɔlɔnɔ batɔ báaba bá lɔ́mɔ́ naá mɔ́ gincumu. 17 Batɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go ŋa nɔ́ɔ; bá báá gógánáa, báaba gitúu, báaba gɔnɔ́ nɛnamá sɔŋɛ. 18 Gɔ́ɔ bɛ́ ɛ́damɔ́ go heege naá usóyóo; mɔ́ɔnyɔ a mbaá gógánáa nɛnamá gɛca, a lɛ́ kanɛ bɛa bá go dómbɛdana, tɔ́nɔ mɔ́ɔnyɔ a mbaá gógánáa nɛnamá sɔŋɛ, bá go mo taŋɛna bó lɛ́ kanɛ go bɛ́ɛmba. Onyɔ moánɛ a mba lɛ́ a gógana nɛnamá go manyáanya mɛ́hɛ́. 19 Mósɛsɛ go bó oyana a amɔ́: "Mɔtɔ a dɛ hóámá a dɛ bɛ́dɛ́gɛ́ná manyáanya má buisí má húme na gɛyɛ́nɛ́." 19 Mósɛsɛ go bó oyana a amɔ́: "Mɔtɔ a dɛ hóámá a dɛ bɛ́dɛ́gɛ́ná manyáanya má buisí má húme na gɛyɛ́nɛ́." 20 Gɔ́ɔ bí inyemú go ɔ́bɛnɔ Mósɛsɛ, batɔ bóncoó go dɛ́ɛnana bó nco húme na gɛyɛ́nɛ; gɔ́ɔ ŋkibi sɛ́ íŋenemú, bó báá yɛkáa. Mósɛsɛ go duge odɛ́má na batɔ moánɛ. 21 Bɛyɛ́nɛ́ biimée, mɔtɔ a mba lɛ́ a gógana goana bɔ́ɔbɔ a lɔ́mɔ́ ba go nyáa; aŋa gofɛ́ɔ gá gɛonyá gó bolamɔ́, buimée bó sáncoga. 22 Naá buisí bá gátáanɔ na gémmue, gáábɔ́ go bándɛna madáŋɔ máandɛ́ má manyáanya, isóyóo ɛhandɛ́ go mɔtɔ.Bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go nco go oyanɛna Mósɛsɛ bosɔ́mɔ buimée. 22 Naá buisí bá gátáanɔ na gémmue, gáábɔ́ go bándɛna madáŋɔ máandɛ́ má manyáanya, isóyóo ɛhandɛ́ go mɔtɔ.Bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go nco go oyanɛna Mósɛsɛ bosɔ́mɔ buimée. 23 Kanɛ́ Mósɛsɛ go bó oyana a amɔ́: "Gɛlɔsɛnɔ gá Kanɛ Mesúge gɛ́gɛ́ɛ. 'Nembeli a lɔ́mɔ́ buisí bá godúuge, gimmúmpúu gá sábadɛ yáŋónáalú go busío bá Kanɛ Mesúge; námbáa nɔnɔ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ bá gonámba, tɔ́nɔ no óya bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ ba goóya, no beŋe gó ɛ́da húme na gɛyɛ́nɛ́ buimée bɔ́ɔbɔ bó síenemú. 24 Gɔ́ɔ bá bɛ́dɛganamɔ́ bɔ́ɔbɔ bó mbaá síéné, naá golɔsɛnɔ gá Mósɛsɛ; bá ndiemi bó lɛ́ kanɛ go yɛka, ɛ́na go iŋe ŋkibi. 24 Gɔ́ɔ bá bɛ́dɛganamɔ́ bɔ́ɔbɔ bó mbaá síéné, naá golɔsɛnɔ gá Mósɛsɛ; bá ndiemi bó lɛ́ kanɛ go yɛka, ɛ́na go iŋe ŋkibi. 25 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Nyáánánáa nɔnɔ bɔ́ɔbɔ moánɛ ínoni, bó lɔ́mɔ́ buisí bá gɛandɛna; ínoni no do gaá bɛáa bá go gógana go hanyɔ́. 26 Bó ná ŋa medúgú mátáanɔ na búmmue no gógana; kanɛ́ bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ gɛandɛna, boóma bó do ná bɛ́ɛmba." 26 Bó ná ŋa medúgú mátáanɔ na búmmue no gógana; kanɛ́ bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ gɛandɛna, boóma bó do ná bɛ́ɛmba." 27 Buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, nɛnamá ná batɔ naá boɛ́nɔ go húmene go go góganana, go lɔbɛnɔ kanɛ go gíde boóma. 28 Kɔ́ɔ Kanɛ Mesúge o oyanamɔ́ Mósɛsɛ a amɔ́: "A húme nikíní gɔ́ɔ no nɛ́ ɛ́danamɔ́ no inyene go gumbene bɛlɔsɛnɔ bámɛ na bicele bámɛ o? 28 Kɔ́ɔ Kanɛ Mesúge o oyanamɔ́ Mósɛsɛ a amɔ́: "A húme nikíní gɔ́ɔ no nɛ́ ɛ́danamɔ́ no inyene go gumbene bɛlɔsɛnɔ bámɛ na bicele bámɛ o?" 29 Gɔ́lɔ́ nɔnɔ goŋaá Kanɛ Mesúge a á nyó fáá gɛandɛna; go busío moánɛ gɔ́ɔ a nyó fáananamɔ́ madáŋɔ máandɛ́ naá buisí bá gátáanɔ na gémmue. Onyɔ moánɛ a lukumene tehée naá undukí yɛ́hɛ́, a dɛ húmé naá hoóma háaha a lɔ́mɔ́ hɔ́ɔ naá buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ. 30 Boɛ́nɔ go dúuge naá buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ. 31 Batɔ bá Ɛ́saɛlahɛ́ɛlɛ go dóŋɛnɔ manyáanya mɔ́ɔmɔ bá amɔ́: 'mána'. Ma mba lɛ́ má fóanana camɔ́ sá bɛgɔdɛ́nɔ́ nnámbɔ́ɔ (koloyándɛlɛ). Má mba lɛ́ memúmpúu, má sɛma gɛlɛ́dɛ gá megúdé má pɔ́ŋɛ́. 31 Batɔ bá Ɛ́saɛlahɛ́ɛlɛ go dóŋɛnɔ manyáanya mɔ́ɔmɔ bá amɔ́: 'mána'. Ma mba lɛ́ má fóanana camɔ́ sá bɛgɔdɛ́nɔ́ nnámbɔ́ɔ (koloyándɛlɛ). Má mba lɛ́ memúmpúu, má sɛma gɛlɛ́dɛ gá megúdé má pɔ́ŋɛ́. 32 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Gɛlɔsɛnɔ gá Kanɛ Mesúge gɛ́gɛ́ɛ: 'Ŋgá bá bɛ́dɛgɛna usóyóo yúmmue yá ɛlɔmbɔ ɛhandɛ́ dácɛ na mána go nogɔgɔ́ nɛ́nyɔ́ nɔ́ɔnɔ nó úlenemú; goŋaá buisí bɛ́ ɛ́na gɛlɛ́dɛ gɛ́ɛgɛ yɔmɔ́ɔ Kanɛ Mesúge mmbaá nyó nyíígíe naá giolóo, naá nyimé ya go nyó húmie naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene'." 33 Kanɛ́ Mósɛsɛ go oyana Álɔŋɔ a amɔ́: "Gɔ́lɔ́ iséní, u hóogio kɔ́ɔ usóyóo yá mána, o hɛ́ dágɛga naá busío bá Kanɛ Mesúge, bá hɛ́ bɛ́dɛgɛna go busío bá dogɔgɔ́ dɛ́nyɔ́ dá goúle. 33 Kanɛ́ Mósɛsɛ go oyana Álɔŋɔ a amɔ́: "Gɔ́lɔ́ iséní, u hóogio kɔ́ɔ usóyóo yá mána, o hɛ́ dágɛga naá busío bá Kanɛ Mesúge, bá hɛ́ bɛ́dɛgɛna go busío bá dogɔgɔ́ dɛ́nyɔ́ dá goúle. 34 Naá gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a mbaá fáá Mósɛsɛ, Álɔŋɔ go ɛ́da hɛ́ dágɛga naá gisímbí gá gɛlada, goŋaá bá hɛ́ bɛ́dɛgɛna. 35 Baaná bá Ɛ́salahɛ́ɛlɛ bá mba nyáánánáa mána nnyómá otíno áhandɛ́, bó bɛ́ɛ́ ɛ́dá húme aŋa mbɛɛ́ ɛ́dá bola naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ batɔ bá mbaá lɛ bá gɛ́ga kɔ́ɔ; bá báá nyáánánáa mána go ɛ́da húme aŋa bá mbɛɛ́ ɛ́dá bola naá ɛmbálá ya gɛdɔŋɔ gá Kanáana. 36 Usóyóo yá ɛlɔmbɔ ɛhandɛ́ yó lɛ́ gɛɔdɔ́ɔ gá bísini (ɛfa).

Chapter 17

1 Nɛbábánda niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go biene pɛ́ ya oŋɛndɔ yábɔ́ naá giolóo gá Sine, bá biene pɛ́ sɛ́ɛsɛ Kanɛ Mesúge a mbaá bó dándánáa; gɔ́ɔ bá dágamɔ́ undukí naá Elefídimi, boɛ́nɔ go lɔbɔ kanɛ go ɛ́na miimpo má go bónyo hɔ́ɔ. 2 Boɛ́nɔ go ɛ́da go fúmbe cáŋɔ́ na Mósɛsɛ, bá amɔ́: "Có fáamɔ́ nɔnɔ miimpo má go bónyo." Mósɛsɛ go bó gundie a amɔ́: "No púmbe go cáŋɔ goakɛ́? No fúmbe go magana Kanɛ Mesúge goakɛ́?" 3 Boɛ́nɔ hɔ́ɔlɔ́, inyúidi hɛ́ bo nɔɔdɛnɔ, bau uŋguleŋgule na Mósɛsɛ. Bá gálagala bá: "O lɔ́mɔ́ có húmíelú naá Egíbítene goakɛ́? Bó mbaá lɛ goŋaá nco gúe naá giolóo na inyúidi, yɔmɔ́ɔ, baaná bámɛ na bidúgé bámɛ? 4 Mósɛsɛ go baŋadɛna Kanɛ Mesúge, a amɔ́: "Kaá ná ŋaáa nɛɛ́nɛ na boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ? Moɔnɔ́ ba gɛcamɛna a gɔnɔ dómba, bá gaá tóɛ́dánáa adánɛ́." 4 Mósɛsɛ go baŋadɛna Kanɛ Mesúge, a amɔ́: "Kaá ná ŋaáa nɛɛ́nɛ na boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ? Moɔnɔ́ ba gɛcamɛna a gɔnɔ dómba, bá gaá tóɛ́dánáa adánɛ́." 5 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Dómbá naá busío bá boɛnɔ, o gɔ́lɔ olɔŋɔ nahɔ bafɛanɔ́ɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ; o gɔ́lɔ tɔ́nɔ naá ombɔ́gɔ gidímbo gáhɔ gɛ́ɛgɛ o mbaá góbá máŋɛ́, go ɛnda! 6 Ɛ́na, kaá bɛ́ɛ́mbá tálɛ́ɛ naá busío báhɔ naá gɛdánɛ́dánɛ́ gá Hólɛbɛ; o gɛ́ góba gidímbo, miimpo má ɛ́da go déndele, boɛ́nɔ bó bónyonono." Kɔ́ɔ Mósɛsɛ a ŋamɔ́ nɔ́ɔ naá busío bá bafɛanɔ́ɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 7 Gɔ́ɔ a fáamɔ́ hoóma há ndiemi ufíno yá 'Masa' na 'Mɛ́lɛba', naá cí goŋaá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mbu ubíe cáŋɔ́, gɔnɔ́ bá báá fúmbé go magana Kanɛ Mesúge, bá gálagala bá amɔ́: "Kanɛ Mesúge a lɛ́ naá tɛ́mádɛ́má yɛcɔ́ lí, a dɛ báá o? 8 Gɔ́ɔ Amalɛ́kɛ na batɔ bɛ́hɛ́ u úlemú go bidé naá Elefidími. 8 Gɔ́ɔ Amalɛ́kɛ na batɔ bɛ́hɛ́ u úlemú go bidé naá Elefidími. 9 Mósɛsɛ go oyana Yósue a amɔ́: "Có iyénéemú batɔ banɔ́mɔtɔ́, o húme, go ɛ́da go bidé na Amalɛ́kɛ; nembeli, yɔmɔ́ɔ kaá bɛ́ɛ́mbá tɛ́nɛ́ɛ naá tálɛ́dálɛ ya gɛɛnɛ, gidímbo gá Asaŋa naá ombɔ́gɔ." 10 Yósue go ŋa bɔ́ɔbɔ Mósɛsɛ a mbaá mo oyáná, go go ɛ́da bidé na Amalɛ́kɛ. Kanɛ́ Mósɛsɛ, Álɔŋɔ na Húule go bólɛga naá tálɛ́dálɛ ya gɛɛnɛ. 11 Aŋa Mósɛsɛ a mbaá lɛ ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ go mmoɛná, Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a mba lɛ́ a mánɛgana; aŋa a siisiemú ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́, Amalɛ́kɛ a mánɛgɛna tɔ́nɔ. 11 Aŋa Mósɛsɛ a mbaá lɛ ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ go mmoɛná, Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a mba lɛ́ a mánɛgana; aŋa a siisiemú ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́, Amalɛ́kɛ a mánɛgɛna tɔ́nɔ. 12 Ɛmbɔ́gɔ ya Mósɛsɛ yɛ á dugé, Álɔŋɔ nɛhɛ́ na Húule go gɔ́lɔ ɛdánɛ́, gaábɔ́ go lukumene kɔ́ɔ. Go ɛ́da go dímbigene ɛmbɔ́gɔ ya Mósɛsɛ, mɔ́ɔnyɔ boayá, mɔ́ɔnyɔ boayá. Ɛmbɔ́gɔ go lɔbɔ go mmoɛná gó bɛ́ɛ́ ɛ́dá húme naá gobɛ́dɛmɛna gá buisí. 13 Yósue go mánɛgɛna Amalɛ́kɛ na batɔ bɛ́hɛ́ na nolɛa ná kalafɔ. 14 Mósɛsɛ go oyana Mósɛsɛ: "Dɛlɛ́da boóma moánɛ naá kálata, go go bɛ́dɛgɛna nciŋí yá bɔ́ kanɛ go bófoolio; o gɔnɔ go oyana Yósue go amɔ́ nná fúgune naá cí giliíli gá Amalɛ́kɛ. 14 Mósɛsɛ go oyana Mósɛsɛ: "Dɛlɛ́da boóma moánɛ naá kálata, go go bɛ́dɛgɛna nciŋí yá bɔ́ kanɛ go bófoolio; o gɔnɔ go oyana Yósue go amɔ́ nná fúgune naá cí giliíli gá Amalɛ́kɛ. 15 Mósɛsɛ go fóaga gɛdálɛ́ná, a báá gɛ́ fáá ufíno: 'Kanɛ Mesuge, gibélincígínyí gámɛ gá kanɛ go bófoolio'. 16 Mósɛsɛ a amɔ́: "Go busío bá goŋaá bá mba fedíginyée ombɔ́gɔ naá oŋgɛ́yɔ́ yá Kanɛ Mesúge, bidé bá Kanɛ Mesúge bɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá na Amalɛ́kɛ, ɛgɛlɛ aá ɛgɛlɛ."

Chapter 18

1 Kanɛ́ Yétolo, udúmbí bɛbáágá naá Asaŋa ba Mádɛana, mɔ́ɔ gɔnɔ́ uŋinó ba Mósɛsɛ, go ɔ́bɔ ɛkádɛ giimée gá besé gɛ́ɛgɛ Asaŋa a mbaá ŋanánáa go busío bá Mósɛsɛ, tɔ́nɔ na Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, boɛ́nɔ bɛ́hɛ́; a bɔ́ɔ́ ɔ́bɔ́ gɔnɔ́ goŋaá Kanɛ Mesúge a mba lɛ́ húmíelú Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ naá Egíbítene. 2 Yétolo, uŋinó ba Mósɛsɛ, go fediginye Sɛfóla, ogánɛ́ Mósɛsɛ, mɔ́ɔnyɔ a mbaá ŋá a báá go nco gunde. 3 A báá mo fedígínyée olɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ báandɛ́; ummue ufíno Gɛ́lɛ́sɔmɛ, Mósɛsɛ a mba bágálɛ́dɛ́ná amɔ́: "Kɛ́ga naá gɛdɔŋɔ gá basɔ́gɔ́ɔ"; 4 mɔ́ɔnyɔ uncodío, Elieséele, Mósɛsɛ a amɔ́: "Asaŋa ba isée bamɛ a lɛ́ ŋgóhígínyóolu, a báá mbɔgɔ́ go kalafɔ ya Falaɔ́ŋɔ. 5 Yétolo, uŋinó bá Mósɛsɛ, go fadɛgɛna na bahaŋa bá Mósɛsɛ na ogɛ́, go úle naá giolóo anáa Mósɛsɛ a mbaálɛ undukí, naá ogɔndɔ yá Asaŋa. 5 Yétolo, uŋinó bá Mósɛsɛ, go fadɛgɛna na bahaŋa bá Mósɛsɛ báandɛ́ na ogɛ́, go úle naá giolóo anáa Mósɛsɛ a mbaálɛ undukíi, naá ogɔndɔ yá Asaŋa. 6 Gɔ́ɔ a dómamɔ́ batɔ goŋaá bó oyana Mósɛsɛ bá amɔ́: "Yɔmɔ́ɔ, uŋinó bahɔ Yétolo, ŋgúlemú naá maamɔ́ɔ, ndɛ́ na okɔ́dɔ bahɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ báandɛ́." 7 Mósɛsɛ go úle giluméní na uŋinó bɛ́hɛ́, gɛ́hɛ́ go bɔ́yɔŋgɔlɛdɔ, a báá mo bágódá. Bá gáalágálá ŋkanɔ́ sábɔ́ naá bogɔ́sɔ bá gɛɔyɔ gábɔ́ gá báandɛ́, kɔ́ɔ bííŋenemú naá gincumu gá Mósɛsɛ. 7 Mósɛsɛ go úle giluméní na uŋinó bɛ́hɛ́, gɛ́hɛ́ go bɔ́yɔŋgɔlɛdɔ, a báá mo bágódá. Bá gáalágálá ŋkanɔ́ sábɔ́ naá bogɔ́sɔ bá gɛɔyɔ gábɔ́ gá báandɛ́, kɔ́ɔ bííŋenemú naá gincumu gá Mósɛsɛ. 8 Mósɛsɛ go oyanɛna uŋinó bɛhɛ́ Yétolo buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá ŋaáa Falaɔ́ŋɔ na gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, go baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, tɔ́nɔ na gɛɔ́bɔ giimée gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ bó gídénée naá pɛ́, gɔnɔ́ na nɛɛ́nɛ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ bó dúgúnéelu. 9 Yétolo go békelenye go ɛkádɛ giimée gá bese gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ ŋaáalú Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, na gɔnɔ́ goŋaá a mba bó dúgúné go magálá má Egíbitene. 9 Yétolo go békelenye go ɛkádɛ giimée gá bese gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ ŋaáalú Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, na gɔnɔ́ goŋaá a mba bó dúgúné go magálá má Egíbitene. 10 Kanɛ́ Yétolo go oyɛda a amɔ́: Ŋgáa Kanɛ Mesúge a bɛ́ɛmba fonáalú, mɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ nyó bɔ́gɔ́ɔlú go magálá má Egíbítene na naá mágálá má Falaɔ́ŋɔ, mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ bɔgɔ́ɔlú naá magálá má batɔ bá Egíbítene! 11 Ŋgaá lɛncá kanɛ́ godɔ́ɔdɔ goŋaá Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ gakɔ́nɔ́nɔ́ɔ go baasaŋa báaba bóncodío biimée; goakɛ́ bobɛ́ bá batɔ bá Egíbítene bó lɛ́ bó gundénéelú." 12 Kɔ́ɔ Yétolo, uŋinó ba Mósɛsɛ, a fáamɔ́ Asaŋa gɛfoafoa gá gɛbáágá, na bɛbáágá gɔnɔ́ bíncodío. Álɔŋɔ na bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go nco lukumene naá gɛdágá gá manyáanya olɔŋɔ na uŋinó bá Mósɛsɛ, naá busío bá Asaŋa. 12 Kɔ́ɔ Yétolo, uŋinó ba Mósɛsɛ, a fáamɔ́ Asaŋa gɛfoafoa gá gɛbáágá, na bɛbáágá gɔnɔ́ bíncodío. Álɔŋɔ na bafɛanɔ́ɔ biimée bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go nco lukumene naá gɛdágá gá manyáanya olɔŋɔ na uŋinó bá Mósɛsɛ, naá busío bá Asaŋa. 13 Naá gobélie, Mósɛsɛ go lukumene go go gála bɛsɛnɛ bá boɛ́nɔ, boɛ́nɔ go lɔbɛnɔ tɛ́nɛ́ɛ hɔ́ɔlɔ́ buisí buimée naá busío bɛ́hɛ́. 13 Naá gobélie, Mósɛsɛ go lukumene go go gála bɛsɛnɛ bá boɛ́nɔ, boɛ́nɔ go lɔbɛnɔ tɛ́nɛ́ɛ hɔ́ɔlɔ́ buisí buimée naá busío bɛ́hɛ́. 14 Uŋinó ba Mósɛsɛ go núune buelí buimée bɔ́ɔbɔ a mbaá lɛ a yɔgɔnɔ go boɛ́nɔ, gɛ́hɛ́ go oyɛda a amɔ́: "Ɛkádɛ́ gɛ́gɔ́ɔ o ŋananamɔ́ na boɛ́nɔ? O gála bɛsɛnɛ bá boɛ́nɔ mokáa goakɛ́, boɛ́nɔ buimée tɛ́nɛ́ɛ naá mamɔ́ busío, buisí buimée o?" 15 Mósɛsɛ go gundie uŋinó bɛhɛ́ a amɔ́: "Boɛ́nɔ bó úlenemú naá yɔmɔ́ɔ go go ɔ́bɔnɔ ɛkádɛ́ gɛ́ɛgɛ Asaŋa a gálagalamɔ́. 15 Mósɛsɛ go gundie uŋinó bɛhɛ́ a amɔ́: "Boɛ́nɔ bó úlenemú naá yɔmɔ́ɔ go go ɔ́bɔnɔ ɛkádɛ́ gɛ́ɛgɛ Asaŋa a gálagalamɔ́. 16 Aŋa bá lɔ́mɔ́ na bɛsɛnɛ, bó úlene naá yɔmɔ́ɔ, mbó gála, kunde mbó lincenye bɛlɔsɛnɔ bá Asaŋa na bicele bɛ́hɛ́." 17 Uŋinó ba Mósɛsɛ go mo oyana kanɛ́ amɔ́: " Goŋanana gáhɔ gɔ́ɔgɔ gó do fɛanánáa. 17 Uŋinó ba Mósɛsɛ go mo oyana kanɛ́ amɔ́: " Goŋanana gáhɔ gɔ́ɔgɔ gó do fɛanánáa. 18 O gaá bódombío maamɔ́ɔ moatɛ́, o gɔnɔ dombio boɛ́nɔ báhɔ bɔ́ɔbɔ o lɔ́mɔ́ na bɔ́. Bueli bɔ́ɔbɔ go maamɔ́ɔ bamokáa bó go dómbana go bogaaga, o do báá ba go bó yɔgɔnɔ mokáa. 19 Ŋgɔ́bɔ́ɔmɔ́ godɔ́ɔdɔ; ko fáa témbuginye, gɔnɔ́ Asaŋa a bɛ́ɛmba nahɔ! Maamɔ́ɔ bɛ́ɛmba mɔ́ɔnyɔ a dúmbenyemú dogálɔ dá boɛ́nɔ naá Asaŋa, go ɛ́dana tɔ́nɔ na bɛsɛnɛ bábɔ naá busío bá Asaŋa. 20 Bó húúnényéemú bɛlɔsɛnɔ na bicele; o bó dúfie tɔ́nɔ pɛ́ yɛ́ɛyɛ bá sɛmɛgananamɔ́ go fíde, na bɔ́ɔbɔ bá sɛmɛgananamɔ́ go ŋa. 21 Iyíde naá boɛ́nɔ buimée batɔ bá go báháa, bá díine Asaŋa, bɛtɛ́nɛ́ɛ bá batɔ, babɛlɔ́bɛlɔ bá monóŋgólí; bó dílíményéemú naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya boɛ́nɔ buimée; báaba bí indenye batɔ tɔ́sɛnɔ, báaba batɔ ntɛdɛ, bá batɔ otíno áhandɛ́ na bɔ́ɔ́dɔ́ na bá batɔ bɔ́ɔ́dɔ. 21 Iyíde naá boɛ́nɔ buimée batɔ bá go báháa, bá díine Asaŋa, bɛtɛ́nɛ́ɛ bá batɔ, babɛlɔ́bɛlɔ bá monóŋgólí; bó dílíményéemú naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya boɛ́nɔ buimée; báaba bí indenye batɔ tɔ́sɛnɔ, báaba batɔ ntɛdɛ, bá batɔ otíno áhandɛ́ na bɔ́ɔ́dɔ́ na bá batɔ bɔ́ɔ́dɔ. 22 Ŋgáa batɔ bɔ́ɔbɔ bá gála bɛsɛnɛ bá boɛ́nɔ gɛcamɛna giimée; bó úlene naá maamɔ́ɔ na bɛ́ɛbɛ bɛ́ lɔ́mɔ́ na ndénégé, bɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ bá bagana bɛsɛnɛ bá láhɔláhɔ. Ŋaáa goŋaá gɛnóɛ gáhɔ gɛ́ láhomana, bá gɛ́ bádóɛgana nahɔ. 23 Go amɔ́ ŋa nɔ́ɔ, tɔ́nɔ Asaŋa a go fáanana goɛnda, o lɛ́ ba go háa nɔ́ɔ, tɔ́nɔ boɛ́nɔ bó lɛ́ ba go ɛnda kanɛ bofoá bó ɛ́da bola anáa Asaŋa a bó dómanamɔ́." 24 Mósɛsɛ go ɔ́bɛnɔ go ukelú yá uŋinó bɛhɛ́, go ŋa buimée bɔ́ɔbɔ a mbaá mo oyáná. 24 Mósɛsɛ go ɔ́bɛnɔ go ukelú yá uŋinó bɛhɛ́, go ŋa buimée bɔ́ɔbɔ a mbaá mo oyáná. 25 Mosɛ́sɛ go iyide batɔ bá gobáháa naá boɛ́nɔ buimée, go bó dílimenye batɔ bá goindenye boɛ́nɔ; bagɔ́nɔ́ɔ bá batɔ tɔ́sɛsɔ, bá batɔ ntɛdɛ, bá batɔ otíno áhandɛ́ na bɔ́ɔ́dɔ́ na bá batɔ bɔ́ɔ́dɔ. 26 Bátɔ bá ndiemi bá mba lɛ́ bá gála bɛsɛnɛ bá boɛ́nɔ gɛcamɛna giimée; bó úlene na bɛ́ɛbɛ bá ndɔlɛ naá Mósɛsɛ, bá bagana bɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ bɛ́ɛbɛ bá láhɔláhɔ. 27 Kɔ́ɔ Mósɛsɛ a gundiemú uŋinó bɛhɛ́, Yétolo go gunde naá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́.

Chapter 19

1 Ofɛ́ yá gádadɔ́ɔ naá nnyimé ya gohúme gábɔ́ gɔ́ɔgɔ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go bola buisí moánɛ bɔ́ɔbɔ naá giolóo gá Sinéyi. 2 Go goúlukie gábɔ́ gɔ́ɔgɔ naá Elefídimi, gáábɔ́ go bola naá giolóo gá Sinéyi; go dága undukí yábɔ́ naá giolóo; Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go dága undukí yábɔ́ hɔ́ɔ, cɛŋɛ na ogɔndɔ. 3 Mósɛsɛ go bólɛga gaayá gá Asaŋa: kanɛ́ Kanɛ Mesúge go mo dɔ́ŋɛnɔ naá mmoɛná ya ogɔndɔ, a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ o gaá ná gálágáláa na nnyaŋá ya Yɔ́kɔbɔ, o gɔnɔ go oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go amɔ́: 3 Mósɛsɛ go bólɛga gaayá gá Asaŋa: kanɛ́ Kanɛ Mesúge go mo dɔ́ŋɛnɔ naá mmoɛná ya ogɔndɔ, a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ o gaá ná gálágáláa na nnyaŋá ya Yɔ́kɔbɔ, o gɔnɔ go oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go amɔ́: 4 "No lɛ́ ɛ́náalú aŋa ndɔ́mɔ́ ŋaáalú batɔ bá Egíbítene, na nɛɛ́nɛ ndɔ́mɔ́ nyó bádóɛ́gɛ́náalú naá bɛbaga bá ɛnɔŋɔ, mbúú úlé nabɔ naá yɔmɔ́ɔ. 5 Godɔ́ɔdɔ, no amɔ́ no ɔ́bɔ ukelú yámɛ, no beŋe gɛlada bugúle gámɛ, no ná bɛ́ɛmba boɛ́nɔ bámɛ naá mɛɛ́nɔ miimée, goakɛ́ cí iŋkimée ɛ lɔ́mɔ́ yamɛ; 6 no ná bɛ́ɛmba go busío bámɛ bufuŋe bá bedúmbí bɛbáágá naá Asaŋa, gɔnɔ́ gɛdɔŋɔ gimmúmpúu. Dogálɔ dɔ́ɔdɔ o háananamɔ́ go oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ dɔ́dɔ́ɔ." 7 Mósɛsɛ go nco gunde, go dɔ́ŋɔnɔ bafɛanɔ́ɔ bá boɛ́nɔ, go bó dúmbinye dogálɔ duimée dɔ́ɔdɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá mo lɔsɔ́nɛ́nɔ́ɔ. 7 Mósɛsɛ go nco gunde, go dɔ́ŋɔnɔ bafɛanɔ́ɔ bá boɛ́nɔ, go bó dúmbinye dogálɔ duimée dɔ́ɔdɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá mo lɔsɔ́nɛ́nɔ́ɔ. 8 Boɛ́nɔ go gundie nábɔ́ ná biimée ba amɔ́: "Dɛ ŋanánáa buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge o oyamɔ́." Mósɛsɛ tɔ́nɔ go nco gundene Kanɛ Mesúge na ŋgoyáamɔ́ ya boɛ́nɔ. 9 Kanɛ́ Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ: "Ɛ́ná, kaá go úlíné naá mbɔ́dɔ ya tábɔ́tabɔ ya nogálámbá, bó ŋa goŋaá boɛ́nɔ bó bódolonyo aŋa ko gálagalamɔ́, bo gɔnɔ bɛ́ɛmba odɛ́má nahɔ." Mósɛsɛ go nco gundene Kanɛ Mesúge na dogálɔ dá boɛ́nɔ. 10 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́dá naá boɛ́nɔ; bó sogónáamɔ́ ínoni na nembeli, ŋgáa bá soga bɛla bábɔ́. 10 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́dá naá boɛ́nɔ; bó sogónáamɔ́ ínoni na nembeli, ŋgáa bá soga bɛla bábɔ́. 11 Bá bɛ́ɛmba pɛnɛ́ɛ go buisí bá gádadɔ́ɔ; goakɛ́ naá buisí bá gádadɔ́ɔ, Kanɛ Mesúge a gɔsɔnɔ, boɛ́nɔ buimée bó núune, naá ogɔndɔ yá Sinéyi. 12 O sómbana boɛ́nɔ ɛmbálá o géŋgelidie, go oyɛda go amɔ́: 'Mɔtɔ a dɛ hóámá a dɛ bólɛ́gá naá ogɔndɔ, ɛ́na a bádáfɛna boayá bá yɔ́. Uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná bádáfɛnamɔ́ ogɔndɔ, a bɛa noséésényée na ŋgónana. 12 O sómbana boɛ́nɔ ɛmbálá o géŋgelidie, go oyɛda go amɔ́: 'Mɔtɔ a dɛ hóámá a dɛ bólɛ́gá naá ogɔndɔ, ɛ́na a bádáfɛna boayá bá yɔ́. Uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná bádáfɛnamɔ́ ogɔndɔ, a bɛa noséésényée na ŋgónana. 13 Bá dɛ ná mo báláfɛna na ombɔ́gɔ, kanɛ bá ŋgaá mo óná na go mo dóɛdana adánɛ́, ɛ́na bá mo fága na dotáa: akɛ́ bó bɛ́ɛmba nnyama, akɛ́ mɔtɔ, bá go ɔyɔ bó do báá. Aŋa cɛ́bá ɛ ŋgaá ómbɛ́dá, gɔ́ɔ bá ŋgaá báyɛkánáa mekúígíi na ogɔndɔ." 14 Mósɛsɛ go gɔsɛnɔ ogɔndɔ go nco gunde naá boɛ́nɔ; gɛ́hɛ́ go sogona boɛ́nɔ, bá báá sogáa bɛla bábɔ́. 14 Mósɛsɛ go gɔsɛnɔ ogɔndɔ go nco gunde naá boɛ́nɔ; gɛ́hɛ́ go sogona boɛ́nɔ, bá báá sogáa bɛla bábɔ́. 15 Gɛ́hɛ́ go oyana boɛ́nɔ a amɔ́: "Bɛ́ɛ́mba nɔnɔ pɛnɛ́ɛ naá medúgú mádadɔ́; mɔtɔ a dɛ bɛ́dɛ́mɛ́ná na okɔ́dɔ." 16 Naá buisí bá gádadɔ́ɔ, na gɛyɛ́nɛ́, mbalámandáa go ɛ́da go fɛ́na, mpólómɛnáa ɛ bege, tábɔ́tabɔ ya nogálámbá go bɛ́ɛmba naá ogɔndɔ; cɛ́bá go ɛ́da go ómba nabogaaga; boɛ́nɔ buimée bɔ́ɔbɔ bó mbaá lɛ naá bálɛ́gá go ɛ́da go sómba somba odɛ́má. 16 Naá buisí bá gádadɔ́ɔ, na gɛyɛ́nɛ́, mbalámandáa go ɛ́da go fɛ́na, mpólómɛnáa ɛ bege, tábɔ́tabɔ ya nogálámbá go bɛ́ɛmba naá ogɔndɔ; cɛ́bá go ɛ́da go ómba nabogaaga; boɛ́nɔ buimée bɔ́ɔbɔ bó mbaá lɛ naá bálɛ́gá go ɛ́da go sómba somba odɛ́má. 17 Mósɛsɛ go húmie boɛ́nɔ naá bálɛ́gá go go ɛ́da giluméné na Asaŋa; gáábɔ́ go bédule gɛmbádáa gá ogɔndɔ. 18 Ogɔndɔ yá Sinéyi uŋkimée yó mba lɛ́ yó dúugule ncóki, goakɛ́ Kanɛ Mesúge a mba lɛ́ siiséelú kɔ́ɔ naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya íyuke, ncóki sɛ́ɛsɔ sɛ́ lɛ go ɛ́da go fadɛgɛna aŋa sɛ́ɛsɛ sá gɛfóánɛ́náa íyuke, ogɔndɔ uŋkimée yó dágadana na bogaaga. 19 Gɔgɔ́ cɛ́bá yɛ ɛ́danɛna na go ómba na bogaaaga. Mósɛsɛ a mba lɛ́ a gálagala, Kanɛ Mesúge a mo gundeye naá ukelú ogɔ́nɔ́. 19 Gɔgɔ́ cɛ́bá yɛ ɛ́danɛna na go ómba na bogaaaga. Mósɛsɛ a mba lɛ́ a gálagala, Kanɛ Mesúge a mo gundeye ukelú naá mmoɛná. 20 Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a siisemú naá ogɔndɔ yá Sinéyi, naá tóndi ya ogɔndɔ; Kanɛ Mesúge go dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ naá tóndi ya ogɔndɔ. Kɔ́ɔ Mósɛsɛ a bólɛgamɔ́. 21 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Gɔ́sɔ́ fɛaŋɔ, o lege boɛ́nɔ go busío buimée goŋaá bá nco bádɛ́a Kanɛ Mesúge, go go núune, bó gií íyí, gɛca naá olɔŋɔ yábɔ́ gɛ́ fúenene. 22 Ŋgáa bedúmbí bɛbááagá naá Asaŋa, báaba bá báyɛkanamɔ́ Kanɛ Mesúge, bá básogona tɔ́nɔ, go bofoá bá goŋaá Kanɛ Mesúge a dɛ bó fúúgíe tɔ́nɔ." 23 Mósɛsɛ go oyana Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Boɛ́nɔ bó do gaá bósó go bólɛga naá ogɔndɔ yá Sinéyi, goakɛ́ o lɛ́ có legéelú go busío buimée go amɔ́: 'Ágánáa ɛmbálá o geŋgelidie ogɔndɔ, o gunde o bó sogona'." 23 Mósɛsɛ go oyana Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Boɛ́nɔ bó do gaá bósó go bólɛga naá ogɔndɔ yá Sinéyi, goakɛ́ o lɛ́ có legéelú go busío buimée go amɔ́: 'Ágánáa ɛmbálá o geŋgelidie ogɔndɔ, o gunde o bó sogona'." 24 Kanɛ Mesúge go mo oyana a amɔ́: "Ɛ́dá, o gɔsɔ, naá nnyimé o gaá ná bólɛ́ga olɔŋɔ na Álɔŋɔ; kanɛ́ ŋgáa bedúmbí bɛbáágá naa asaŋa na boɛ́nɔ kɛ́ bá dɛ bádɛ́a go bólɛga naá Kanɛ Mesúge, na bofoá goŋaá a dɛ bó fúúgíe." 25 Mósɛsɛ go gɔsɔ anáa boɛ́nɔ, go bó oyanɛna masɔ́mɔ mɔ́ɔmɔ.

Chapter 20

1 Kɔ́ɔ Asaŋa a gálagalamɔ́ dogálɔ duimée dɔ́ɔdɔ, a amɔ́: 2 "Ndɔ́mɔ́ Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ go húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbitene, naá nnyaŋá ya boɔlɛ́. 3 O do ná bóso go bɛa baasaŋa bóncodío naá yɔmɔ́ busío. 4 O do ná bóso go bádóanɛna bigedie, ɛ́na bieninye akɛ́ bɛ́hanɛ́ɛ go moóma mɔ́ɔmɔ mó lɔ́mɔ́ naá mmoɛná gúunú, ɛ́na mɔ́ɔmɔ mó lɔ́mɔ́ naá cí gúunú, na mɔ́ɔmɔ mó lɔ́mɔ́ gɛmbádáa gá miimpo mó dómba cí. 4 O do ná bóso go bádóanɛna bigedie, ɛ́na bieninye akɛ́ bɛ́hanɛ́ɛ go moóma mɔ́ɔmɔ mó lɔ́mɔ́ naá mmoɛná gúunú, ɛ́na mɔ́ɔmɔ mó lɔ́mɔ́ naá cí gúunú, na mɔ́ɔmɔ mó lɔ́mɔ́ gɛmbádáa gá miimpo mó dómba cí. 5 O do ná gule enúu go mbúlugie naá busío bá mɔ; goakɛ́ yɔmɔ́ɔ, Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, ndɛ́ Asaŋa ba hɛɔtɔ, mɔ́ɔnyɔ a génegenyemú gɛlɔgɔ gá biisée naá baábayɔ́, bó húme ɛgɛlɛ ɛdadɔ́ ɛ́na inni ya batɔ báaba bá mbɛlabɛlamɔ́, 6 kunde kɔ́lɔnɔ mahana bó húme ɛgɛlɛ tɔ́sɛnɔ go batɔ báaba bá mmaamanamɔ́, bá gunde bá beŋebeŋe bɛlɔsɛnɔ bámɛ. 7 O do ná ŋa o buŋe ufíno yá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, godugúnúdugunu; goakɛ́ Kanɛ Mesúge a dɛ ŋgá lɔbɛnɔ kanɛ go fáa noséényée mɔtɔ a ŋgaá ŋá a buŋe ufíno yɛ́hɛ́ godugúnúdugunu. 7 O do ná ŋa o buŋe ufíno yá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, godugúnúdugunu; goakɛ́ Kanɛ Mesúge a dɛ ŋgá lɔbɛnɔ kanɛ go fáa noséényée mɔtɔ a ŋgaá ŋá a buŋe ufíno yɛ́hɛ́ godugúnúdugunu. 8 O do bófoolío buisí bá bá godúuge, go go bó fona. 8 O do bófoolío buisí bá bá godúuge, go go bó fona. 9 Miisí mátáanɔ na búmmue, o yɔgɔnɔ, o mana buelí báhɔ buimée. 10 Kanɛ́ buisí bá gátáanɔ naá gáandɛ́ɛ bó lɔ́mɔ́ buisí bá godúuge bá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ: o do ná ŋa akɛ́ mbɔ́dɔ ya buelí ɛhanɛ́ɛ, akɛ́ maamɔ́ɔ moatɛ́, akɛ́ ohaŋa bahɔ, akɛ́ ombóla bahɔ, akɛ́ uyogóní bahɔ ba onɔ́mɔtɔ́, akɛ́ ba okɔ́dɔ, akɛ́ gidúgé gáhɔ, akɛ́ uŋunyí ba mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ naá mamɔ́ nnyaŋá. 11 Ɛɛ́ŋ, go miisí mátáanɔ na búmuue, Asaŋa a mba bulíe mmoɛná, cí na máŋɛ́, na buimée bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ kɔ́ɔ, a báa lɛ gó dúugide naá buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ: go busío moánɛ gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a fonamɔ́ buisí bá godúuge, a báá gɔnɔ́ bó sogona. 12 O búlugie tɛ́ɔ na yigúédíi, bó ŋa aŋa o lɔ́mɔ́ ba go bɛa bɛntaálala bá medúgúu naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, a go fáananamɔ́. 12 O búlugie tɛ́ɔ na yigúédíi, bó ŋa aŋa o lɔ́mɔ́ ba go bɛa bɛntaálala bá medúgúu naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, a go fáananamɔ́. 13 O do nó óna mɔtɔ. 14 O do ná ŋa gɛdáŋa. 15 O do ná íbene boóma. 15 O do ná íbene boóma. 16 O do ná bóso go básómbɛna tɛ́ɔbɛnɔ na gɛsɛnɛ gá kanɛ kɔ́ɔ. 17 O do bésésídínyée go boóma bá sɔ́gɔ́ɔ; o do bésésídínyée ogánɛ́ tɛ́ɔbɛnɔ, akɛ́ uyogóní bɛ́hɛ́ ba onɔ́mɔtɔ́, akɛ́ ba okɔ́dɔ, akɛ́ go gúlúge yɛhɛ́, a kɛ́ go abaŋabɛbɛa bɛhɛ́, akɛ́ go boóma bɛ́hɛ́ bá búmmue. 18 Boɛ́nɔ buimée bó mba lɛ́ bó bódolonyo mbalámandáa sɛ́ gide, na goómba gá cɛ́bá; bá mba lɛ́ tɔ́nɔ bá núune bɛlɛ́mbɛ bá íyuke naá ogɔndɔ aŋa yó dúugulemú ncóki. Naá gonúune buimée bɔ́ɔbɔ, boɛ́nɔ go ɛ́da go dagadana, bá gɛ́ga gɛyáŋɛ́. 18 Boɛ́nɔ buimée bó mba lɛ́ bó bódolonyo mbalámandáa sɛ́ gide, na goómba gá cɛ́bá; bá mba lɛ́ tɔ́nɔ bá núune bɛlɛ́mbɛ bá íyuke naá ogɔndɔ aŋa yó dúugulemú ncóki. Naá gonúune buimée bɔ́ɔbɔ, boɛ́nɔ go ɛ́da go dagadana, bá gɛ́ga gɛyáŋɛ́. 19 Kɔ́ɔ bó oyanamɔ́ Mósɛsɛ bá amɔ́: "Có gálágáláa maamɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ, dɛ gaá go bódólónyóo; kanɛ́ ŋgá Asaŋa a dɔmbɔ go có gálagala, go bofoá bá ŋaá dɛ gaá gúénénée." 20 Mósɛsɛ go oyana Boɛ́nɔ a amɔ́: "No do gɔ́lɔ́nɔ́ɔ bofoá; bó lɔ́mɔ́ go go nco nyó magana gɔ́ɔ Asaŋa a báá ná úlé. Bó lɔ́mɔ́ tɔ́nɔ goŋaá no bɛa tíine naá busío bɛ́hɛ́, no do ɛ́dá go lɔgɔ." 21 Boɛ́nɔ go lɔbɛnɔ gɛyáŋɛ́; kanɛ́ Mósɛsɛ mɔ́ɔ go báyɛkɛna nogálámbá anáa Asaŋa a mbaá lɛ. 22 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ o ná gálagalamɔ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: 'No ɛ́ ɛ́ná goŋaá ŋgaá nyó gálágáláa yɔmɔ́ɔ pá́ábɔ́ naá mmɛná. 22 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ o ná gálagalamɔ́ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ: 'No ɛ́ ɛ́ná goŋaá ŋgaá nyó gálágáláa yɔmɔ́ɔ pá́ábɔ́ naá mmɛná. 23 No do hóámá no do dúné baasaŋa na gɛkɔŋɔ gá muinyí ɛ́na baasaŋa na góolo, go go nnebiginye nabɔ́; no do ná boso go ŋa boóma bá nɔ́ɔnɔ go buisí. 24 O ná mbúluginye gɛdálɛ́ná na cánɔ́, naá mmoɛná ya gɛ́ o lɛ go fáanana kɔ́ɔ bɛfoafoa báhɔ bá nnyama go bɛbáágá, gɔnɔ́ tɔ́nɔ na bɛbáágá báhɔ bá mbéhiigí, bɛdómbáa na gúlúge. Hoóma hiimée háaha ka ŋguú uncúgínyée ufíno yámɛ, nnú úle anáa o lɔ́mɔ́, kɔnɔ go fona. 24 O ná mbúluginye gɛdálɛ́ná na cánɔ́, naá mmoɛná ya gɛ́ o lɛ go fáanana kɔ́ɔ bɛfoafoa báhɔ bá nnyama go bɛbáágá, gɔnɔ́ tɔ́nɔ na bɛbáágá báhɔ bá mbéhiigí, bɛdómbáa na gúlúge. Hoóma hiimée háaha ka ŋguú uncúgínyée ufíno yámɛ, nnú úle anáa o lɔ́mɔ́, kɔnɔ go fona. 25 Kanɛ́ go amɔ́ búlugie gɛdálɛ́ná gá adánɛ́ go busío bámɛ, o do hóámá o do yá cɛ́cáa; goakɛ́ gɔ́ɔgɔ o ná cɛ́camɔ́ adánɛ́ na bɛcɛ́ca báhɔ, o ná yá (dómbɛna)ága biílo. 26 O do hóámá o do bólɛ́gá naá yɔmɔ́ gɛdálɛ́ná naá ŋŋondá, goŋaá o do dúfíe nnú gɔdɔɔ́ yahɔ.

Chapter 21

1 Bɛlɔsɛnɔ bɛ́ɛbɛ o ná bó áganɛna bɛ́bɛ́ɛ. 2 Go amɔ́ go ɔ́ndɔ moɔnɔ́ ba Behébelée goŋaá a bɛ́ɛmba gɛɔlɛ́ gáhɔ, a yɔgɔnɔ nnyómá ɛ́táanɔ na mmue; kanɛ́ naá ya gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, o dɛ́ɛna a húme filíi, a dɛ soáa boóma. 2 Go amɔ́ go ɔ́ndɔ moɔnɔ́ ba Behébelée goŋaá a bɛ́ɛmba gɛɔlɛ́ gáhɔ, a yɔgɔnɔ nnyómá ɛ́táanɔ na mmue; kanɛ́ naá ya gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, o dɛ́ɛna a húme filíi, a dɛ soáa boóma. 3 Amóŋa a mbu úlé mokáa, a húme mokáa; amóŋa a mba lɛ́ na okɔ́dɔ, bá húminye olɔŋɔ. 4 Amóŋɔ ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́ mɔ́ɔ a mbaá mo fáá okɔ́dɔ, a báá bíéné baaná nɛhɛ́, bá banɔ́mɔtɔ́ na bá bakɔ́dɔ, okɔ́dɔ na baaná bɛ́hɛ́ bá nɔ́ ɔ́bɛnɔnɔ na ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́, mɔ́ɔ a húme mokáa. 5 Kanɛ́ gɛɔlɛ́ gɛ́ amɔ́ gɛ́ gálɛda gɛ́ amɔ́: Mmaamana ogɔ́nɔ́ɔ bamɛ, okɔ́dɔ bamɛ na baábayɔ́ bámɛ, cɛ lɛ́gálɛ́gáa go húme filíi, - 5 Kanɛ́ gɛɔlɛ́ gɛ́ amɔ́ gɛ́ gálɛda gɛ́ amɔ́: Mmaamana ogɔ́nɔ́ɔ bamɛ, okɔ́dɔ bamɛ na baábayɔ́ bámɛ, cɛ lɛ́gálɛ́gáa go húme filíi, - 6 hɔ́ɔlɔ́, ogɔnɔ́ɔ bɛhɛ́ a lɛ go ɛ́da nɛhɛ́ naá Asaŋa, ɛ ɛ́da nɛhɛ́ mekúígíi na gɛasɛ́ ɛ́na na ofɔ́dɔ, ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́ a lɛ go mo fága udúu na gɛfága, gɛɔlɛ́ gɛ́ lɛ go mo lɔbɛnɔnɔ go busío buimée naá buelí. 7 Mɔtɔ a amɔ́ a dúe ombóla bɛhɛ́ go go bɛ́ɛmba gɛɔlɛ́, mɔ́ɔnyɔ a dɛ ná bóso go húme naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bɛɔlɛ́ bɛ́ húmenemú. 7 Mɔtɔ a amɔ́ a dúe ombóla bɛhɛ́ go go bɛ́ɛmba gɛɔlɛ́, mɔ́ɔnyɔ a dɛ ná bóso go húme naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bɛɔlɛ́ bɛ́ húmenemú. 8 Amóŋa a dɛ gɔnɔ́ fɛɛna ogɔ́nɔ́ɔ bɛhɛ́ mɔ́ɔnyɔ a mbaá básagá go mo gɔ́lɔ aŋa ogɛ́, a fúmbe mɔtɔ uncoó a mo ɔ́ndɔ; kanɛ́ a lɛ lɔbɔ kanɛ bogaaga bá go mo dúe go boɛ́nɔ búncodío, naá nnyimé ya ŋaá a á mo ŋaáa edúu. 9 A amɔ́ a mo dúmbinye go ohaŋa bɛhɛ́, a ŋa na gɛɔlɛ́ gá okɔ́dɔ gɛ́ɛgɔ aŋa bá ŋananamɔ́ na babóla. 9 A amɔ́ a mo dúmbinye go ohaŋa bɛhɛ́, a ŋa na gɛɔlɛ́ gá okɔ́dɔ gɛ́ɛgɔ aŋa bá ŋananamɔ́ na babóla. 10 A amɔ́ a gɔ́lɔ okɔ́dɔ untió, naá gɛsɛnɛ gá manyáanya, a dɛ hóámá a dɛ úné boóma naá bodáŋɔ bá okɔ́dɔ ba busío, akɛ́ naá bɛla, akɛ́ naá bodáŋɔ bá búmmue bɔ́ɔbɔ naá nɛbáná. 11 Kanɛ́ amóŋa a dɛ hóógío moóma má módadɔ́ mɔ́ɔmɔ go busío bɛ́hɛ́, a ná bɛ́ɛmba ba ŋaá a húme naá boɔlɛ́ kanɛ go soa boóma, kanɛ go íŋene muinyí. 12 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá góbá mɔtɔ a gúe, bá ŋga mo fáá noséésényée ná nigúe. 12 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá góbá mɔtɔ a gúe, bá ŋga mo fáá noséésényée ná nigúe. 13 Kanɛ́ amóŋa a lɛ́ go dámbɛna go go kúkene, bó bɛ́ɛmba goŋaá Asaŋa mɔ́ɔ a báá ná ubíe mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ naá ɛmbɔ́gɔ yɛhɛ́, nná go gedinye hoóma háaha o nú úndiemú mɔ́ɔnyɔ moánɛ, a sala hɔ́ɔ. 14 Kanɛ́ mɔtɔ a amɔ́ a góbamɔ́ ondimóní nɔ́ɔnɔ go nɛbɛlɛnɛbɛ́áyɛ́, a mó óna naá moloolio mmoɛná, o mo káfona moánɛ akɛ́ naá gɛdálɛ́ná gámɛ mmɛoná, go go mo óna. 15 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá gidée isée ɛ́na nnyeedíi, bá ŋga mo fáá noséésényée ná nigúe. 15 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá gidée isée ɛ́na nnyeedíi, bá ŋga mo fáá noséésényée ná nigúe. 16 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgií íbé mɔtɔ, amo dúe ɛ́na a lɔbɛnɔ nɛhɛ́ naá mɔ́ magálá, bá ŋga mo fáá noséésényée ná nigúe. 17 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá yɔmɛ́dɔ́ isée ɛ́na nnyeedíi, bá ŋga mo fáá noséésényée ná nigúe. 18 Aáŋa batɔ banɔ́mɔtɔ́ bá gála cáŋɔ́, bó húme goŋaá ummue a á góbá sɔ́gɔ́ɔ na ɛd́ánɛ́ ɛ́na na gibúme, kanɛ́ a lɔbɛnɔ a dɛ mo óná, kanɛ́ a bɛ́ɛmba naá ombɛ́dɛ na megidenine mɔ́ɔmɔ, 18 Aáŋa batɔ banɔ́mɔtɔ́ bá gála cáŋɔ́, bó húme goŋaá ummue a á góbá sɔ́gɔ́ɔ na ɛd́ánɛ́ ɛ́na na gibúme, kanɛ́ a lɔbɛnɔ a dɛ mo óná, kanɛ́ a bɛ́ɛmba naá ombɛ́dɛ na megidenine mɔ́ɔmɔ, 19 mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a mbaá góbá sɔ́gɔ́ɔ a dɛ ná bɛa noséésényée, bó amɔ́ bó húme goŋaá mɔ́ɔnyɔ naá ombɛ́dɛ́ a bayɛga go fadɛgana, a húmene hanyɔ́ na gidímbo gɛ́hɛ́. A háanana kanɛ́ go mo soɛna go medúgú mɛ́hɛ́ má buelí máama a díliminyemú, a gɔnɔ mo gɔ́ɔdɔnɔ bó húme go éŋuge gɛ́hɛ́. 20 Mɔtɔ a amɔ́ a góba gɛɔlɛ́ gɛ́hɛ́ na gidímbo, onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na okɔ́dɔ, gɛɔlɛ́ gɛ́ mo gúene go ombɔ́gɔ, ogɔ́nɔ́ɔ a sɛmɛganana nanoséésényée. 20 Mɔtɔ a amɔ́ a góba gɛɔlɛ́ gɛ́hɛ́ na gidímbo, onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na okɔ́dɔ, gɛɔlɛ́ gɛ́ mo gúene go ombɔ́gɔ, ogɔ́nɔ́ɔ a sɛmɛganana na noséésényée. 21 Kanɛ́ a amɔ́ a ŋamɔ́ budúgú búmme, ɛ́na máandɛ́, ɔ ɔyɔ; ogɔ́nɔ́ɔ a dɛ ná bɛa noséésényée; goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ muinyí mɛ́hɛ́. 22 Amóŋa batɔ banɔ́mɔtɔ́ bá lɛ́ go cáŋɔ́, naá gobaganabagana, bá kúkene okɔ́dɔ na ibume, bá ŋa goŋaá a bíene kanɛ gɛfɛlɛ́ɔ gíncodío, bá ná bɛa noséésényée ná go soa bɔ́ɔbɔ onɔ́mɛ ba okɔ́dɔ moánɛ a nú úhunemú, bá soa bɔ́ɔbɔ moánɛ naá busío bá besúmbí bɛsɛnɛ 22 23 24 25 26 Amóŋa batɔ banɔ́mɔtɔ́ bá lɛ́ go cáŋɔ́, naá gobaganabagana, bá kúkene okɔ́dɔ na ibume, bá ŋa goŋaá a bíene kanɛ gɛfɛlɛ́ɔ gíncodío, bá ná bɛa noséésényée ná go soa bɔ́ɔbɔ onɔ́mɛ ba okɔ́dɔ moánɛ a nú úhunemú, bá soa bɔ́ɔbɔ moánɛ naá busío bá besúmbí bɛsɛnɛ. Kanɛ́ mbaga yɛ amɔ́ húmemú, o soanana gɛɔyɔ go gɛɔyɔ, niíso go niíso, niínyo go niínyo, ombɔ́gɔ go ombɔ́gɔ, gɛgɔ́ndɔ́ go gɛgɔ́ndɔ́, bilókónyóo go bilókónyóo, mpéŋə go mpéŋé, ŋgónana go ngónana. Mɔtɔ a amɔ́ góba niíso ná gɛɔlɛ́ gɛ́hɛ́, akɛ́ gá onɔ́mɔtɔ́, akɛ́ gá okɔ́dɔ, a mo áda niíso, a dómba go mo dɛ́ɛna filíi go bɛsoɛná bá niíso nɛ́hɛ́. 26 Mɔtɔ a amɔ́ a góba niíso ná gɛɔlɛ́ gɛ́hɛ́, akɛ́ gá onɔ́mɔtɔ́, akɛ́ gá okɔ́dɔ, a mo áda niíso, a dómba go mo dɛ́ɛna filíi go bɛsoɛná bá niíso nɛ́hɛ́. 27 A a amɔ́ gɔnɔmɔ́ báŋa niínyo ná gɛɔlɛ́ gɛ́hɛ́, onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na okɔ́dɔ, a ná mo dɛ́ɛna filíi, go bɛsoɛná bá niínyo nɛ́hɛ́. 28 Gúlúge yɛ amɔ́ ɛ góba mɔtɔ onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na okɔ́dɔ, modɔ́ŋɔ, mɔtɔ ba ndiemi a dómbana a gúe, bá óna gúlúge moánɛ na adánɛ́, bá dɛ nyáá busugé bá yɛ́, tɔ́nɔ moatɛ́ ba gúlúge a dɛ bɛáa noséésényée. 28 Gúlúge yɛ amɔ́ ɛ góba mɔtɔ onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na okɔ́dɔ, modɔ́ŋɔ, mɔtɔ ba ndiemi a dómbana a gúe, bá óna gúlúge moánɛ na adánɛ́, bá dɛ nyáá busugé bá yɛ́, tɔ́nɔ moatɛ́ ba gúlúge a dɛ bɛáa noséésényée. 29 Kanɛ́ go gúlúge moánɛ, aáŋa bó do báá oŋɛndɔ, yá yɛ́ yá go góba mɔtɔ modɔ́ŋɔ, bá lɔsɛnɔnɔ moatɛ́ ba yɛ́, kanɛ a lɔbɛnɔ a dɛ yɛ beŋé, bá nó óna gúlúge na adánɛ́, yɛ amɔ́ yɛ óna mɔtɔ onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na okɔ́dɔ, moatɛ́ ba yɛ́ a bɛa noséésényée ná nigúe. 30 Bá amɔ́ bá sɔ́lɛgɛnɔ moatɛ́ bɛsɛná go go fáŋa gɛɔyɔ gɛ́hɛ́, a soa buimée bɔ́ɔbɔ bá ná mo sɔ́lɛgɛnɔmɔ́. 31 Gɔ́ɔgɔ gúlúge yɛ́ɛyɔ ɛ ná góbamɔ́ moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na ba okɔ́dɔ́; bá gumbene gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ. 31 Gɔ́ɔgɔ gúlúge yɛ́ɛyɔ ɛ ná góbamɔ́ moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ ɛ́na ba okɔ́dɔ́; bá gumbene gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ. 32 Kanɛ́ gúlúge yɛ amɔ́ ɛ góba gɛɔlɛ́ modɔ́ŋɔ, akɛ́ onɔ́mɔtɔ́, akɛ́ okɔ́dɔ, bá soɛna moatɛ́ ba gɛɔlɛ tɔ́sɛnɔ nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́, bá gɔnɔ go óna gúlúge na adánɛ́. 33 Mɔtɔ a amɔ́ a dɛ́ɛna nobɛ́láa kanɛ go buige, ɛ́na a díme nobɛ́láa a lɔbɔ kanɛ go nó buige, gúlúge ɛ́na abaŋabɛbɛa, bó obɛna kɔ́ɔ, 33 Mɔtɔ a amɔ́ a dɛ́ɛna nobɛ́láa kanɛ go buige, ɛ́na a díme nobɛ́láa a lɔbɔ kanɛ go nó buige, gúlúge ɛ́na abaŋabɛbɛa, bó obɛna kɔ́ɔ, 34 mɔ́ɔnyɔ moánɛ a soɛna na muinyí, moatɛ́ ba gidúgé bɛsoɛná bɛ́ɛbɛ bɛ́ háananamɔ́ na nnyama ya ndiemi; gigúe gá nnyama gɛ́ ɔ́bɔnɛnɔ nɛhɛ́. 35 Gúlúge ya mɔtɔ yɛ amɔ́ ɛ góbamɔ́ na modɔ́ŋɔ má yɛ́ gúlúge ya mɔtɔ untío, yɛ́ɛyɔ ɛ gúe, bá dúe gúlúge ya kɔ́sɔ, bá ába bɛoŋo̰ná; bá ába tɔ́nɔ gigúe. 35 Gúlúge ya mɔtɔ yɛ amɔ́ ɛ góbamɔ́ na modɔ́ŋɔ má yɛ́ gúlúge ya mɔtɔ untío, yɛ́ɛyɔ ɛ gúe, bá dúe gúlúge ya kɔ́sɔ, bá ába bɛoŋo̰ná; bá ába tɔ́nɔ gigúe. 36 Kanɛ́ aáŋa gúlúge yɛ́ɛyɔ yɛ úle ɛ gidenine modɔ́ŋɔ cóá, gɔ́ɔ moatɛ́ ba yɛ́ a lɔbɔmɔ́ a dɛ gɔ́lɔ́ gɛdɔmbɔ gá go yɛbeŋe, moatɛ́ ba ndiemi a ŋga soáa gúlúge go gúlúge, a gɔ́lɔ gigúe gá gúlúge.

Chapter 22

1 Mɔtɔ a amɔ́ a fíolidio gúlúge ɛ́na moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, a dúe ɛ́na a nyáa, a ná soa gúlúge ɛ́táanɔ go gúlúge mmue, baaná bá bɛdómbáa bénni go gɛdómbáa gímmue. 2 Kanɛ́ bá amɔ́ bá gídiginye uŋgíbi naá buelí go go ́ibene, bá mo gumbene bá gide, a gúe, bá dɛ ná bó banɛna gɛɔba gá ŋgónana go busío moánɛ; 3 kanɛ́ amóŋa gɛonyá gɛ́ ná lɛ́ go bonya, bá ná bó banɛna gɛoba gá ŋgónana naá boayá bá uŋgíbi ba ndiemi. Uŋgíbi a ŋga gundíe obɔ moánɛ; kanɛ́ amóŋa a dɛ báá na boóma, bá mo dúe go buíbi bɛ́hɛ́; 4 kanɛ́ ɛ́na bɔ́ɔbɔ a lɔ́mɔ́ íbéelú bó gá lɛ́ naá mɔ́ ɛmbɔ́gɔ bogɔ́sɔ: gúlúge, abaŋabɛbɛa, ɛ́na moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, a gundie buimée bɔ́ɔbɔ na gigídenine gá bɔ́. 5 Mɔtɔ a amɔ́ a díeŋedieŋiemú ntɛ́mɛ́ ɛ́na magónɛ́dá má mɛɛ́tɛ má bɛsamɔ́ bá mɔgɛ́bɔ, a amɔ́ a dɛ́ɛnamɔ́ bidúgé bɛ́hɛ́ bɛ́ báá kɛ́báa naá ntɛ́mɛ́ ya sɔ́gɔ́ɔ, a ŋga soáa na bɛnɔ́gɔ́ bá masáŋá bá ntɛ́mɛ́ yɛ́hɛ́. 5 Mɔtɔ a amɔ́ a díeŋedieŋiemú ntɛ́mɛ́ ɛ́na magónɛ́dá má mɛɛ́tɛ má bɛsamɔ́ bá mɔgɛ́bɔ, a amɔ́ a dɛ́ɛnamɔ́ bidúgé bɛ́hɛ́ bɛ́ báá kɛ́báa naá ntɛ́mɛ́ ya sɔ́gɔ́ɔ, a ŋga soáa na bɛnɔ́gɔ́ bá masáŋá bá ntɛ́mɛ́ yɛ́hɛ́. 6 Bá amɔ́ bá ágɛna ufiló, yó báá luméné na cɛndɛ́, kanɛ́ belée naá páŋá ɛ́na tɛ́nɛ́ɛ tɛ́nɛ́ɛ, mó lo go lɔ́kɔ, ɛ́na ntɛ́mɛ́ ɛ lɔ́kɔ, bó núunemú mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a mbaá ágɛ́ná ufiló yá ndiemi, a soanana obɔ moánɛ. 6 Bá amɔ́ bá ágɛna ufiló, yó báá luméné na cɛndɛ́, kanɛ́ belée naá páŋá ɛ́na tɛ́nɛ́ɛ tɛ́nɛ́ɛ, mó lo go lɔ́kɔ, ɛ́na ntɛ́mɛ́ ɛ lɔ́kɔ, bó núunemú mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a mbaá ágɛ́ná ufiló yá ndiemi, a soanana obɔ moánɛ. 7 Mɔtɔ a amɔ́ a fáamɔ́ sɔ́gɔ́ɔ untió moóma go go bɛ́dɛgɛna, akɛ́ muinyi ɛ́na boóma búntió, bá lɛ go nco go íbene moóma mɔ́ɔmɔ naá nnyaŋá ya sɔ́gɔ́ɔ moánɛ, uŋgíbi a ná gundenye moóma mɔ́ɔmɔ, boóma buimée na gigídenine gá bɔ́, bá amɔ́ bá mo ɛ́namɔ́. 7 Mɔtɔ a amɔ́ a fáamɔ́ sɔ́gɔ́ɔ untió moóma go go bɛ́dɛgɛna, akɛ́ muinyi ɛ́na boóma búntió, bá lɛ go nco go íbene moóma mɔ́ɔmɔ naá nnyaŋá ya sɔ́gɔ́ɔ moánɛ, uŋgíbi a ná gundenye moóma mɔ́ɔmɔ, boóma buimée na gigídenine gá bɔ́, bá amɔ́ bá mo ɛ́namɔ́. 8 Amóŋa uŋgíbi a dɛ ɛ́nɛ́gá, moatɛ́ɛ ba nnyaŋá a ŋga dɛ́lɛ́mɛ́ná naá busío bá Asaŋa, a básáaga goŋaá a lɛ́ kanɛ go dála ombɔ́gɔ naá besé ya sɔ́gɔ́ɔ bɛhɛ́. 9 Naá bosɔ́mɔ buimée bá monóŋgólí bó bádáfa gúlúge, abaŋabɛba, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, gɛla, ɛ́na boóma bá go yíme, bá amɔ́ bɛ́ ɛ́da go gálagala go boóma moánɛ akɛ́ ŋkádɛ! Odóɛ yá bosɔ́mɔ yɔ́ɔyɔ batɔ báandɛ́ bá lɔ́mɔ́ cuŋí go bɔ́ yó nɛ́ ɛ́da húme naá Asaŋa; mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ Asaŋa a ná mo fáamɔ́ gɛɔba naá bosɔ́mɔ a ŋga gundínyée sɔ́gɔ́ɔ obɔ moánɛ na gigídenine. 10 Mɔtɔ a amɔ́ a fáa sɔ́gɔ́ɔ bɛhɛ́ go gɛbɛ́ndɔ́, gúlúge, abaŋabɛbɛa, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, ɛ́na nnyama akɛ́ ɛhanɛ́ɛ, bó lo go bɛ́ɛmba goŋaá nnyama yɛ á gúé, yɛ á mɛ́ncɛ́gá gɛgɔ́ndɔ́, ɛ́na akɛ́ goŋaá bí í íbé, mɔtɔ kanɛ go ɛ́na, 10 Mɔtɔ a amɔ́ a fáa sɔ́gɔ́ɔ bɛhɛ́ go gɛbɛ́ndɔ́, gúlúge, abaŋabɛbɛa, moɔnɔ́ ba gɛdómbáa, ɛ́na nnyama akɛ́ ɛhanɛ́ɛ, bó lo go bɛ́ɛmba goŋaá nnyama yɛ á gúé, yɛ á mɛ́ncɛ́gá gɛgɔ́ndɔ́, ɛ́na akɛ́ goŋaá bí í íbé, mɔtɔ kanɛ go ɛ́na, 11 hɔ́ɔlɔ́ gobálɛa go ufíno yá Kanɛ Mesúge gó ŋgaá gaŋɛ́mɛ́dá naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya batɔ báaba bá díigiemú, sɔ́gɔ́ɔ mɔ́ɔnyɔ a mbaá gɛ́ndɛ́gɛ́ná gidúgé a lɛ go gálɛda daŋɛ́daŋɛ goŋaá a lɛ́ kanɛ go ága ombɔ́gɔ naá besé ya sɔ́gɔ́ɔ bɛhɛ́; moatɛ́ ba gidúgé o oliminyo ŋgoyáamɔ́ yɛ́ɛyɔ, tɔ́nɔ bá dɛ ŋgá suugenye ba go gɛ́ndɛgɛna gidúgé goŋaá a gundie. 12 Kanɛ́ aáŋa bá mbi íbé nnyama naá mɔ́ nnyaŋá, a ná bɛ́ɛmba naá gɛgaŋa gá gogundinye moatɛ́ ba yɛ́. 13 Amóŋa gɛkándáa gá nnyama gɛ́ gɛ́ mbaá gumbéné gidúgé, a amɔ́ a dúfie nɔ́ɔ, bá dɛ ná mo suugenye go go gundie. 14 Mɔtɔ a amɔ́ a bɔlɔ gidúgé gá sɔ́gɔ́ɔ bɛhɛ́, bó húme goŋaá gidúgé gɛ́ɛgɔ gɛ́ á mɛ́ncɛ́gá ɛ́na gɛ́ á gúé, moatɛ́ ba gɛ́ kanɛ hɔ́ɔ, gogundie gó háanana go bɛ́ɛmba. 14 Mɔtɔ a amɔ́ a bɔlɔ gidúgé gá sɔ́gɔ́ɔ bɛhɛ́, bó húme goŋaá gidúgé gɛ́ɛgɔ gɛ́ á mɛ́ncɛ́gá ɛ́na gɛ́ á gúé, moatɛ́ɛ ba gɛ́ kanɛ hɔ́ɔ, gogundie gó háanana go bɛ́ɛmba. 15 Kanɛ́ moatɛ́ɛ ba gɛ́ a amɔ́ a bɛ́ɛmba hɔ́ɔ naá gɛcamɛna gá gomɛ́ncɛga ɛ́na gogúe, gogundie gó do ná bɛ́ɛmba. Kanɛ́ ɛ́na bá mba soáa muinyí go go bɔ́yɔgɔnɔ na nnyama go gɛcamɛna, ɛ mɛ́ncɛga, ɛ́na ɛ gúe, muinyí mɔ́ɔmɔ bá mbaá fáá mó háanana. 16 Mɔtɔ a amɔ́ bɔŋɔ ombóla mɔ́ɔnyɔ a gá lɔ́mɔ́ na mmukú, kanɛ gɛɔŋɛnɔ, a gɔnɔ bɛ́dɛmana nɛhɛ́, a ná soa bɛfancɔ́ bá gigiŋe, a gunde a mo gɔ́lɔ ogɛ́. 16 Mɔtɔ a amɔ́ bɔŋɔ ombóla mɔ́ɔnyɔ a gá lɔ́mɔ́ na mmukú, kanɛ gɛɔŋɛnɔ, a gɔnɔ bɛ́dɛmana nɛhɛ́, a ná soa bɛfancɔ́ bá gigiŋe, a gunde a mo gɔ́lɔ ogɛ́. 17 Kanɛ́ isée ba ombóla a amɔ́ a mo íme ombóla bɛ́hɛ́, mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a soa bɛfancɔ́ bɛ́ɛbɛ bɛ́ lɔ́mɔ́ sómbáalú go bimmúkúkúu bá babóla. 18 O do ná dɛ́ɛna osɛɔsɛ́ɔ ba okɔ́dɔ ogɔ́sɔ. 18 O do ná dɛ́ɛna osɛɔsɛ́ɔ ba okɔ́dɔ ogɔ́sɔ. 19 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a bɛ́dɛmɛnamɔ́ na gidúgé a háanana na noséésényée ná nigúe. 20 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá fáá baasaŋa bóncodío bɛbáágá, aáŋa caá Kanɛ Mesúge, bá ŋga mo sɛncɛ́gá naá púugie. 20 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá fáá baasaŋa bóncodío bɛbáágá, aáŋa caá Kanɛ Mesúge, bá ŋga mo sɛncɛ́gá naá púugie. 21 O do ná séesenye uŋunyí ba mɔtɔ, o do mo ágá go boɔlɛ́; goakɛ́ no mba lɛ́ naá boɔlɛ́ naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 22 O dó ŋgá cíkilinye gisí gá okɔ́dɔ odɛ́má, akɛ́ cíinini. 22 O dó ŋgá cíkilinye gisí gá okɔ́dɔ odɛ́má, akɛ́ cíinini. 23 Go amɔ́ o ŋanana nɔ́ɔ, bá báá ncó mbaŋɛdɛna; nnɔ́ ɔ́bɔ mbií yabɔ́; 24 mpímí yamɛ ɛ ná bolɛga, nnyó fúugie na kalafɔ; gɔ́ɔ bakɔ́dɔ bɛ́nyɔ́ bá ŋgaá síéné bisí, baaná bɛ́nyɔ́ɔ cíiinini. 25 Go amɔ́ o bolio mɔtɔ ba boɛ́nɔ bámɛ muinnyí, osógasoga mɔ́ɔnyɔ a gɛ́gamɔ́ nahɔ, o do bɔ́gɔ́lɔ́ naá mɔ́ boayá aŋa bedúí muinyí, o do mo sóɛ́gɛ́ná bɛdálá ba go bíene. 25 Go amɔ́ o bolio mɔtɔ ba boɛ́nɔ bámɛ muinnyí, osógasoga mɔ́ɔnyɔ a gɛ́gamɔ́ nahɔ, o do bɔ́gɔ́lɔ́ naá mɔ́ boayá aŋa bedúí muinyí, o do mo sóɛ́gɛ́ná bɛdálá ba go bíene. 26 Go amɔ́ o gɔ́lɔ go gɛbɛ́ndɔ́ gɛla gá sɔ́gɔ́ɔ bahɔ, o mo gɛ́ gundinye buisí kanɛ go bɛ́dɛmɛna; 27 goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ sotáa ya gɛbáboa gɛ́hɛ́ go isió, a gaá ná gɔnɔ́ bécubene na ɛkádɛ ná ombɛ́dɛ́ o? A amɔ́ a nco mbaŋɛdɛna, nná mo ɔ́bɔ, goakɛ́ ndɛ́ na odɛ́má yá mahana. 28 O dó ná bóso go yɔmɛdɔ Asaŋa, ɛ́na o yɔmɛdɔ moɔnɔ́ ba ufuŋe yá boɛ́nɔ báhɔ. 28 O dó ná bóso go yɔmɛdɔ Asaŋa, ɛ́na o yɔmɛdɔ moɔnɔ́ ba ufuŋe yá boɛ́nɔ báhɔ. 29 O do ná bóso go núgie gɛcamɛna gá go páanana modɔmbɔ́ɔ má masáŋa máhɔ, ɛ́na gá go fúne camɔ́ sáhɔ. O ná nco go buelí bámɛ moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba bahaŋa báhɔ. 29 O do ná bóso go núgie gɛcamɛna gá go páanana modɔmbɔ́ɔ má masáŋa máhɔ, ɛ́na gá go fúne camɔ́ sáhɔ. O ná nco go buelí bámɛ moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba bahaŋa báhɔ. 30 O ná ága tɔ́nɔ go boayá go busío bámɛ, moɔnɔ́ ba busío go bébíene ba ginnyeedíi gáhɔ gá gúlúge, gá gɛdómbáa; a bɛ́dɛmana na nnyeedíi medúgú mátáanɔ na búmmue aŋa a bébíenemú; o lo mo páa naá buisí bá gánnámanyɛ́ɛ. 31 No ŋga bɛ́ɛ́mbá go busío bámɛ bimmúmpúu bá batɔ. No do nyáá gigúe gá nnyama gɛ́ɛgɛ bimmóndó bɛ́ báá ná lafóná naá bodɛ́agadɛ́: no gɛ́ fáa go mbóa.

Chapter 23

1 O do ná ŋa o sélemendenye biuŋgúlú bá kanɛ kɔ́ɔ. O do ná bénebiginye na ohándá go go ŋanana ŋgominyo ya kanɛ kɔ́ɔ. 2 O do ŋgá bénebiginye na gitúu go go ŋanana gɛbɛ́; naá undukí yá mógála, o do, ná gunde nnyimé ya gitúu go bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ bó do bɛ́ɛ́mbá mammana, go go dómbɛna botɛ́nɛ́ɛ. 3 O do gundé nnyimé ya osógasoga naá gosómba gɛsɛnɛ gɛ́hɛ́. 4 Go amɔ́ o lumene na gúlúge ya obɛlɔ́bɛlɔ bahɔ ɛ báa go nana, ɛ́na akɛ́ abaŋabɛbɛa bɛhɛ́, o nco mo gundine na yɛ́ ɛ́na nɛhɛ́. 4 Go amɔ́ o lumene na gúlúge ya obɛlɔ́bɛlɔ bahɔ ɛ báa go nana, ɛ́na akɛ́ abaŋabɛbɛa bɛhɛ́, o nco mo gundine na yɛ́ ɛ́na nɛhɛ́. 5 Go amɔ́ go ɛ́na abaŋabɛbɛa ba obɛlɔ́bɛlɔ bahɔ gɛnóɛ́ gɛ́ báa manɛ go mo mánɛgɛna, aáŋa o sumbugugene mo siisie gɛnóɛ́, mo óhígínyóomú go siisie gɛnóɛ́. 6 O do gɔ́lɔ́ gɛsɛnɛ gá osógasoga, o gɛ́ baga naá dofáná. 6 O do gɔ́lɔ́ gɛsɛnɛ gá osógasoga, o gɛ́ baga naá dofáná. 7 O do sómbá gɛsɛnɛ kanɛ botɛ́nɛ́ɛ, o gunde o do óná naá gɛsɛnɛ mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ediíyi ɛ́ná tɛ́nɛ́ɛ ya mɔtɔ; goakɛ́ cɛ ná dɛ́ɛna gɛɔba gá mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ ombɔ́gɔ kɔ́ɔ. 8 O do hóámá o do gɛ́ndɛ́g:áná pááná sá mebeé, goakɛ́ pááná sá mebeé sɛ́ áganɛna batɔ bá oŋgíso pɔnyɛ́ɛ bigélí, sɛ́ gɔnɔ nóŋgolonyo gɛlɛ́mbɛ gá bɛtɛ́nɛ́ɛ bá batɔ. 9 O do ágá naá boɔlɛ́ uŋunyí ba mɔtɔ, no íyimene gɛɔ́bɛgɔ gá uŋunyí ba mɔtɔ, goakɛ́ no mba lɛ́ biinyí naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene. 10 Nnyómá ɛ́táanɔ na mmue súge, o yɔgɔnɔ o góna masámá, o sáŋa bɛsamɔ́. 10 Nnyómá ɛ́táanɔ na mmue súge, o yɔgɔnɔ o góna masámá, o sáŋa bɛsamɔ́. 11 Kanɛ́ naá nnyómá ya gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, o dɛ́ɛna cí ɛ gundene; basógasoga báaba naá boɛ́nɔ báhɔ bɔ́ ɔ́bɔnɔ bese na bɛfólɛna, nnyama sá gɛsɔgɔ sɛ́ nyáanana bɔ́ɔbɔ bó ŋgaá síénénée go ntɛ́mɛ́. O ŋa nɔ́ɔ caŋa mmue go ntɛ́mɛ́ sá magónɛ́dá má mɔgɛ́bɔ na sá má megúdé. 12 Medúgú mátáanɔ na búmmue, o yɔgɔnɔ meelí máhɔ. Kanɛ́ buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, o dúuge, goŋaá tɔ́nɔ gúlúge yahɔ na abaŋabɛbɛa bahɔ mó dúugide, tɔ́nɔ moɔnɔ́ ba gɛɔlɛ́ gáhɔ na uŋunyí mɔ́ɔnyɔ naá mamɔ́ nnyaŋá bá bɛa gofuugide. 12 Medúgú mátáanɔ na búmmue, o yɔgɔnɔ meelí máhɔ. Kanɛ́ buisí bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, o dúuge, goŋaá tɔ́nɔ gúlúge yahɔ na abaŋabɛbɛa bahɔ mó dúugide, tɔ́nɔ moɔnɔ́ ba gɛɔlɛ́ gáhɔ na uŋunyí mɔ́ɔnyɔ naá mamɔ́ nnyaŋá bá bɛa gofuugide. 13 No beŋe bɛlɔsɛnɔ biimée bɛ́ɛ́bɛ ndɔ́mɔ́ nyó oyánáalú, no lo go ŋa no do buŋé ufíno yá baasaŋa bóncodío: bá dɛ hóámá bá dɔ ɔ́bɔ́ bó húmene naá nyuudé náhɔ. 14 Ɛŋɛndɔ ɛdadɔ́ go nnyómá, o leebenye bibíné go go mbúlugenye. 14 Ɛŋɛndɔ ɛdadɔ́ go nnyómá, o leebenye bibíné go go mbúlugenye. 15 O beŋe gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye; medúgú tisi mátáanɔ na máandɛ́, naá gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ dílímínyéelú naá ofɛ́ yá bɛɔndá bá ŋkeŋé, o nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, gɔgɔ́ aŋa mmbaá go fáá gɛlɔsɛnɔ; goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ naá ofɛ́ yá ndiemi gɔ́ɔ o mbaá húmé naá Egíbítene; mɔtɔ a lɛ go bɛ́ɛmba a dɛ úlé naá busío bámɛ ɛmbɔ́gɔ ɛhandɛ́. 16 O beŋe gibíné gá moóma modɔ́mbɔ́, moóma má busío má buelí báhɔ, buimée bɔ́ɔbɔ o mbaá gónáa naá ntɛ́mɛ́; tɔ́nɔ na gibíné gá masáŋa, naá mamáná má nnyómá, aŋa o ná ŋamɔ́ o báá go bándɛna naá ntɛ́mɛ́ bɛsamɔ́ bá buelí báhɔ. 16 O beŋe gibíné gá moóma modɔ́mbɔ́, moóma má busío má buelí báhɔ, buimée bɔ́ɔbɔ bɔ́ɔbɔ o mbaá gónáa naá ntɛ́mɛ́; tɔ́nɔ na gibíné gá masáŋa, naá mamáná má nnyómá, aŋa o ná ŋamɔ́ o báá go bándɛna naá ntɛ́mɛ́ bɛsamɔ́ bá buelí báhɔ. 17 Ɛŋɛndɔ́ go nnyómá, bɛnɔ́mɔtɔ́ biimée bɛ́ ŋgu úlénée naá busío bá Daadáa, Kanɛ Mesúge. 18 O do do ŋgá fáa na gɛlɛ́dɛ gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ fudúgíelú gɛbáágá gá manɔ́ŋɔ́ má nnyama yɛ́ɛyɛ go ónamɔ́ go mbúlugie yamɛ, gɔnɔ́ bá dɛ bɛ́gɛ́ná megúdé má nnyama moánɛ na budúgú má húme gɛyɛ́nɛ́. 18 O do do ŋgá fáa na gɛlɛ́dɛ gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ fudúgíelú gɛbáágá gá manɔ́ŋɔ́ má nnyama yɛ́ɛyɛ go ónamɔ́ go mbúlugie yamɛ, gɔnɔ́ bá dɛ bɛ́gɛ́ná megúdé má nnyama moánɛ na budúgú má húme gɛyɛ́nɛ́. 19 O nɛ́ ɛ́dana naá nnyaŋá ya Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, na basamɔ́ bá busío bá cí. O do hóámá o do námbá moɔnɔ́ ba gɛdómbáa naá mabáanyɛ má nnyeedíi. 20 Ɛ́ná, ŋgaá dómá naá busío báhɔ, ɛ́ŋgɛlɛsɛ ba gibeŋe gáhɔ naá pɛ́, a gɔnɔ go ɛ́da go bulie naá hoóma háaha ndɔ́mɔ́ gedíelú. 20 Ɛ́ná, ŋgaá dómá naá busío báhɔ, ɛ́ŋgɛlɛsɛ ba gibeŋe gáhɔ naá pɛ́, a gɔnɔ go ɛ́da go bulie naá hoóma háaha ndɔ́mɔ́ gedíelú. 21 O bégumbene bese naá busío bɛ́hɛ́, o gɔnɔ go ɔ́bɛnɔ ukelú yɛ́hɛ́; o do ɛ́dá mpálɔ́ nɛhɛ́, goŋaá a dɛ ná bóso go héehinye bɛlɔgɔ bɛ́nyɔ́, goakɛ́ ufíno yámɛ yó lɛ́ naá mɔ́ɔ. 22 Kanɛ́ go amɔ́ go ɔ́bɛnɔ ukelú yɛ́hɛ́, o gɔnɔ go ɔ́bɔ buimée bɔ́ɔbɔ nná go oyanamɔ́, nná bɛ́ɛmba obɛlɔ́bɛlɔ ba babɛlɔ́bɛlɔ báhɔ, nnoanana na báaba bá go nuigenyemú. 23 Ɛ́ngɛlɛsɛ bamɛ a nɛ́ ɛnda naá busío bámɛ, a go indenye naá batɔ bá Ámɔlɔ, naá Behitíte, naá Bepelesíte; naá batɔ bá Kána, naá Behefíte, na naá Beyebusíte, yɔmɔ́ɔ ndɛ go fúugie batɔ bɔ́ɔbɔ púmú. 23 Ɛ́ngɛlɛsɛ bamɛ a nɛ́ ɛnda naá busío bámɛ, a go indenye naá batɔ bá Ámɔlɔ, naá Behitíte, naá Bepelesíte; naá batɔ bá Kána, naá Behefíte, na naá Beyebusíte, yɔmɔ́ɔ ndɛ go fúugie batɔ bɔ́ɔbɔ púmú. 24 O do ná cúbimenene naá busío bá baasaŋa bá batɔ bɔ́ɔbɔ go go bó búlugenye, o do ná bó bɔ́yɔgɔnɛnɔ; o do bééníŋényée batɔ bɔ́ɔbɔ naá gobɔ́gɔ́lɔnɔ gábɔ́, kanɛ́ o ná bó gadamɔ́ o gunde o buhe moɔcɔ mábɔ́. 25 No bɔ́yɔgɔnɛnɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛnyɔ́, gɔ́ɔ tɔ́nɔ a ná fonamɔ́ manyáanya mɛ́nyɔ na miimpo mɛ́nyɔ́ má go bónyo, tóŋona ɛgɔnɔ́ halaháláa nahɔ. 26 Akɛ́ okɔ́dɔ ba go kúsinye goŋaá a lɛ́ na ibume a dɛ ná bɛ́ɛmba naá gɛdɔŋɔ gáhɔ, akɛ́ tɔ́nɔ gɛhóádá gá okɔ́dɔ. Nná hóogio medúgú má gɛɔyɔ gáhɔ. 26 Akɛ́ okɔ́dɔ ba go kúsinye goŋaá a lɛ́ na ibume a dɛ ná bɛ́ɛmba naá gɛdɔŋɔ gáhɔ, akɛ́ tɔ́nɔ gɛhóádá gá okɔ́dɔ. Nná hóogio medúgú má gɛɔyɔ gáhɔ. 27 Nná dóma melili bamɛ naá busío báhɔ, tieŋidie mɛɛ́nɔ miimée máama o ná ŋamɔ́ o bola hɔ́ɔ, kɔnɔ fíidenye nnyimé go babɛlɔ́bɛlɔ báhɔ biimée. 28 Nná dóma bimpúnyi naá busío báhɔ, bɛ́ gúne halaháláa naá nahɔ Behifíte, batɔ bá Kána tɔ́nɔ na Behetíte. 29 Bó do báá goana go nnyómá mmue gɔ́ɔ nná bó gúnemú halaháláa nahɔ, go bofoá bá goŋaá cí ɛ síene gɔdɔɔ́, bó ŋa aŋa nnyama sɛ́ lɔ́mɔ́ ba go go hóogino sɛ́ go bɔŋɛnɔ. 30 Nná ŋa mbó gúne sɔŋɛ sɔŋɛ halaháláa nahɔ, bó húme aŋa o ná degemú ombanɔ yá batɔ, o báháa go go gɔ́lɔ gɛdɔŋɔ. 30 Nná ŋa mbó gúne sɔŋɛ sɔŋɛ halaháláa nahɔ, bó húme aŋa o ná degemú ombanɔ yá batɔ, o báháa go go gɔ́lɔ gɛdɔŋɔ. 31 Nná dánda ɛmbálá ya cí yahɔ a bayɛga naá máŋɛ́ má Goɛ́la, bó ɛ́da húme naá máŋɛ́ má Befilisiténe, a gɔnɔ bayɛga naá giolóo gá bodɛ́agadɛ́, a nco húme naá osaá; goakɛ́ nná nyó dúene naá ɛmbɔ́gɔ batɔ bá gɛdɔŋɔ moánɛ, o bó gúne naá mamɔ́ busío. 32 O do ná lada bugúle nabɔ́, akɛ́ na baasaŋa bábɔ́. 33 Bá dɛ ná lukumene naá gɛdɔŋɔ gáhɔ, na bofoá goŋaá bá go ubie o ŋa gɛlɔgɔ naá boayá bámɛ; o ná bɔ́yɔgɔnɛnɔ baasaŋa bábɔ́, bó bɛ́ɛmba ɛdámbɔ go busío báhɔ."

Chapter 24

1 Asaŋa go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Bólɛ́ga anáa Kanɛ Mesúge, maamɔ́ɔ na Álɔŋɔ, Nádaba na Ebíhu, olɔŋɔ na bafɛanɔ́ɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ otíno ádadɔ́ na bɔ́ɔ́dɔ́, no cúbimenene go cí halaháláa namɛ. 2 Mósɛsɛ mokáa a ná báyɛkɛnamɔ́ mekúígíi na Kanɛ Mesúge; báaba bóncodío bá dɛ hóámá bá dɛ báyɛkɛ́ná, tɔ́nɔ boɛ́nɔ bó do bólɛ́gá olɔŋɔ nɛhɛ́." 3 Mósɛsɛ go nco gunde, go oyanɛna boɛ́nɔ buimée dogálɔ dá Kanɛ Mesúge na bicele bɛ́hɛ́ biimée. Boɛ́nɔ buimée go gundie ukelú táŋɛ́ yúmmue bá amɔ́: "Dɛ ná ŋanana boóma buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge o oyamɔ́." 3 Mósɛsɛ go nco gunde, go oyanɛna boɛ́nɔ buimée dogálɔ dá Kanɛ Mesúge na bicele bɛ́hɛ́ biimée. Boɛ́nɔ buimée go gundie ukelú táŋɛ́ yúmmue bá amɔ́: "Dɛ ná ŋanana boóma buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge o oyamɔ́." 4 Mósɛsɛ go ɔ́ŋɔ dogálɔ duimée dá Kanɛ Mesúge. Gɛ́hɛ́ go fadɛgɛna na gɛyɛ́nɛ́ túlúbú; go fóaga gɛdálɛ́ná gɛmbádáa gá ogɔndɔ, go dílimenye adánɛ́ yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́ go egúli yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́ yá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 5 Gɔ́ɔ a dómamɔ́ bɛtɔmbɔ́ɔ bá batɔ, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go go fáanana Asaŋa bɛbáágá bá go lókononyo, bá gunde bá sɛ́sa bɛnɔ́mɛ gá gúlúge ikelú go bɛbáágá bá go béhiigi. 5 Gɔ́ɔ a dómamɔ́ bɛtɔmbɔ́ɔ bá batɔ, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go go fáanana Asaŋa bɛbáágá bá go lókononyo, bá gunde bá sɛ́sa bɛnɔ́mɛ gá gúlúge ikelú go bɛbáágá bá go béhiigi. 6 Mósɛsɛ go bɔ́ŋɔ nɛnamá ná manɔ́ŋɔ́ má nnyama, go ágana naá bɛnɛmba, a báá sugúné máama móncodío naá gɛdálɛ́ná. 7 Gɔ́ɔ a gɔ́lɔmɔ́ kálata ya gɛlada bugúle, go yɛ bana naá busío bá boɛ́nɔ; boɛ́nɔ tɔ́nɔ bó amɔ́: "Dɛ ná ŋanana buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a á nó oyáa, dɛ gɔnɔ go ɔ́bɛnɔ. 7 Gɔ́ɔ a gɔ́lɔmɔ́ kálata ya gɛlada bugúle, go yɛ bana naá busío bá boɛ́nɔ; boɛ́nɔ tɔ́nɔ bó amɔ́: "Dɛ ná ŋanana buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a á nó oyáa, dɛ gɔnɔ go ɔ́bɛnɔ. 8 Mósɛsɛ go gɔ́lɔ manɔ́ŋɔ́ máama naá bɛnɛmba, go ɛ́da go ságana boɛ́nɔ, a gálagala a amɔ́: "Manɔ́ŋɔ́ má gɛlada bugúle bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a ná gódá nɛnyɔ́ gɔgɔ́ aŋa dogálɔ dɔ́ɔdɔ duimée mámáa." 9 Mósɛsɛ go bólɛga nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, Nádaba na Ebíhu, olɔŋɔ na batɔ bafɛanɔ́ɔ bɛ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ otíno ádadɔ́ na bɔ́ɔ́dɔ́. 9 Mósɛsɛ go bólɛga nɛhɛ́ na Álɔŋɔ, Nádaba na Ebíhu, olɔŋɔ na batɔ bafɛanɔ́ɔ bɛ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ otíno ádadɔ́ na bɔ́ɔ́dɔ́. 10 Gɔ́ɔ bɛ́ ɛ́namɔ́ Asaŋa ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ; naá bɛgɔ́ndɔ́ bɛ́hɛ́ cí, bó mba lɛ́ aŋa gigedie gá gɛláasɛ séŋgélégédé, gɔgɔ́ aŋa mmoɛná moatɛ́ moatɛ naá bummúmpúu bá yɛ́. 11 Kanɛ Mesúge a lɛ́ kanɛ go anɛga ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ go nɛnamá ná batɔ bɛ́ Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ báaba bá mbaá lɛ iyídéelú. Bá mbɛ ɛ́ná Asaŋa, kɔ́ɔ bá nyáanyamɔ́ bá báá bónyónónóo. 12 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Bólɛ́ga anáa ndɔ́mɔ́ naá ogɔndɔ, o gɛ́ga hɔ́ɔ; nná go íŋene bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́, gicele na bɛlɔsɛnɔ mɔ́ɔmɔ ndɔ́mɔ́ ɔ́ŋɔ́ɔlú goŋaá batɔ bɛ́ ɛ́da go hóona." 12 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Bólɛ́ga anáa ndɔ́mɔ́ naá ogɔndɔ, o gɛ́ga hɔ́ɔ; nná go íŋene bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́, gicele na bɛlɔsɛnɔ mɔ́ɔmɔ ndɔ́mɔ́ ɔ́ŋɔ́ɔlú goŋaá batɔ bɛ́ ɛ́da go hóona." 13 Mósɛsɛ go biene pɛ́, olɔŋɔ na Yosúe, umbóyogóní bɛ́hɛ́, kɔ́ɔ a bólɛgamɔ́ naá ogɔndɔ yá Asaŋa. 14 Mósɛsɛ go oyana bafɛanɔ́ɔ a amɔ́: "Có gɛ́gánáamɔ́ nɔnɔ háalá, bó ɛ́da húme aŋa dɛ gaá ná gɔnɔ́ nco gunde naá boaya bɛ́nyɔ́. Ɛ́na nɔnɔ, Álɔŋɔ nɛhɛ́ na Úlu bá gaá síéné nɛnyɔ́; mɔtɔ a amɔ́ a bɛ́ɛmba na bosɔ́mɔ, a bó ɛ́na bɔ́ɔ." 14 Mósɛsɛ go oyana bafɛanɔ́ɔ a amɔ́: "Có gɛ́gánáamɔ́ nɔnɔ háalá, bó ɛ́da húme aŋa dɛ gaá ná gɔnɔ́ nco gunde naá boaya bɛ́nyɔ́. Ɛ́na nɔnɔ, Álɔŋɔ nɛhɛ́ na Úlu bá gaá síéné nɛnyɔ́; mɔtɔ a amɔ́ a bɛ́ɛmba na bosɔ́mɔ, a bó ɛ́na bɔ́ɔ." 15 Mósɛsɛ go bólɛga naá ogɔndɔ, nogálámbá go boa ogɔndɔ. 16 Nigúmi ná Asaŋa go nco lukumene naá ogɔndɔ yá Sineyí, nogálámbá nó báá nɛ́ boáa medúgú mátáanɔ na búmmue. Naá budúgú bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, Kanɛ Mesúge naá nogálámbá gadɛ́ɛ go dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ. 16 Nigúmi ná Asaŋa go nco lukumene naá ogɔndɔ yá Sineyí, nogálámbá nó báá nɛ́ boáa medúgú mátáanɔ na búmmue. Naá budúgú bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ, Kanɛ Mesúge naá nogálámbá gadɛ́ɛ go dɔ́ŋɛnɔ Mósɛsɛ. 17 Malɛŋɔ má nigúmi ná Kanɛ Mesúge má mba lɛ́ aŋa gɛgɔnyɛgɔnyɛ gá íyuke naá tóndi ya ogɔndɔ, naá go ɛ́na gá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 18 Mósɛsɛ go bɔ́yɔdɛgɛnɔ naá nogálámbá gadɛ́, bo bólɛga ogɔndɔ. Mósɛsɛ a mba dúmbíe naá ogɔndɔ siisíi otíno áhandɛ́ na edúgú otino áhandɛ́.

Chapter 25

1 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda amɔ́: 2 "Oyána baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. Ŋgá bá ŋgúlene na gɛbáágá; no gɛ́ gɛ́ndɛgɛna go busío bámɛ go ɛmbɔ́gɔ ya mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a ná ŋamɔ́ u úle na gɛ́ na gɛnɔ́gɔ́ gá odɛ́má. 3 Moóma go bɛbáágá mɔ́ɔmɔ no ná ŋamɔ́ no gɛ́ndɛgana go ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ mó lɔ́mɔ́: góolo, gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto; 3 Moóma go bɛbáágá mɔ́ɔmɔ no ná ŋamɔ́ no gɛ́ndɛgana go ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ mó lɔ́mɔ́: góolo, gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto; 4 mbáaga sá bɛla na dobɛlɛ dá búlúme bulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na dá mɛɛ́laga, nogáalú na ndɛbɛ ya ntɔ́nɔ na binúmpe bá mbúnyi; 5 bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ fúénéné fúénéné dobɛlɛ dá goɛ́la, tɔ́nɔ na bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo bá amɔ́ dofɛ́ŋɛ; boɛ́tɛ bá akasɛ́a; 6 megúdé go gɛagɛ́ná balámba, bɛfofaga go megúdé má go fúebe, tɔ́nɔ go gɛfofaga gá alabɛ́nda; 7 adánɛ́ yá ntɔ́nɔ onígisi, na yóncodío gɔnɔ́ go go lɛŋa gɛla gá buelí bá nigúmi na gɛ́ɛgɛ gá gɛsasɔ. 8 Bá ná póagɛna kɛ́gɛ́ná, ŋgɛ́da go gɛ́ga naá kadɛ́gadɛ́ yabɔ́. 8 Bá ná póagɛna kɛ́gɛ́ná, ŋgɛ́da go gɛ́ga naá kadɛ́gadɛ́ yabɔ́. 9 No ná gedie gincumu na moóma muimée mɔ́ɔmɔ mó ná bɛ́ɛmbamɔ́ kɔ́ɔ naá mbɔ́dɔ ya gieninye gɛ́ɛgɛ nná go dúfenyemú. 10 Bá ná gedie gisímbí gá bugúle na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, mɛ́da mémmue na gigísi go goɔmpɔ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ ya gɛ́. 10 Bá ná gedie gisímbí gá bugúle na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, mɛ́da mémmue na gigísi go goɔmpɔ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ ya gɛ́. 11 O gɛ́ lindenye na góolo ya mammana, gadɛ́ɛ aŋa hanyɔ́, go ága ogɔŋɔ yá góolo o géŋgelidie. 12 O gɛ́ dúnene bɛcáká bá góolo bínni, o bɛ́ ágana naá embúne yá gɛ́ énni, bɛcáká bɛ́andɛ́ boayá, bɛ́andɛ́ boayá. 12 O gɛ́ dúnene bɛcáká bá góolo bínni, o bɛ́ ágana naá embúne yá gɛ́ énni, bɛcáká bɛ́andɛ́ boayá, bɛ́andɛ́ boayá. 13 O gɔ́mbɔ bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o bɛ́ lindenye na góolo. 14 O lo go dúmbenye bɛampa naá bɛcáká bɛ́ɛbɛ naá maayá má gisímbí gá gɛlada, bɛ́ dúgune go go bádóɛgana gisímbí gá gɛlada; 15 bɛampa bɛ́ ná lɔbɛnɔ naá bɛcáká bá gisímbí gá gɛlada; bá dɛ ɛ́dá go bɛ́ úlenye. 15 bɛampa bɛ́ ná lɔbɛnɔ naá bɛcáká bá gisímbí gá gɛlada; bá dɛ ɛ́dá go bɛ́ úlenye. 16 O ná ága naá gisímbí gá gɛlada bisúnígéné bámɛ, bɛ́ɛbɛ nná go íŋenemú. 17 O gedie gigindígéníné gisímbí na góolo ya moatɛ́ moatɛ, goɔmpɔ gá gɛ́ gó bɛ́ɛmba mɛ́da mémmue na gigísi, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ. 18 O dúne bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́andɛ́ na góolo, o gide góolo go go bɛ́ dúne, naá maáyá máandɛ́ má gigindígéníné gisímbí; 19 o dúne gieninye gá ɛ́ŋgɛlɛsɛ bɔ́ɔbɔ boayá, o dúne gímmue gɔnɔ́ bɔ́ɔbɔ boayá; no ná dúne bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́ húmene naá gigindígéníné naá maayá má gɛ́. 19 o dúne gieninye gá ɛ́ŋgɛlɛsɛ bɔ́ɔbɔ boayá, o dúne gímmue gɔnɔ́ bɔ́ɔbɔ boayá; no ná dúne bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́ húmene naá gigindígéníné naá maayá má gɛ́. 20 Bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá bɛbaga sancónáalú, bɛ́ kúbimenene gigindígéníné gisímbí na bɛbaga bábɔ́, bɛ́ gunde bɛ́ núunenine cɛŋɛ; mosío mábɔ́ má núune gigindígéníné gisímbí gá gɛlada bugúle. 21 O ná ága gigindígéníné naá gisímbí, o lo go ága naá gisímbí bisúnígéné bámɛ, bɛ́ɛbɛ nná go íŋenemú. 22 Hɔ́ɔlɔ́ gɔ́ɔ dɛ ná ŋamɔ́ dɛ lumenene hɔ́ɔ; naá mmoɛná ya gigindígéníné gisímbí, naá kadɛ́gadɛ́ ya bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́andɛ́ bɛ́ɛbɛ tálɛ́ naá gisímbí gá gɛlada, nná go íŋene bɛlɔsɛnɔ bámɛ go busío bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 22 Hɔ́ɔlɔ́ gɔ́ɔ dɛ ná ŋamɔ́ dɛ lumenene hɔ́ɔ; naá mmoɛná ya gigindígéníné gisímbí, naá kadɛ́gadɛ́ ya bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́andɛ́ bɛ́ɛbɛ tálɛ́ naá gisímbí gá gɛlada, nná go íŋene bɛlɔsɛnɔ bámɛ go busío bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 23 O gedie tábɛ́la na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; mɛ́da mémmue go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ, boyáŋɛ́ bá yɛ́ bó dómbɛdɛda gigísi gá mɛ́da. 23 O gedie tábɛ́la na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; mɛ́da mémmue go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ, boyáŋɛ́ bá yɛ́ bó dómbɛdɛda gigísi gá mɛ́da. 24 O yɛ lindenye na góolo ya mammana, o yɛ lɛŋa na ogɔŋɔ yá góolo o yɛ géŋgelidie. 25 Naá maayá, o sala ɛlɔŋɔ ya ndɛŋɔ, go ágan kɔ́ɔ ɛgɔŋɔ na góolo o géŋgelidie. 25 Naá maayá, o sala ɛlɔŋɔ ya ndɛŋɔ, go ágana kɔ́ɔ ɛgɔŋɔ na góolo o géŋgelidie. 26 O dúne go busío bá tábɛ́la bɛcáká bá góolo bínni, o bɛ cékigenye naá edú yá tábɛ́la eŋkimée énni, anáa bɛgɔ́ndɔ́ bá yɛ́ bínni. 27 Bɛcáká bɛ́ ná bɛ́ɛmba mekúígíi na maayá, bɛ́ gɛ́ndɛgana bɛampa go go bádóɛgana tábɛ́la. 28 O gɔ́mbɔ bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o bɛ́ lindenye na góolo; bɛ́ ná ŋa bɛ́ dúgune go go bádóɛgana tábɛ́la kɔ́ɔ. 28 O gɔ́mbɔ bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o bɛ́ lindenye na góolo; bɛ́ ná ŋa bɛ́ dúgune go go bádóɛgana tábɛ́la kɔ́ɔ. 29 O ná gedegedie go busío bá tábɛ́lá: mubúdigi, kɔ́bɔ na bibónyíínó, na mumúmbúdigi, moóma mɔ́ɔbɔ mó ná ŋa mó dúgune go bɛbáágá bá mɔgɛ́bɔ; o mo dúne na góolo ya mammana. 30 O ná dálana naá tábɛ́la bɛlɛ́dɛ bá bɛbáagá bɛcamɛna biimée naá yɔmɔ́ busío. 31 O ná dúne gɛdálɛ́ná balámba na góolo ya mammana, o gɛ́ gedie na góolo ya go dúne; kimbógó, mbɔ́gɔ́, bióli na bɛsamɔ́, muimée mɔ́ɔmɔ mó ŋga bɛ́ɛ́mbá udúne táŋɛ́ yúmmue. 31 O ná dúne gɛágɛ́ná balámba na góolo ya mammana, o gɛ́ gedie na góolo ya go dúne; kimbógó, mbɔ́gɔ́, bióli na bɛsamɔ́, muimée má gɛ́ mɔ́ɔmɔ mó ŋga bɛ́ɛ́mbá udúne táŋɛ́ yúmmue. 32 Ɛtáfɛ ɛtáanɔ na yúmmue ɛ ŋga bɛ́ɛ́mbá ɛ húmene naá maayá má gɛ́; ɛdadɔ́ boayá, ɛdadɔ́ gɔnɔ́ bɔ́ɔbɔ boayá bá gɛágɛ́ná balámba. 33 Bó ŋga bɛ́ɛ́mbá naá otáfɛ yúmmue, bióli kɔ́ɔ bɛ́dadɔ́ naá gieninye gá cúgúdu, tɔ́nɔ na bɛsamɔ́ na falówa; naá otáfɛ gɔnɔ́ yúncodío bióli kɔ́ɔ bɛ́dadɔ́ naá gieninye gá cúgúdu, na bɛsamɔ́ na falówa; bó ŋga bɛ́ɛ́mbá nɔ́ɔnɔ caŋa mmue go ɛtáfɛ iŋkimée ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá gɛágɛ́ná balámba. 33 Bó ŋga bɛ́ɛ́mbá naá otáfɛ yúmmue, bióli kɔ́ɔ bɛ́dadɔ́ naá gieninye gá cúgúdu, tɔ́nɔ na bɛsamɔ́ na falówa; naá otáfɛ gɔnɔ́ yúncodío bióli kɔ́ɔ bɛ́dadɔ́ naá gieninye gá cúgúdu, na bɛsamɔ́ na falówa; bó ŋga bɛ́ɛ́mbá nɔ́ɔnɔ caŋa mmue go ɛtáfɛ iŋkimée ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá gɛágɛ́ná balámba. 34 Naá mbɔ́gɔ́ ya gɛágɛ́ná balámba, bióli bɛ́ ŋgá bɛ́ɛ́mbá hɔ́ɔ bínni naá bieninye bá cúgúdu, na bɛsamɔ́ na falówa. 35 Gɛsamɔ́ gímmue gɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá naá cí ya ɛtáfɛ ɛhandɛ́ yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá mbɔ́gɔ́ ya gɛágɛ́ná balámba, gɛsamɔ́ gɔnɔ́ gímmue naá ɛtáfɛ incodío ɛhandɛ́, tɔ́nɔ gímmue gɔnɔ́ naá ɛtáfɛ yɛ́ɛyɛ incodío ɛhandɛ́; nɔ́ɔnɔ bó bɛ́ɛmba caŋa mmue go ɛtáfɛ iŋkimée ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá gɛágɛ́ná balámba. 35 Gɛsamɔ́ gímmue gɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá naá cí ya ɛtáfɛ ɛhandɛ́ yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá mbɔ́gɔ́ ya gɛágɛ́ná balámba, gɛsamɔ́ gɔnɔ́ gímmue naá ɛtáfɛ incodío ɛhandɛ́, tɔ́nɔ gímmue gɔnɔ́ naá ɛtáfɛ yɛ́ɛyɛ incodío ɛhandɛ́; nɔ́ɔnɔ bó bɛ́ɛmba caŋa mmue go ɛtáfɛ iŋkimée ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá gɛágɛ́ná balámba. 36 Bɛsamɔ́ na ɛtáfɛ ya gɛágɛ́ná balámba mó ŋga bɛ́ɛ́mbá olɔŋɔ: gɛágɛ́ná balámba giimée gɛ́ bɛ́ɛmba dúnéelu na góolo yɛ́ɛyɛ bá gidemú, góolo ya mammana. 37 O ná gedie lámba ɛtáanɔ na ɛ́handɛ́, sɛ́ bɛ́ɛmba naá gɛágɛ́ná balámba, sɛ́ seemenye cɛŋɛ. 37 O ná gedie lámba ɛtáanɔ na ɛ́handɛ́, sɛ́ bɛ́ɛmba naá gɛágɛ́ná balámba, sɛ́ seemenye cɛŋɛ. 38 Bɛkɔ́kɛ́nɔ́ bá gɛ́ na mudógódógó má madɔ́ɔ, muimée mó ŋga bɛ́ɛ́mbá gedíelú na góolo ya mammana. 39 Bá ŋga dúné gɛágɛ́ná balámba na moóma má buelí má gɛ́ muimée na kílo sá góolo nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́. 40 Núúnée, o gedie buimée naá gieninye gɛ́ɛgɛ go ɛ́nanamɔ́ háalá naá ogɔndɔ.

Chapter 26

1 O ná fóaga gincumu na mbáaga sɛ́ɔ́dɔ́ nogánogá na ndɛbɛ sá ntɔ́nɔ, mbáágá námbánámbá na dobɛlɛ dá bulúme bulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la; o dɛla kɔ́ɔ bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ na ombɔ́gɔ yá mɔtɔ ba ɛládɔ. 2 Mbáaga iŋkimée ɛ ŋga bɛ́ɛ́mbá mɛ́da mɔ́ɔ́dɔ́ na máandɛ́ go goɔmpɔ, mɛ́da máandɛ́ go mmɛndɛ́ɛ; nɔ́ɔnɔ mɛ́da caŋa mmue go mbáaga iŋkimée. 3 Mbáaga ɛ́táanɔ sɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá nembíelú émuée, ɛ́táanɔ sɛ́ɛsɛ síncodío sɛ́ bɛ́ɛmba nembíelú nɔ́ɔ caŋa mmue. 4 Go ágana dobábá dá bulúme bulúme naá boayá bá mbáaga ya mesúgudinye má ginembie gá busío, o ŋa nɔ́ɔ caŋa naá boayá bá mbáaga ya mesúgudinye má ginembie gá gáandɛ́ɛ. 4 Go ágana dobábá dá bulúme bulúme naá boayá bá mbáaga ya mesúgudinye má gɛnaba gá busío, o ŋa nɔ́ɔ caŋa mmue naá boayá bá mbáaga ya mesúgudinye má gɛnaba gá gáandɛ́ɛ. 5 Go ága dobábá biseli otíno áhandɛ́ na dóɔ́dɔ́ naá gɛbambaga gá gɛnaba gá busío, o ŋa nɔ́ɔ caŋa mmue naá gá gáandɛ́, go ága kɔ́ɔ dobábá biseli otíno áhandɛ́ na dóɔ́dɔ́; biseli bá dobábá bɛ́ɛbɔ bɛ́ lumenene bɛ́ na bɛ. 6 O gedie binúmenye bá góolo otíno áhandɛ́ na bɔ́ɔ́dɔ́, o lɛ go ledinye bɛnambaga bá bɛnaba gímmue na sɔ́gɔ́ɔ na binúmenye. Gincumu gɛ́ lɛ go bɛ́ɛmba boóma búmmue. 7 O ná noga mbáaga na binúmpe bá mbúnyi, bɛ́ bɛ́ɛmba tɔ́nɔ gɛtála naá mmoɛná ya gincumu; o noga nɔ́ɔnɔ mbáaga sɛ́ɔ́dɔ́ na mmue. 7 O ná noga mbáaga na binúmpe bá mbúnyi, bɛ́ bɛ́ɛmba tɔ́nɔ gɛtála naá mmoɛná ya gincumu; o noga nɔ́ɔnɔ mbáaga sɛ́ɔ́dɔ́ na mmue. 8 Goɔmpɔ gá mbáaga mmue gó ná bɛ́ɛmba mɛ́dá buinyo, mɛ́da máandɛ́ go mmɛndɛ́; nɔ́ɔnɔ caŋa mmue go mbáaga iŋkimée sɛ́ɔ́dɔ́ na mmue. 9 Naá mbáaga sɛ́ɛsɔ, o naba kóka mbáaga ɛ́táanɔ, sɛ́ɛsɛ ɛ́táanɔ na mmue, o sɛ́ naba tɔ́nɔ sɛ́ kóka, o lo gɔnɔ boɛna mbáaga ya gáatáanɔ na gémmue naá mmoɛná naá busío bá gɛtála. 10 Go ágana biseli bá dobábá otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ naá mbáaga ya mesúgudinye má gɛnaba gá busío, tɔ́nɔ biseli bá dobábá otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ naá boayá bá mbáaga ya mesúgudinye má gɛnaba gá gáandɛ́ɛ. 10 Go ágana biseli bá dobábá otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ naá mbáaga ya mesúgudinye má gɛnaba gá busío, tɔ́nɔ biseli bá dobábá otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ naá boayá bá mbáaga ya mesúgudinye má gɛnaba gá gáandɛ́ɛ. 11 O dúne binúmie otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ na mopíto, o lo go ɛ́da go sɔnɔ binúmie naá dobábá. O naba nɔ́ɔnɔ gɛtála, gɛ́ bɛ́ɛmba boóma búmmue. 12 Gidúmbidinye gɛ́ɛgɛ gɛ lɔ́mɔ́ naá mbáaga sá gɛtála, gidúmbidinye moánɛ gɛ́ boa naá pɛlɛ ya gincumu. 12 Gidúmbidinye gɛ́ɛgɛ gɛ lɔ́mɔ́ naá mbáaga sá gɛtála, gidúmbidinye moánɛ gɛ́ boa naá pɛlɛ ya gincumu; 13 gigísi gá mɛ́da boaya, gigísi boayá, bigísi bɛ́ɛbɔ bɛ́ úlenemú goɔmpɔ gá mbáaga sá gɛtála, bigísi bɛ́ɛbɔ bɛ́ obanɛna naá ɛmbɔ́gɔ ɛhandɛ́ ya gincumu, go go gɛ́ boanana. 14 O gedinye gɛtála ucúbe na bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ, o bɛ́ fúenene dobɛlɛ dá goɛla, na ucúbe yá bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo tɔ́nɔ naá mmoɛná. 15 O gedinye tɔ́nɔ gincumu mabámá má mmambɛ́ɛ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, má bɛ́ɛmba dílíményé dilíményé. 15 O gedinye tɔ́nɔ gincumu mabámá má mmambɛ́ɛ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, má bɛ́ɛmba dílíményé dilíményé. 16 Goɔmpɔ gá bobámá buimée gó bɛ́ɛmba mɛ́da mátáanɔ, mmɛndɛ́ɛ ɛ bɛ́ɛmba gigísi gá mɛ́da na boóma naá mmoɛná. 17 Naá bobámá buimée, mokásá móandɛ́ mó ŋga bɛ́ɛ́mbá hɔ́ɔ, mó bétúekigenye mɔ́ na mɔ́; o ŋa nɔ́ɔ caŋa mmue na mabámá miimée má gincumu. 18 O gɔ́mbɔ mabámá nitíno go busío bá gincumu, gɛayá gá tɛ́mádɛ́má ya buisí. 19 O dúne kimbógó otíno áhandɛ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí go go nona mabámá nitíno, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá buimée go mokásá mɛ́hɛ́ móandɛ́. 19 O dúne kimbógó otíno áhandɛ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí go go nona mabámá nitíno, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá buimée go mokásá mɛ́hɛ́ móandɛ́. 20 O gɔ́mbɔ gɔnɔ́ mabámá nitíno go ombɔ́gɔ yá gáandɛ́ɛ yá gincumu, gɛayá gá mmoɛná, 21 na kimbógó sá má otíno áhandɛ́ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá buimée. 22 O gɔ́mbɔ mabámá mátáanɔ na búmmue go nnú ya gincumu, gɛayá gá kúlúgéné buisí. 22 O gɔ́mbɔ mabámá mátáanɔ na búmmue go nnú ya gincumu, gɛayá gá kúlúgéné buisí. 23 O gɔ́mbɔ mabámá máandɛ́ go embúne ya gincumu, naá nnú ya gɛ́; 24 má bɛ́ɛmba kumígénýeelú máandɛ́ a bayɛga gɛmbáadáa, ɛkásá naá mmoɛná hɛ́ má nona tíŋí tíŋí; bó bɛ́ɛmba nɔ́ɔ caŋa mmue go miimée máandɛ́, ágáalú naá embúne áhandɛ́. 25 Náana, mabámá má ná bɛ́ɛmba mánámanyɛ́, na kimbógó sá má dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, nɔ́ɔnɔ gó lɛ́ aá kimbógó buinyo na mmue, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá búmmue. 26 O gedie ládɛ́ ɛ́táanɔ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a go go latanɛna mabámá má ombɔ́gɔ yúmmue naá ɛmbɔ́gɔ ya gincumu, 26 O gedie ládɛ́ ɛ́táanɔ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a go go latanɛna mabámá má ombɔ́gɔ yúmmue naá ɛmbɔ́gɔ ya gincumu, 27 ba ládɛ́ bátáanɔ go ombɔ́gɔ yɔ́ɔyɔ yá gáandɛ́ɛ, ládɛ tɔ́nɔ ɛ́táanɔ go bugído bɔ́ɔbɔ naá nnú ya gincumu, gɛayá gá kémíné buisí. 28 Ládɛ́ ya tɛ́mádɛ́má ɛ bɛ́ɛmba ɛ dómbana mabámá maayá miimée. 29 O lindenye mabámá na góolo, o dúne bɛcáká anáa bá ná sɔnɔmɔ́ ládɛ́ na góolo, o lindenye tɔ́nɔ ládɛ́ na góolo. 29 O lindenye mabámá na góolo, o dúne bɛcáká anáa bá ná sɔnɔmɔ́ ládɛ́ na góolo, o lindenye tɔ́nɔ ládɛ́ na góolo. 30 O ná fóaga gincumu gɔgɔ́ aŋa naá gieninye gɛ́ɛgɛ bá go dúfenyemú naá ogɔndɔ. 31 O gedie sanda ya ufufu bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ gɔnɔ gɛɛ́laga, ɛ bɛ́ɛmba nogáalu na ndɛbɛ sá ntɔ́nɔ; yɔgɔ́nɔ́ɔlú naá mbɔ́dɔ ya mɔtɔ ba ɛládɔ, bá dɛla kɔ́ɔ bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ. 31 O gedie sanda ya ufufu bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ gɔnɔ gɛɛ́laga, ɛ bɛ́ɛmba nogáalu na ndɛbɛ sá ntɔ́nɔ; yɔgɔ́nɔ́ɔlú naá mbɔ́dɔ ya mɔtɔ ba ɛládɔ, bá dɛla kɔ́ɔ bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ. 32 O yɛ ɛdɛga naá mogoná múnni gedíelú na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, lindíelú na góolo; mogona mɔ́ɔmɔ mó ná bɛ́ɛmba na bitúékígínyé aŋa ŋgɔlɔfɛdɔ dúnéelú na góolo, mogoná mó bɛ́ɛmba d́agáalú naá kimbógó ínni dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 33 O ná áfɛga sanda naá cí ya binúmie, hɔ́ɔ hɔ́ɔlɔ́, naá gadɛ́ gá sanda, gɔ́ɔ o ní íŋenyemú gisímbí gá bisúnígéné; sanda ɛ dúgune go go ádona gimmúmpúu gá hoóma na hoóma háaha há dómbamɔ́ bummúmpúu. 34 O gindigene gisímbí gá bisúnígéné na gigindígéníné gá gɛ́ naá hoóma háaha há dómbamɔ́ bummúmpúu. 34 O gindigene gisímbí gá bisúnígéné na gigindígéníné gá gɛ́ naá hoóma háaha há dómbamɔ́ bummúmpúu. 35 Go ága tábɛ́la naá hanyɔ́ ya sanda, gɛágɛ́ná balámba gɛ́ bɛ́ɛmba cɛŋɛ na tábɛ́la, anáa mbádá, tábɛ́la yɛ́ ɛ bɛ́ɛmba anáa mmoɛná. 36 O gedie go miíŋene máama naá gincumu sanda ya bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na gɛɛ́laga, na duelí dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ; bó bɛ́ɛmba buelí bá unugí. 36 O gedie go miíŋene máama naá gincumu sanda ya bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na gɛɛ́laga, na duelí dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ; bó bɛ́ɛmba buelí bá unugí. 37 Go sanda, o gɔ́mbɔ mogóná mótáanɔ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o mó lindnye na góolo; mó ná bɛ́ɛmba na binúmie bá góolo, o mó dúnene kimbógó ɛ́táanɔ na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto.

Chapter 27

1 O gedie gɛdálɛ́ná na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; goɔmpɔ gá gɛ́ mɛ́da máandɛ́ na gigísi, mmɛndɛ́ɛ ya gɛ́ mɛ́da tɔ́nɔ máandɛ́ na gigísi. Gɛdálɛ́ná gɛ́ bɛ́ɛmba maayá miimée cɔ́bɛcɔ́bɛ, boyáŋɛ́ bá gɛ́ mɛ́da mémmue na gigísi. 2 Naá embúne yá gɛ́ énni, o gedie modɔ́ŋɔ mó húmene naá gɛdálɛ́ná, o gɛ́ lindenye na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 3 O gedie go buelí bɔ́ɔbɔ naá gɛdálɛ́ná: bɛgógana madɔ́ɔ, bɛsɔ́bɛlɔ, bɛnɛmba, bilúme, na bɛnɛmba bá bɛgɔnyɛgɔnyɛ bá bɛkánya; buimée bɔ́ɔbɔ, o bó gedegedie na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 3 O gedie go buelí bɔ́ɔbɔ naá gɛdálɛ́ná: bɛgógana madɔ́ɔ, bɛsɔ́bɛlɔ, bɛnɛmba, bilúme, na bɛnɛmba bá bɛgɔnyɛgɔnyɛ bá bɛkánya; buimée bɔ́ɔbɔ, o bó gedegedie na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 4 O gedie anáa boayá bá gɛdálɛ́ná gɛfoanana na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, naá mbɔ́dɔ ya omɛndɛ́, o lo go ága naá embúne énni ya gɛ́ bɛcáká bínni dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 5 O gɛ́ ága naá nɛbɛndánɛmbɛndá naá gɛdálɛ́na. 5 O gɛ́ ága naá nɛbɛndánɛmbɛndá naá gɛdálɛ́na. 6 O gedie bɛampa go gɛdálɛ́ná na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o bɛ́ lindenye na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 7 Bá dúmbenye bɛampa naá bɛcáká, bɛ́ bɛ́ɛmba naá maayá máandɛ́ má gɛdálɛ́ná, aŋa bá gɛ́ bádóɛganamɔ́. 7 Bá dúmbenye bɛampa naá bɛcáká, bɛ́ bɛ́ɛmba naá maayá máandɛ́ má gɛdálɛ́ná, aŋa bá gɛ́ bádóɛganamɔ́. 8 O gedie gɛdálɛ́ná gifó naá tɛ́mádɛ́má, na mabámá; gɛ́ bɛ́ɛmba gedíelú naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bá go dúfenyemú naá ogɔndɔ. 9 O gedie nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu. Go boayá bá gɛmbádáa, go go gedie nnyáaŋgádɛ́ɛ, go ágana hɔ́ɔ bɛsaágada bá sanda nogáalú na duelí dá ndɛbɛ sá ntɔ́nɔ, goɔmpɔ gá boayá bá busío bɔ́ɔbɔ bó bɛ́ɛmba mɛ́da otíno ́ahandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, 9 O gedie nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu. Go boayá bá gɛmbádáa, go go gedie nnyáaŋgádɛ́ɛ, go ágana hɔ́ɔ bɛsaágada bá sanda nogáalú na duelí dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ, goɔmpɔ gá boayá bá busío bɔ́ɔbɔ bó bɛ́ɛmba mɛ́da otíno áhandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, 10 na mogóná nitíno dágádágá naá kimbógó nitíno dúnéelu na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto; mokásá na binúmie bá mogóná mó ŋga bɛ́ɛ́mbá dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 11 Naá boayá bá gɛmmoɛnáa, bɛsaágada bá sanda bɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá hɔ́ɔ tɔ́nɔ, goɔmpɔ go bɛ́ɛmba mɛ́da otíno áhandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, mogoná nitíno na kimbógó sá mɔ́ nitíno dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto; mokásá má mogoná na binúmie bá mɔ́ mó ŋga bɛ́ɛ́mbá dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 11 Naá boayá bá gɛmmoɛnáa, bɛsaágada bá sanda bɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá hɔ́ɔ tɔ́nɔ, goɔmpɔ go bɛ́ɛmba mɛ́da otíno áhandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, mogoná nitíno na kimbógó sá mɔ́ nitíno dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto; mokásá má mogoná na binúmie bá mɔ́ mó ŋga bɛ́ɛ́mbá dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 12 Naá boayá bá kúlúgéné buisí, go mmɛndɛ́ɛ ya nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, mɛ́da má sanda má ŋga bɛ́ɛ́mbá nitíno na mátáanɔ, mogóná má bɔ́ móɔ́dɔ́ dágádágá naá kimbógó sɛ́ɔdɔ́. 13 Naá boayá bá ŋgémíné buisí, naá mɛ́da nitíno na mátáanɔ́ má nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, 14 bɛsaágada bá sanda bɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá mɛ́da mátáanɔ na máandɛ́ na gigísi go gɛbaga gímmue, mogoná módadɔ́ dágáalú naá kimbógó sá mɔ́ ɛ́dadɔ́, 14 bɛsaágada bá sanda bɛ́ ŋga bɛ́ɛ́mbá mɛ́da mátáanɔ na máandɛ́ na gigísi go gɛbaga gímmue, mogoná módadɔ́ dágáalú naá kimbógó sá mɔ́ ɛ́dadɔ́, 15 gɛbaga gá gáandɛ́ɛ gɛ́ bɛ́ɛmba mɛ́da mátáanɔ na máandɛ́ na gigisí má gɛsaágada gá sanda, mogoná má gɛ́ módadɔ́ dágáalú naá kimbógó ɛ́dadɔ́. 16 Go miíŋene máama naá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, sanda yɛ́ɛyɛ hɔ́ɔ ɛ bɛ́ɛmba mɛ́da mɔ́ɔ́dɔ́, na dobɛlɛ dá bulúmebulúme, bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, ɛ bɛ́ɛmba nogáalú na dueli dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ, buelí bó bɛ́ɛmba naá ombɔ́gɔ yá mɔtɔ ba ɛládɔ, mogoná mó bɛ́ɛmba múnni dágáalú naá kimbógó ínni. 17 Mogoná muimée púmú mɔ́ɔmɔ naá gɛfóaga gá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu mó ná bɛ́ɛmba na mokásá dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, binúmie gɔ́gɔ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, kimbógó sɛ́ bɛ́ɛmba dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 17 Mogoná muimée púmú mɔ́ɔmɔ naá gɛfóaga gá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu mó ná bɛ́ɛmba na mokásá dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, binúmie gɔ́gɔ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, kimbógó sɛ́ bɛ́ɛmba dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 18 Nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu ɛ ná bɛ́ɛmba mɛ́da otíno áhandɛ́ go goɔmpɔ, mɛ́da nitíno na mátáanɔ go mmɛndɛ́ɛ ya yɛ́ maayá miimée, boyáŋɛ́ bá yɛ́ bó bɛ́ɛmba máandɛ́ na gigísi; sanda iŋkimée sɛ́ bɛ́ɛmba nogánogá na duelí dá ndɛdɛ dá ntɔ́nɔ, kimbógó sɛ́ bɛ́ɛmba na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 19 Moóma má mɔbɔ́yɔgɔnɔ muimée mɔ́ɔmɔ naá gincumu, mokɔ́ndɔ́ má gɛ́ muimée, na mokɔ́ndɔ́ kɛ́ má gɛfóaga gá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, mó na bɛ́ɛmba na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 20 O ná lɔsɛnɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá go úlenine go ginébígínínyé balámba na megúdé mammana má bɛsamɔ́ bá olífe dánánádánáná, goŋaá lámba sɛ lola kanɛ go fúe. 20 O ná lɔsɛnɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá go úlenine go ginébígínínyé balámba na megúdé mammana má bɛsamɔ́ bá olífe dánánádánáná, goŋaá lámba sɛ lola kanɛ go fúe. 21 Naá hoóma háaha boyogóní Asaŋa bá gɔ́lɔnɔmɔ́ buelí hɔ́ɔ naá gincumu, caákɛ́ naá sanda yɛ́ɛyɛ ɛ lɔ́mɔ́ naá hoóma há bisúnígéné, háa Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá ná námbamɔ́ megúdé moánɛ, go busio bá goŋaá lámba sɛ́ lola aŋa nɛɔbɔ́ nɛ́ báá ná obá bó húme na gɛyɛ́nɛ́; naá busío bá Kanɛ Mesúge. Bó lɛ́ gicele gá magɛlɛ go ɛnana yabɔ́, tɔ́nɔ baana bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá háanana go gumbene gɛlɔsɛnɔ moánɛ.

Chapter 28

1 Dɔ́ŋɛ́nɔ tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ, na bahaŋa bɛ́hɛ́, bá bɛ́ɛmba mekúígíi nahɔ, o bó gɔ́lɔ naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go go bó díliminye go buelí bámɛ, buelí bá nigúmi. Bá lɔ́mɔ́: Álɔŋɔ, na bahaŋa bá Álɔŋɔ, Nádaba, Ebíhu, Ɛlɛasáalɛ na Ɛtamáalɛ. 2 O gedinye tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ bɛla bá mbúlugie, go go dúfie boantáa bɛ́hɛ́, bɛ́ bɛ́ɛmba ndɛŋɔ. 3 O dɔ́ŋɛnɔ batɔ biimée báaba bá lɔ́mɔ́ na ombɔ́gɔ yá ɛládɔ, biimée báaba ndɔ́mɔ́ bó fáalú giliíli na nciŋí dácɛ; bá gedie bɛla go busío bá Álɔŋɔ, goŋaá a bɛ́ɛmba dílímínyéelú a gɔnɔ yɔgɔnɔ buelí bámɛ bá nigúmi. 4 Bɛla bɛ́ɛbɛ bá ná mo gedinyemú bɛ́ lɔ́mɔ́: gɛla gá gɛsasɔ, efóode, kaba, gɛla gá go báágana naá cí lɛŋálɛŋá, gibúlú gá mefuŋe, tɔ́nɔ na kandáa. Bá gedinye tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ, na bahaŋa bɛ́hɛ́, bɛla bá mbúlugie, go go yɔgɔnɔ buelí bámɛ bá nigúmi. 4 Bɛla bɛ́ɛbɛ bá ná mo gedinyemú bɛ́ lɔ́mɔ́: gɛla gá gɛsasɔ, efóode, kaba, gɛla gá go báágana naá cí lɛŋálɛŋá, gibúlú gá mefuŋe, tɔ́nɔ na kandáa. Bá gedinye tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ, na bahaŋa bɛ́hɛ́, bɛla bá mbúlugie, go go yɔgɔnɔ buelí bámɛ bá nigúmi. 5 Batɔ bá buelí bá ná yɔgɔnɔ na góolo, na mbáaga sá bɛla bá dobɛlɛ dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na dueli dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ. 6 Bá gedie efóode na góolo, na duelí dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na dueli dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ; hɛ́ bɛ́ɛmba yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ na ɛmbɔ́gɔ ya ɛládɔ. 6 Bá gedie efóode na góolo, na duelí dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na mbɛ́lɛtɛ, na dueli dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ; hɛ́ bɛ́ɛmba yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ na ɛmbɔ́gɔ ya ɛládɔ. 7 Bá hɛ́ gedinye ndɛŋɔ sá bibéndu ɛ́handɛ́, sɛ́ gɛ́ nebiginye naá mesúge má gɛ́ máandɛ́; nɔ́ɔnɔ gɔ́ gɛ́ ná bɛ́ɛmbamɔ́ nebígínyéelú. 8 Bá yɔgɔnɔ kandáa caŋa mmue aŋa efóode, ɛ bɛ́ɛmba nábɛ́gɛ́náalú naá mmoɛná ya efóode; ɛ lɛ go bɛ́ɛmba na góolo, na duelí dá bulúme bulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na mbɛ́lɛtɛ, nogáalú na duelí dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ. 9 O gɔ́lɔ adánɛ́ yá ntɔ́nɔ áhandɛ́ bá amɔ́ onígisi, o dɛla kɔ́ɔ ifíno ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, 10 ifíno ɛtáanɔ na yúmmue naá nɛɛ́nɛ ɛdánɛ́, ifíno gɔnɔ́ ɛtáanɔ na yúmmue naá nɛ́ɛnɛ ná gáandɛ́ɛ. 10 ifíno ɛtáanɔ na yúmmue naá nɛɛ́nɛ ɛdánɛ́, ifíno gɔnɔ́ ɛtáanɔ na yúmmue naá nɛ́ɛnɛ ná gáandɛ́ɛ. 11 O dɛla naá adánɛ́ eŋkimée áhandɛ́ ifíno ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, o dɛla naa mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bá dɛlamɔ́ adánɛ́ gɔnɔ́ na sɛtáma; o géŋgelidie adánɛ́ na ɛgɔŋɔ ya góolo. 12 O nábɛgɛna adánɛ́ yá áhandɛ́ yɔ́ɔyɔ naá ndɛŋɔ sá bibéndu bá efóode, bó lɔ́mɔ́ go go béeniŋenye baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ; go mbééníŋínyí gɔ́ɔ Álɔŋɔ a náŋamɔ́ a bádóɛgana naá bibéndu bɛ́hɛ́ bɛ́andɛ́ ifíno yabɔ́ naá busío bá Kanɛ Mesúge. 13 Go ágana ɛgɔŋɔ ya góolo, 13 Go gedie ɛgɔŋɔ ya góolo, 14 na magala má sɔŋɛ sɔŋɛ máandɛ́ má góolo ya mammana, o má noga aŋa duelí; o lo go má nébigenye naá ɛgɔŋɔ ya góolo. 15 O gedie ndɛŋɔ ya gɛsasɔ ya go sómba bɛsɛnɛ, yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ aŋa gó háananamɔ́; buelí bá yɛ́ bó bɛ́ɛmba naá mbɔ́dɔ ya efóode, o yɛ ŋa na góolo, na duelí dá ndɛbɛ dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na mbɛ́lɛtɛ, duelí dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ. 15 O gedie ndɛŋɔ ya gɛsasɔ ya go sómba bɛsɛnɛ, yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ aŋa gó háananamɔ́; buelí bá yɛ́ bó bɛ́ɛmba naá mbɔ́dɔ ya efóode, o yɛ ŋa na góolo, na duelí dá ndɛbɛ dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na mbɛ́lɛtɛ, duelí dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ. 16 Ɛ ná bɛ́ɛmba maayá miimée ménni caŋa mmue na gikúnídéné; goɔmpɔ gá yɛ́ go bɛ́ɛmba gá ɛnɔɔ́nɔɔ́ hímmue, mmɛndɛ́ɛ caŋa mmue. 17 O gɛ́ lɛŋa na adánɛ́ yá ntɔ́nɔ, ɛgɔŋɔ inni ya adánɛ́: ogɔŋɔ yá busío, ɛdánɛ́ nímmue ná saladóana, nímmue ná tópasɛ, nímmue ná emelóode; 17 O gɛ́ lɛŋa na adánɛ́ yá ntɔ́nɔ, ɛgɔŋɔ inni ya adánɛ́: ogɔŋɔ yá busío, ɛdánɛ́ nímmue ná saladóana, nímmue ná tópasɛ, nímmue ná emelóode; 18 ogɔŋɔ yá gáaandɛ́ɛ, ɛdánɛ́ nímmue ná esekelebúkele, nímmue ná sefúle, nímmue ná dɛamáŋa; 19 ogɔŋɔ yá gádadɔ́ɔ, ɛdánɛ́ nímmue ná ópalɛ, nímmue ná ágatɛ, nímmue ná emetísite; 20 ogɔŋɔ yá génni, ɛdánɛ́ nímmue ná kilisolíte, nímmue ná onígisi, nímmue ná yásɛpɛ. Adánɛ́ yɔ́ɔyɔ yá bɛ́ɛmba dɔ́bɛ́gɔ́nɔ́ dɔ́bɛ́gɔ́nɔ́ naá kimbógó sá yá sá góolo. 21 Adánɛ́ yɔ́ɔyɔ yá ná bɛ́ɛmba yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́, aŋa ifíno yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ ɛ lɔ́mɔ́; yá ná bɛ́ɛmba dɛládɛlá aŋa naá sɛtáma, na ɛdánɛ́ na ufíno yúmmue yá egúli yɔ́ɔ́dɔ́ ná áhandɛ́. 21 Adánɛ́ yɔ́ɔyɔ yá ná bɛ́ɛmba yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́, aŋa ifíno yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ ɛ lɔ́mɔ́; yá ná bɛ́ɛmba dɛládɛlá aŋa naá sɛtáma, na ɛdánɛ́ na ufíno yúmmue yá egúli yɔ́ɔ́dɔ́ ná áhandɛ́. 22 O gedinye naá gɛla gá gɛsasɔ baaná bá magala dúnéelú na góolo ya mammana, má bɛ́ɛmba nogánogá aŋa duelí. 23 O gedie naá gɛla gá gɛsasɔ bɛcáká bɛ́andɛ́ dúnéelú na góolo, go ága bɛcáká bɛ́ɛbɔ naá mesúgudinye máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ. 24 O dúmbie duelí dóandɛ́ dá góolo naá mesúge máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ; 25 o lo ge nembie naá busío mesúge má duelí dóandɛ́ naá ndɛŋɔ ɛ́handɛ́ sɛ́ɛsɛ sɛ́ lɔ́mɔ́ naá bibéndu bá efóode. 25 o lo ge nembie naá busío mesúge má duelí dóandɛ́ naá ndɛŋɔ ɛ́handɛ́ sɛ́ɛsɛ sɛ́ lɔ́mɔ́ naá bibéndu bá efóode. 26 O gɔnɔ gedie bɛcáká bɛ́andɛ́ bá góolo, go ága naá mesúge máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ, o nébigininye na efóode. 27 O gɔnɔ gedie bɛcáká bíncodío bɛ́andɛ́ na góolo, o bɛ́ ága naá cí ya ndɛŋɔ sá bibéndu bá efóode, naá busío na ginembie, mmoɛná mmoɛná ya kandáa ya efóode. 27 O gɔnɔ gedie bɛcáká bíncodío bɛ́andɛ́ na góolo, o bɛ́ ága naá cí ya ndɛŋɔ sá bibéndu bá efóode, naá busío na ginembie, mmoɛná mmoɛná ya kandáa ya efóode. 28 Bá ná gódɛna gɛla gá gɛsasɔ na efóode, bá dúmbenye nuelí ná bulúmebulúme naá bɛcáká bá mɔ́, bó ŋa goŋaá gɛla gá gɛsasɔ gɛ́ bɛ́ɛmba dálɛ́mɛ́dáalú naá kandáa ya efóode, gɔnɔ́ gɛ́ dɛ ádógáná na efóode. 29 Aŋa Álɔŋɔ a ná ŋamɔ́ i íŋene naá gincumu, odɛ́má yɛ́hɛ́ yó ná bɛ́ɛmba na ifíno yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, dɛlá dɛlá naá gɛla gá gɛsasɔ gá gosómba bɛsɛnɛ, goŋaá gibééníŋínyí gɛ́ bɛ́ɛmba bɛcamɛna biimée naá busío bá Kanɛ Mesúge. 29 Aŋa Álɔŋɔ a ná ŋamɔ́ i íŋene naá gincumu, odɛ́má yɛ́hɛ́ yó ná bɛ́ɛmba na ifíno yá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, dɛlá dɛlá naá gɛla gá gɛsasɔ gá gosómba bɛsɛnɛ, goŋaá gibééníŋínyí gɛ́ bɛ́ɛmba bɛcamɛna biimée naá busío bá Kanɛ Mesúge. 30 O lékinye naá gɛla gá gɛsasɔ úlime na túmime, mó ná bɛ́ɛmba naá odɛ́má yá Álɔŋɔ, aŋa a ná ŋamɔ́ a dɛ́lɛmɛna naá busío bá Kanɛ Mesúge. Náana, Álɔŋɔ a ná bɛ́ɛmba bɛcamɛna biimée naá odɛ́má yɛ́hɛ́ gosómba bɛsɛnɛ gá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, aŋa a ná ŋamɔ́ a dɛ́lɛmana naá busío bá baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 31 O gedie kaba ya efóode iŋkimée iŋkimée na mbáaga ya bulúmebulúme. 31 O gedie kaba ya efóode iŋkimée iŋkimée na mbáaga ya bulúmebulúme. 32 Naá tɛ́mádɛ́má ya kaba, gɛasɛ́ gɛ́ bɛ́ɛmba hɔ́ɔ go go sɔnɛgɔ odóɛ; gɛasɛ́ gá ndiemi gɛ́ háanana go bɛ́ɛmba nogánɛ́ná nogánɛ́ná naá mbɔ́dɔ ya gɛasɛ́ gá mɔfɔ́dɔ́ɔ/ndáma, bó beŋe goŋaá kaba ɛ dɛ lafɛ́gá. 33 Go ɛdɛgana naá gɛnógánɛ́ná o géŋgelidie, bieninye bá basamɔ́ bá gɛlɛnádɛ na dobɛlɛ dá bulúme bulúme, dá bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, nembényé nembényé na muncéncéŋée má góolo: 33 Go ɛdɛgana naá gɛnógánɛ́ná o géŋgelidie, bieninye bá basamɔ́ bá gɛlɛnádɛ na dobɛlɛ dá bulúme bulúme, dá bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, nembényé nembényé na muncéncéŋée má góolo: 34 incéncéŋe há góolo hímmue na gɛlɛnádɛ gímmue, incéncéŋe há góolo hímmue na gɛlɛnádɛ gímmu, nɔ́ɔnɔ aá nɔ́ɔnɔ gɛnogánɛ́ná giimée gá ukelú yá kaba. 35 Álɔŋɔ a ná ŋa a gɛ́ báágana go go yɔgɔnɔ buelí; aŋa a ná ŋamɔ́ i íŋene naá gincumu naá busío bá Kanɛ Mesúge, caŋa mmue aŋa a ná ŋamɔ́ a húmene naá gincumu, bɔ́ ɔ́bɔnɔ gɛcɔ́yɛmɔ gá muncéncéncéŋe, a dɛ ná bóso go gúe. 36 O dúne nuimpi na góolo ya mammana, o dɛla kɔ́ɔ aŋa bá dɛlamɔ́ naá sɛtáma gifínídínyí gɛ́ɛgɛ: "Bummúmpúu go busío bá Kanɛ Mesúge". 36 O dúne nuimpi na góolo ya mammana, o dɛla kɔ́ɔ aŋa bá dɛlamɔ́ naá sɛtáma gifínídínyí gɛ́ɛgɛ: "Bummúmpúu go busío bá Kanɛ Mesúge". 37 O nó súnige na nuelí ná bulúmebulúme naá gibúlú gá buelí, o súnige naá busío bá gibúlú. 38 Nuimpi nɔ́ɔnɔ nó ná bɛ́ɛmba naá nobɔlɔ ná Álɔŋɔ; Álɔŋɔ a lɛ go ɛ́da go bádóɛgana bɛlɔgɔ biimée bɛ́ɛbɛ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ŋananamɔ́, a hóogonyo bimmúmpúu bábɔ́ bá bɛbáágá biimée; nó ná bɛ́ɛmba bɛcamɛna biimée naá nobɔlɔ ná Álɔŋɔ naá busío bá Kanɛ Mesúge, goŋaá Kanɛ Mesúge a bó ɛ́na mahana. 39 O gedie gɛla gá go báágana naá cí na duelí dá lɛ́ŋɛ ya moatɛ́; gibúlú tɔ́nɔ nogáalú na duelí dá lɛ́ŋɛ ya mammana, o noga kandáa ya mbaganá. 39 O gedie gɛla gá go báágana naá cí na duelí dá lɛ́ŋɛ ya moatɛ́; gibúlú tɔ́nɔ nogáalú na duelí dá lɛ́ŋɛ ya mammana, o noga kandáa ya mbaganá. 40 O gedie bɛla bá go bááagana naá cí go baaná bá Álɔŋɔ, kandáa na mombúmbúlu, go go dúfie bogɔ́nɔ́ɔ bábɔ́, bó bɛ́ɛmba tɔ́nɔ ndɛŋɔ sábɔ́. 40 O gedie bɛla bá go bááagana naá cí go baaná bá Álɔŋɔ, kandáa na mombúmbúlu, go go dúfie bogɔ́nɔ́ɔ bábɔ́, bó bɛ́ɛmba tɔ́nɔ ndɛŋɔ sábɔ́. 41 O lɛŋa tɛ́ɔbɛnɔ Álɔŋɔ, na bahaŋa bɛ́hɛ́ olɔŋɔ. O bó fúe megúdé, o bó lɔɔnɔnɔ, o bó íyie bimmúmpúu, bá bɛ́ɛmba naá buelí bámɛ bá nigúmi. 42 O bo gedinye ŋkándá na lɛ́ŋɛ, go go ɔsɛgɔnɔ mɔyɛ́ mábɔ́; sɛ́ gumbene ŋgɛ́ŋɔ́ na ɛmbɛnɔ. 42 O bo gedinye ŋkándá na lɛ́ŋɛ, go go ɔsɛgɔnɔ mɔyɛ́ mábɔ́; sɛ́ gumbene ŋgɛ́ŋɔ́ na ɛmbɛnɔ. 43 Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá ná ŋa bá sɛ́ báágana aŋa bí íŋenemú naá hoóma háaha boyogóní Asaŋa bá gɔ́lɔnɔmɔ́ buelí hɔ́ɔ, ɛ́na gɔnɔ́ aŋa bá báyɛkɛnamɔ́ anáa gɛdálɛ́ná, go go yɔgɔnɔ buelí naá gincumu; nɔ́ɔnɔ bá dɛ dómbɛ́ná gicele, bá dɛ gúe. Bó lɛ́ gicele go busío buimée go busío bá Álɔŋɔ, tɔ́nɔ go busío bá ɛnana yɛhɛ́ naá nnyimé yɛhɛ́.

Chapter 29

1 Go go bó búlugie go buelí bámɛ bá nigúmi, o háananamɔ́ go ŋa kanɛ́ náana. Gɔ́lɔ́ gɛtɔŋɔ gá gɛnɔ́mɛ gá gúlúge na bɛ́mɔŋgɔlɔ bɛ́andɛ́ kanɛ gɛnɛ́mɔ. 2 Na uguŋe yá folomáŋa, o námba bɛlɛ́dɛ na kanɛ ondɔ yá gofudugenye, bɛdɔ́bɔ́ bá go sɛma kanɛ ondɔ yá gofudugenye dɔ́bɔ́ɔlú na megúdé, na bɛlɛ́dɛ bá dobámbɛ́ná kanɛ ondɔ yá gofudugenye, bɛ́ bɛ́ɛmba múŋgúlúdíelú naá megúdé. 3 O mó ágana na kágá, o fáá go gɛbáágá olɔŋɔ na gɛtɔŋɔ gá gɛnɔ́mɛ gá gúlúge na bɛ́mɔŋgɔlɔ bɛ́andɛ́. 3 O mó kɛsa naá kágá, o fáá go gɛbáágá olɔŋɔ na gɛtɔŋɔ gá gɛnɔ́mɛ gá gúlúge na bɛ́mɔŋgɔlɔ bɛ́andɛ́. 4 O díliminye Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ naá busío bá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí, o bó soga na miimpo. 5 O gɔ́lɔ bɛla; go ágana Álɔŋɔ, gɛla gá cí, kaba ya efóode, efóode moatɛ́, na gɛla gá gɛsasɔ, o lo go mo ága naá mmoɛná kandáa ya efóode. 5 O gɔ́lɔ bɛla; go ágana Álɔŋɔ, gɛla gá cí, kaba ya efóode, efóode moatɛ́, na gɛla gá gɛsasɔ, o lo go mo ága naá mmoɛná kandáa ya efóode. 6 O mo dála naá odóɛ gibúlú gá bufuŋe, o lo go dálɛgɛna ɛdada há bummúmpúu naá gibúlú gá bufuŋe mmoɛná. 7 O gɔ́lɔ megúdé má mbúlugie, o mo sugune go odóɛ yɛ́hɛ́, o gɔnɔ mo fúenene. 8 O yɛkɛna bahaŋa bɛ́hɛ́, o bó ́ágana bɛla bá cí. 8 O yɛkɛna bahaŋa bɛ́hɛ́, o bó ágana bɛla bá cí. 9 O góda Álɔŋɔ kanadáa, tɔ́nɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, o gɔnɔ go ágana bahaŋa bá Álɔŋɔ mumbúmbúlu. Buelí bá nigúmi bó ná bɛ́ɛmbamɔ́ go busío bábɔ́, bó lɛ́ gicele gá bɛcamɛna biimée. O lo go búlugie naá buelí bá nigúmi Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́. 10 Go úle na gɛnɔ́mɛ gá gúluge naá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá lɛ go dálana gúlúge ɛmbɔ́gɔ yabɔ́. 10 Go úle na gɛnɔ́mɛ gá gúluge naá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá lɛ go dálana gúlúge ɛmbɔ́gɔ yabɔ́. 11 O sɛ́sɛda gúlúge naá busío bá Kanɛ Mesúge, naá miíŋene má hoóma há go gɔ́lɔ buelí bá Asaŋa. 12 O gɔ́lɔ manɔ́ŋɔ́ má gɛnɔ́mɛ gá gúlúge, o má dɛla na ɛnɔɔ́nɔɔ́ háhɔ naá modɔ́ŋɔ má gɛdálɛ́ná, o lo go sága manɔ́ŋɔ́ miimée gɛmbádáa gá gɛdálɛ́ná. 12 O gɔ́lɔ manɔ́ŋɔ́ má gɛnɔ́mɛ gá gúlúge, o má dɛla na ɛnɔɔ́nɔɔ́ háhɔ naá modɔ́ŋɔ má gɛdálɛ́ná, o lo go sága manɔ́ŋɔ́ miimée gɛmbádáa gá gɛdálɛ́ná. 13 O gɔ́lɔ megúdé miimée máama má cábɛnamɔ́ mágadɛ́ɛ, mɔcɔ́kɛ má mɛɛ́nda, mosámá muimée móandɛ́ na megúdé máama má mó cábɛnamɔ́, o lókonyo muimée mɔ́ɔmɔ naá gɛdálɛ́ná. 14 Kanɛ́ nnyama yɛ́ɛyɛ ɛ síenemú; mmegú, gɛolá na dubíi dá yɛ́, o mo lókonyo naá íyuke, halahálá na bálɛ́gá; bó lɛ́ gɛbáágá go gɛlɔgɔ. 15 Naá bɛ́mɔŋgɔlɔ, o gɔ́lɔ gímmue hɔ́ɔ, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá dálana ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ naá odóɛ yá gɛ́mɔŋgɔlɔ. 15 Naá bɛ́mɔŋgɔlɔ, o gɔ́lɔ gímmue hɔ́ɔ, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá dálana ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ naá odóɛ yá gɛ́mɔŋgɔlɔ. 16 O sɛ́sɛda gɛ́mɔŋgɔlɔ; o gɔ́lɔ manɔ́ŋɔ́ o má ságana naá gɛdálɛ́ná o géŋgelidie. 17 Go ɔbɔ gɛ́mɔŋgɔlɔ, o soga mágadɛ́ɛ na bɛgɔ́ndɔ́ bá gɛ́ o mó dálana naá bigísi na odóɛ yá gɛ́. 18 O lókonyo gɛ́mɔŋgɔlɔ giimée naá gɛdálɛ́ná; bó lɛ́ gɛfoafoa gá gɛbáágá go busío bá Kanɛ Mesúge, bó lɛ́ gɛbáágá gɛ́ɛgɛ íyuke hɛ́ bigidenyemú, na gɛnɔ́gɔ́ gá ofɔ́fɔ́ go busío bá Kanɛ Mesúge. 19 O gɔ́lɔ gɛ́mɔŋgɔlɔ gɛ́ɛgɛ gíncodío, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá dálana ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ naá odóɛ yá gɛ́mɔŋgɔlɔ. 19 O gɔ́lɔ gɛ́mɔŋgɔlɔ gɛ́ɛgɛ gíncodío, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá dálana ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ naá odóɛ yá gɛ́mɔŋgɔlɔ. 20 O sɛ́sɛda gɛ́mɔŋgɔlɔ; o gɔ́lɔ manɔ́ŋɔ́ má gɛ́, o má ága naá cɔgɔlɛdɔ ya mbɔ́gɔ́ ya udúu yá ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yá Álɔŋɔ, tɔ́nɔ na yá bahaŋa bɛ́hɛ́, naá bɛnɛ́mɛnɔ bá ombɔ́gɔ onɔ́mɛ yábɔ́, tɔ́nɔ naá bɛ́ɛbɛ bá bɛgɔ́ndɔ́ bɛnɔ́mɛ bábɔ́, o ságana manɔ́ŋɔ naá cí ya gɛdálɛ́ná o géŋgelidie. 21 O lo go ɛ́da go gɔ́lɔnɔ manɔ́ŋɔ́ máama má lɔ́mɔ́ naá gɛdáláná olɔŋɔ na megúdé má bufuŋe, o sága Álɔŋɔ na naá bɛla bɛ́hɛ́, naá bahaŋa bɛ́hɛ́ na naá bɛla bábɔ́. Nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ Álɔŋɔ a ná bɛ́ɛmbamɔ́ búlúgíelú, tɔ́nɔ na bɛla bɛ́hɛ́, bahaŋa bɛ́hɛ́ na bɛla bábɔ́. 21 O lo go ɛ́da go gɔ́lɔnɔ manɔ́ŋɔ́ máama má lɔ́mɔ́ naá gɛdáláná olɔŋɔ na megúdé má bufuŋe, o sága Álɔŋɔ na naá bɛla bɛ́hɛ́, naá bahaŋa bɛ́hɛ́ na naá bɛla bábɔ́. Nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ Álɔŋɔ a ná bɛ́ɛmbamɔ́ búlúgíelú, tɔ́nɔ na bɛla bɛ́hɛ́, bahaŋa bɛ́hɛ́ na bɛla bábɔ́. 22 O gɔ́lɔnɔ megúdé má gɛ́mɔŋgɔlɔ, umío, megúdé máama má cábɛnamɔ́ gadɛ́ɛ, na máama naá mɔcɔ́kɛ má mɛɛ́nda, mosámá muimée móandɛ́, na megúdé máama má mó cábɛnamɔ́, na ɛsólá há ombɔ́gɔ onɔ́mɛ, goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ gɛmɔ́ngɔlɔ gá mbúlugie; 22 O gɔ́lɔnɔ megúdé má gɛ́mɔŋgɔlɔ, umío, megúdé máama má cábɛnamɔ́ gadɛ́ɛ, na máama naá mɔcɔ́kɛ má mɛɛ́nda, mosámá muimée móandɛ́, na megúdé máama má mó cábɛnamɔ́, na ɛsólá há ombɔ́gɔ onɔ́mɛ, goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ gɛmɔ́ngɔlɔ gá mbúlugie; 23 o bɔ́ŋɔ tɔ́nɔ naá kágá ya bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá gofudugenye, yɛ́ɛyɛ ɛ lɔ́mɔ́ dágɛ́gaálú naá busío bá Kanɛ Mesúge, gɛdɔ́bɔ́ gímmue gá gɛlɛ́dɛ, gɛdɔ́bɔ́ gímmue gá gɛlɛ́dɛ gá gosɛma, na gɛlɛ́dɛ gímmue gá nobámbɛ́ná. 24 Go ágana moóma muimée mɔ́ɔmɔ naá ɛmbɔ́gɔ ya Álɔŋɔ na naá ɛmbɔ́gɔ ya bahaŋa bɛ́hɛ́, o lo go ɛ́da go mó ceŋenye maayá miimée naá busío bá Kanɛ Mesúge. 24 Go ágana moóma muimée mɔ́ɔmɔ naá ɛmbɔ́gɔ ya Álɔŋɔ na naá ɛmbɔ́gɔ ya bahaŋa bɛ́hɛ́, o lo go ɛ́da go mó ceŋenye maayá miimée naá busío bá Kanɛ Mesúge. 25 Naá nnyimé kanɛ́, o lo go mó dóona go ɛmbɔ́gɔ́ yabɔ́, o mó lókononyo naá gɛdálɛ́ná, naá mmoɛná ya gɛfoafoa gá gɛbáágá/gɛfoná; bó lɛ́ gɛfoná gɛ́ɛgɛ íyuke hɛ́ bigidenyemú naá gɛdálɛ́na mmoɛná naá busío bá Kanɛ Mesúge, ofɔ́fɔ́ yó fɛɛnanɛna Kanɛ Mesúge. 26 O gɔ́lɔ kude ya gɛ́mɔŋgɔlɔ gá mbúlugie ya Álɔŋɔ, o yɛ ceŋenye maayá miimée naá busío bá Kanɛ Mesúge: báhɔ bodáŋɔ bɔ́bɔ́ɔ. 26 O gɔ́lɔ gigísi gá kude ya gɛ́mɔŋgɔlɔ gá mbúlugie ya Álɔŋɔ, o gɛ́ ceŋenye maayá miimée naá busío bá Kanɛ Mesúge: báhɔ bodáŋɔ bɔ́bɔ́ɔ. 27 O fona gigísi gá kude na gá ɛsólá há ombɔ́gɔ má gɛ́mɔŋgɔlɔ gá mbúlugie ya Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, o ceŋenye gigísi gá kude maayá miimée, gigísi gá ɛsólá há ombɔ́gɔ, o gɛ́ fediginye go mmoɛná. 28 Bigísi bɛ́ɛbɔ bɛ́ nɔ́ ɔbɔnɛnɔ na Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, bó na bɛ́ɛmba na gicele gá bɛcamɛna biimée gɛ́ɛgɛ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ná beŋemú, goakɛ́ bó lɛ́ gɛbáágá gɛ́ɛgɛ bá fedigenyemú go mmoɛná; tɔ́nɔ, naá bɛbáágá biimée bɛ́ɛbɛ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá fáananamɔ́ go go béhiigi Kanɛ Mesúge, gɛbáágá gɛ́ɛgɛ bá fedigenyemú go mmoɛná gɛ́ ná bɛ́ɛmbamɔ́ go busío bá Kanɛ Mesúge. 29 Bɛla bá Álɔŋɔ bɛ́ɛbɛ bɛ́ lɛ́mɔ́ lɔɔ́ɔlú go buelí bɛ́ nɔ́ ɔ́bɛnɔnɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ naá nnyimé yɛhɛ́, bá bɛ́ báágana aŋa gɔ́ɔgɔ bá bó lɔɔ́mɔ́ bá báá bó búlúgíe. 29 Bɛla bá Álɔŋɔ bɛ́ɛbɛ bɛ́ lɛ́mɔ́ lɔɔ́ɔlú go buelí bɛ́ nɔ́ ɔ́bɛnɔnɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ naá nnyimé yɛhɛ́, bá bɛ́ báágana aŋa gɔ́ɔgɔ bá bó lɔɔ́mɔ́ bá báá bó búlúgíe. 30 Ohaŋa bɛhɛ́ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá mo núgíe naá buelí bá nigúmi a ŋga báágánáa bɛla bɛ́ɛbɔ medúgú mátáanɔ na máandɛ́, go go íŋene gɛ́hɛ́ naá hoóma há go gɔ́lɔ buelí, go go yɔgɔnɔ naá gincumu. 31 O gɔ́lɔ gɛmɔ́ŋgɔlɔ gá go díliminye mɔtɔ naá buelí bá nigúmi, o foa mmegú ya gɛ́ naá hoóma háaha há lɔ́mɔ́ gimmúmpúu. 31 O gɔ́lɔ gɛmɔ́ŋgɔlɔ gá go díliminye mɔtɔ naá buelí bá nigúmi, o foa mmegú ya gɛ́ naá hoóma háaha há lɔ́mɔ́ gimmúmpúu. 32 Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá ná nyáanana, naá miíŋene má hoóma há go gɔ́lɔ buelí, mmegú sá gɛ́mɔŋgɔlɔ na gɛlɛ́dɛ gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ naá kágá. 33 Nɔ́ɔnɔ, bá nyáanana moóma mɔ́ɔmɔ mó á ná dugúnée go hiúlie há bɛlɔgɔ, bá bɛ́ɛmba naá buelí bá nigúmi, gɔnɔ́ sogónáalú; giinyí gá mɔtɔ gɛ́ dɛ hóámá gɛ́ dɛ nyáá moóma mɔ́ɔmɔ, goakɛ́ bó lɛ́ bimmúmpúu bá moóma. 34 Naá moóma mɔ́ɔmɔ mó báá ná dúgúnée go go díliminye batɔ naá buelí bá nigúmi, mmegú, bɛlɛ́dɛ, boóma bó amɔ́ bó síene hɔ́ɔ bó bélie na gɛyɛ́nɛ́, o mó lókonyo naá íyuke; bá dɛ gɔnɔ́ mó nyáa, goakɛ́ bó lɛ́ gimmúmpúu gá boóma. 35 O bienene go busío bá Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, bɛlɔsɛnɔ biimée bɛ́ɛbɛ ndɔ́mɔ́ go fáánánáalú. O gɔ́lɔ medúgú mátáanɔ na máandɛ́ go mbúlugie yabɔ́. 35 O bienene go busío bá Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, bɛlɔsɛnɔ biimée bɛ́ɛbɛ ndɔ́mɔ́ go fáánánáalú. O gɔ́lɔ medúgú mátáanɔ na máandɛ́ go mbúlugie yabɔ́. 36 O ná ŋa na buisí go íŋene gɛnɔ́mɛ gá gúlúge go gɛbáágá go gɛlɔgɔ, go hiúlie gɛlɔgɔ; o sogona gɛdálɛ́ná na giséégé gá hiúlie gɛlɔgɔ, o gɔnɔ gɛ́ fúe megúdé goŋaá gɛ bɛ́ɛmba gimmúmpúu. 37 Medúgú mátáanɔ na máandɛ́ súge, o ŋanana giséégé gá hiúlie gɛlɔgɔ naá gɛdálɛ́ná, o gɔnɔ gɛ́ púmenye; gɛdálɛ́ná gɛ́ lɛ go bɛ́ɛmba gimmúmpúu akɛ́báamɔ́, tɔ́nɔ buimée bɔ́ɔbɔ bó ná ŋamɔ́ bó báláfɛna gɛdálɛ́ná bó bɛ́ɛmba gimmúmpúu. 38 Moóma mɔ́ɔmɔ o ná fáamɔ́ naá gɛdálɛ́ná mó lɔ́mɔ́: baaná bá bɛdómbáa báandɛ́ bá nnyómá mmue, miisí miimée, go bɛcamɛna biimée. 38 Moóma mɔ́ɔmɔ o ná fáamɔ́ naá gɛdálɛ́ná mó lɔ́mɔ́: baaná bá bɛdómbáa báandɛ́ bá nnyómá mmue, miisí miimée, go bɛcamɛna biimée. 39 Go íŋe go gɛbáágá moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ummue na gɛyɛ́nɛ́, mɔ́ɔnyɔ ba gáandɛ́ɛ o mo íŋene naá kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́. 40 Go moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ba busío, o mo íŋene na gɛɔdɔ́ɔ gá mɛ́da má uguŋe yá felíne dɔbɔ́ɔlú naá olɔmbɔ yúmmue na gigísi yá megúdé má olífe, na olɔmbɔ yúmmue na gigísi yá mɔgɛ́bɔ má mbúlugie. 40 Go moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ba busío, o mo íŋene na gɛɔdɔ́ɔ gá mɛ́da má gɛlɛbɛlɛbɛ gá uguŋe yá felíne dɔbɔ́ɔlú naá olɔmbɔ yúmmue na gigísi yá megúdé má olífe, na olɔmbɔ yúmmue na gigísi yá mɔgɛ́bɔ má mbúlugie. 41 Go íŋene go gɛbáágá moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ba gáandɛ́ɛ naá kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́, na gɛbáágá gá uguŋe yá felíne na gá mɔgɛ́bɔ caŋa mmue aŋa na gɛbáágá gá gɛyɛ́nɛ́; bó lɛ́ gɛfoná gɛ́ɛgɛ íyuke hɛ́ gɛ́ bigidenyemú, ofɔ́fɔ́ yó fɛɛnanɛna Kanɛ Mesúge. 41 Go íŋene go gɛbáágá moɔnɔ́ ba gɛdómbáa ba gáandɛ́ɛ naá kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́, na gɛbáágá gá uguŋe yá felíne na gá mɔgɛ́bɔ caŋa mmue aŋa na gɛbáágá gá gɛyɛ́nɛ́; bó lɛ́ gɛfoná gɛ́ɛgɛ íyuke hɛ́ gɛ́ bigidenyemú, ofɔ́fɔ́ yó fɛɛnanɛna Kanɛ Mesúge. 42 Gɛbáágá gá golókononyo gɛ lɔ́mɔ́ nɔ́ɔ, gɛ́ lɛ́ go bɛcamɛna biimée, ɛnana yɛnyɔ́ naá nnyimé ɛ ŋga fáánánáa gɛbáágá gɛ́ɛgɛ, naá miíŋene má hoóma há go gɔ́lɔnɔ buelí bá nigúmi, naá busío bá Kanɛ Mesúge: nná ŋamɔ́ ndumenene nɛnyɔ́ hɔ́ɔ, kɔnɔ go gálagala. 43 Nná lumenene hɔ́ɔ na baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, nigúmi námɛ nɛ́ gundenye hoóma moánɛ gimmúmpúu. 43 Nná lumenene hɔ́ɔ na baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, nigúmi námɛ nɛ́ gundenye hoóma moánɛ gimmúmpúu. 44 Nná sogona hoóma há go gɔ́lɔnɔ buelí hɔ́ɔ na gɛdálɛ́na; nná sogona Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, goŋaá bá bɛ́ɛmba naá buelí bámɛ bá nigúmi. 45 Nná gɛ́ga naá kadɛ́gadɛ́ ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, kɔnɔ bɛ́ɛmba Asaŋa babɔ́. 45 Nná gɛ́ga naá kadɛ́gadɛ́ ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, kɔnɔ bɛ́ɛmba Asaŋa babɔ́. 46 Bá ná lɛnca bá amɔ́ ndɛ́ Kanɛ Mesúge, Asaŋa babɔ́, mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ bó húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, go go gɛ́ga naá kadɛ́gadɛ́ yabɔ́. Ndɛ́ Kanɛ Mesúge, Asaŋa babɔ́.

Chapter 30

1 O ná gedie gɛdálɛ́ná gá go lókononyo baalabɛ́nda kɔ́ɔ, o gɛ́ gedie na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; 2 goɔmpɔ gá gɛ́ go bɛ́ɛmba gigísi gá mɛ́da go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ; maayá miimée ménni má gɛ́ caŋa mmue, boyáŋɛ́ bá gɛ́ mɛ́da mémmue. O ná gedie modɔ́ŋɔ mó húmene naá gɛdálɛ́ná. 3 O ná gɛ́ lindenye na góolo ya mammana, mmoɛná, maayá o géŋgelidie na modɔ́ŋɔ kɛ́, o gedie kɔ́ɔ o géŋgelidie ŋkɔŋɔ ya góolo. 3 O ná gɛ́ lindenye na góolo ya mammana, mmoɛná, maayá o géŋgelidie na modɔ́ŋɔ kɛ́, o gedie kɔ́ɔ o géŋgelidie ŋkɔŋɔ ya góolo. 4 O ná gedie naá cí ŋkɔŋɔ bɛcáká bá góolo bɛ́andɛ́ naá maayá máandɛ́; o ná bɛ́ ágana naá maayá miimée máandɛ́, bɛampa bá go dúgune go go bádóɛgana gɛdálɛ́ná bɛ́ ná dómbanamɔ́ naá bɛcáká bɛ́ɛbɔ. 5 O ná gedie bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o bɛ́ lindenye na góolo. 5 O ná gedie bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, o bɛ́ lindenye na góolo. 6 O ná dágɛga gɛdálɛ́ná gá baalabɛ́nda cɛŋɛ na sanda yɛ́ɛyɛ naá busío bá gisímbí gá bisúnígéné, gɛ́ bɛ́ɛmba cɛŋɛ na gigindígéníné gá gisímbí gá bisúnígéné, gɔnɔ́ anáa nná ŋamɔ́ ndumenene nahɔ. 7 Naá gɛdálɛ́ná gɛ́ɛgɔ hɔ́ɔ Álɔŋɔ a ná ŋamɔ́ a lókononyo alabɛ́nda ba gɛnɔ́gɔ́ gá ofɔ́fɔ́; a lókononyo alabɛ́nda bɛyɛ́nɛ́ biimée, gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ a gedegediemú balámba; 7 Naá gɛdálɛ́ná gɛ́ɛgɔ hɔ́ɔ Álɔŋɔ a ná ŋamɔ́ a lókononyo alabɛ́nda ba gɛnɔ́gɔ́ gá ofɔ́fɔ́; a lókononyo alabɛ́nda bɛyɛ́nɛ́ biimée, gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ a gedegediemú balámba; 8 a ná lókononyo hɔ́ɔ tɔ́nɔ na kadɛ́gadɛ́ ya moɔbɔ́bɔ́ɔ móandɛ́, naá gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ a ná ŋamɔ́ a gedegedie balámba. Náana gɔ́ɔ ɛnana yɛnyɔ́ ɛ ŋgaá ŋá ɛ lókononyo alabɛ́nda naá busío bá Kanɛ Mesúge ɛgɛlɛ aá ɛgɛlɛ. 9 No do hóámá no do fáá naá gɛdálɛ́ná akɛ́ ginyíginyí gá alabɛ́nda, akɛ́ gɛbáágá gá golókononyo, akɛ́ gɛbáágá, no do sugúné akɛ́ gɛbáágá gá mɔgɛ́bɔ kɔ́ɔ. 10 Oŋɛndɔ yúmmue go nnyomá, Álɔŋɔ a ŋga ŋanánáa biséégé bá hiúlie bɛlɔgɔ naá modɔ́ŋɔ má gɛdálɛ́ná; na manɔ́ŋɔ́ má nnyama yɛ́ɛyɛ bó ónamɔ́ go busío moánɛ, bá ná ŋanana hɔ́ɔ biséégé bá hiúlie bɛlɔgɔ gémmue go nnyómá iŋkimée go ɛnana yɛnyɔ́. Bó ná bɛ́ɛmba gimmúmpúu gá boóma akɛ́báamɔ́ naá busío bá Kanɛ Mesúge. 10 Oŋɛndɔ yúmmue go nnyomá, Álɔŋɔ a ŋga ŋanánáa biséégé bá hiúlie bɛlɔgɔ naá modɔ́ŋɔ má gɛdálɛ́ná; na manɔ́ŋɔ́ má nnyama yɛ́ɛyɛ bó ónamɔ́ go busío moánɛ, bá ná ŋanana hɔ́ɔ biséégé bá hiúlie bɛlɔgɔ gémmue go nnyómá iŋkimée go ɛnana yɛnyɔ́. Bó ná bɛ́ɛmba gimmúmpúu gá boóma akɛ́báamɔ́ naá busío bá Kanɛ Mesúge. 11 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 11 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 12 "Gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ o ná ŋamɔ́ o bana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go go íyime ombanɔ yábɔ́, onyɔ moánɛ naá bɔ́ɔ a soɛna Kanɛ Mesúge gɛfáŋɔ́ gɛ́hɛ́ gá moatɛ́, bo̰ gaá ŋaáa goŋaá gɛbɛ́ gá boóma gɛ́ dɛ mo gídé naá gɛcamɛna gá ombanɔ moánɛ. 13 Bodáŋɔ bɔ́ɔbɔ bá sɛmɛgananamɔ́ go fáanana biimée báaba naá ombanɔ bó lɔ́mɔ́: gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí gɛ́ nóa bagaláma batáanɔ na ummue, bodáŋɔ bá Kanɛ Mesúge bɔ́bɔ́ɔ. 14 Mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ a háananamɔ́ naá ombanɔ, a dúme nnyómá nitíno, ɛ ɛ́da naá busío, a soa bodáŋɔ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ go Kanɛ Mesúge. 15 Mɔtɔ ba bonɔ́mɛ gɛca a dɛ soáa bó dómba nɔ́ɔnɔ, osógasoga tɔ́nɔ a dɛ uné boóma kɔ́ɔ, bó lɔ́mɔ́ bodáŋɔ olónáalú go busío bá Kanɛ Mesúge, go bɛfáŋɔ́ bá boɔtɔ bábɔ́. 15 Mɔtɔ ba bonɔ́mɛ gɛca a dɛ soáa bó dómba nɔ́ɔnɔ, osógasoga tɔ́nɔ a dɛ uné boóma kɔ́ɔ, bó lɔ́mɔ́ bodáŋɔ olónáalú go busío bá Kanɛ Mesúge, go bɛfáŋɔ́ bá boɔtɔ bábɔ́. 16 O gɛ́ndɛgana muinyí mɔ́ɔmɔ baana bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá fáananamɔ́ go gɛfáŋɔ, o yɔgɔnɔ na mɔ́ naá buelí bá gincumu gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; bó ná bɛ́ɛmbamɔ́ gieninye gá gibééníŋínyí naá busío bá Kanɛ Mesúge go baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go gɛfáŋɔ́ gá boɔtɔ bábɔ́." 17 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 17 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 18 "O ná dúne gɛnɛmba na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, kimbógó ya gɛ́ gɔgɔ́ na mopíto, bó lɔ́mɔ́ go go bébúge kɔ́ɔ; o ná gɛ́ dágɛga naá kadɛ́gadɛ́ yɛ́ɛyɛ na hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi na gɛdálɛ́ná, o sugune miimpo kɔ́ɔ, 19 Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá ná básoga ɛmbɔ́gɔ na bɛgɔ́ndɔ́ na má. 19 Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ bá ná básoga ɛmbɔ́gɔ na bɛgɔ́ndɔ́ na má. 20 Aŋa bá ná ŋa bí íŋene naá gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ bueli bá nigúmi, bá básoga na miimpo mɔ́ɔmɔ, bó do ŋaáa goŋaá bá gúe; tɔ́nɔ na gɛcamana gɛ́ɛgɛ bá lɔ́mɔ́ goŋaá bá báyɛkɛna naá gɛdálɛ́ná, go buelí na go fáanana Kanɛ Mesúge bɛbáágá. 21 Bá ná básoga ɛmbɔ́gɔ na bɛgɔ́ndɔ́, bó ŋa goŋaá bá dɛ gúé. Bó ná bɛ́ɛmba gicele gá bɛcamɛna biimée go busío bá Álɔŋɔ, go busío bá bahaŋa bɛ́hɛ́ na ɛnana yabɔ́." 22 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 22 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 23 Gɔ́lɔ́nɔ́ɔ moóma má go fofa gɛnɔ́gɔ́; kílo ɛ́táanɔ na mmue sá mamɛmɛ́ má míile, mamɛmɛ́ má go débe má moatɛ́; kílo ɛ́dadɔ́ sá sɛnamɔ́mɛ ba go lonya, kílo gɔnɔ́ ɛ́dadɔ́ sá ɛgɔɔ́ ná go fofa, 24 o gɔ́lɔ kílo ɛ́táanɔ na mmue sá gɛaŋɔ gá kásɛ, gɔgɔ́ aŋa mɛ́da máama naá gincumu má lɔ́mɔ́, na olɔmbɔ yá megúdé yúmmue na gigísi yá megúdé má olífe. 25 O námba na moóma mɔ́ɔmɔ muimée megúdé go mbúlugie ya mefuŋe, o nebiginye muimée naá mbɔ́dɔ ya unémbí balabɛ́nda; bó ná bɛ́ɛmba megúdé go mbúlugie ya mefuŋe. 26 O ná fúenene gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go buelí bá nigúmi na gisímbí gá bisúnígéné megúdé mɔ́ɔmɔ, 26 O ná fúenene gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go buelí bá nigúmi na gisímbí gá bisúnígéné megúdé mɔ́ɔmɔ, 27 o fúenene tɔ́nɔ tábɛ́la na moóma má yɛ́ muimée, gɛágɛ́ná lámba na moóma má yɛ́ muimée, gɛdálɛ́ná gá baalabɛ́nda, 28 gɛdálɛ́ná gá bɛbáágá bá go lókononyo na moóma má gɛ́ muimée, gɛnɛmba na kimbógó ya gɛ́. 29 O sogona moóma mɔ́ɔmɔ, mó bɛ́ɛmba bimmúmpúu akɛ́báamɔ́, boóma buimée bɔ́ɔbɔ bó ŋgaá ŋá bó báláfɛna moóma mɔ́ɔmɔ bó ŋga bɛ́ɛ́mbá sogónáalú. 29 O sogona moóma mɔ́ɔmɔ, mó bɛ́ɛmba bimmúmpúu akɛ́báamɔ́, boóma buimée bɔ́ɔbɔ bó ŋgaá ŋá bó báláfɛna moóma mɔ́ɔmɔ bó ŋga bɛ́ɛ́mbá sogónáalú. 30 O ná fúenene Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ megúdé mɔ́ɔmɔ, o bó sogona, goŋaá bá bɛ́ɛmba naá buelí bámɛ bá nigúmi." 31 O ná gálagala go baaná bá Álɔŋɔ, go oya go amɔ́: Megúdé máama má lɛ́ go busío bámɛ gimmúmpúu, naá kadɛ́gadɛ́ ya ɛnana yɛnyɔ́. 32 Bá dɛ hóámá bá dɛ sugúné megúdé máama go nnyɔ́dɔ ya mɔtɔ, no do hóámá no do ŋaáa boóma bó fóa nɔnɔ, na bɛlɔndɛ́nɔ́ bímmue eé bímmue; má lɛ́ gimmúmṕuu, no má núune aŋa gimmúmpúu gá boóma. 32 Bá dɛ hóámá bá dɛ sugúné megúdé máama go nnyɔ́dɔ ya mɔtɔ, no do hóámá no do ŋaáa boóma bó fóa nɔnɔ, na bɛlɔndɛ́nɔ́ bímmue eé bímmue; má lɛ́ gimmúmṕuu, no má núune aŋa gimmúmpúu gá boóma. 33 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá námbá megúdé naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ, ɛ́na a má fúe go ginyíginyí gá mɔtɔ, bá mo dóŋona na boɛ́nɔ bɛ́hɛ́." 34 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "gɔ́lɔ́nɔ́ɔ moóma má go fofa, sɛtakatɛ́, gɛaká gá go lonya, galabanɔ́mɛ, na bolɔ bá mammana, muimée mó bɛ́ɛmba ɛgálá cɔ́bɛcɔ́bɛ. 34 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "gɔ́lɔ́nɔ́ɔ moóma má go fofa, sɛtakatɛ́, gɛaká gá go lonya, galabanɔ́mɛ, na bolɔ bá mammana, muimée mó bɛ́ɛmba ɛgálá cɔ́bɛcɔ́bɛ. 35 O námba alabɛ́nda na moóma má ndiemi naá mbɔ́dɔ ya onémbi baalabɛ́nda; a bɛ́ɛmba a sɛma masɛgɛ, mammana gɔnɔ́ gimmúmpúu. 36 O mó gola mó gunde uguŋe, o mó sɛ́gɛlɛda naá busío bá gisímbí gá bisúnígéné, naá gatála gá hoóma há bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, anáa nná lumenenemú nahɔ. Bó bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́ gimmúmpúu gá boóma akɛ́báamɔ́. 37 No do hóámá no do bégedínyée go bɛɛnyɔ́ɔ moatɛ́ alabɛ́nda aŋa mɔ́ɔnyɔ nɔ́ɔnɔ, na bɛlɔndɛ́nɔ́ bímmue eé bímmue: no mo gɔ́lɔnɔ aŋa gimmúmpúu, gɔnɔ́ lɔɔ́ɔlú go busío bá Kanɛ Mesúge. 37 No do hóámá no do bégedínyée go bɛɛnyɔ́ɔ moatɛ́ alabɛ́nda aŋa mɔ́ɔnyɔ nɔ́ɔnɔ, na bɛlɔndɛ́nɔ́ bímmue eé bímmue: no mo gɔ́lɔnɔ aŋa gimmúmpúu, gɔnɔ́ lɔɔ́ɔlú go busío bá Kanɛ Mesúge. 38 Mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá námbá alabɛ́nda naá inémbíe moánɛ, bá ŋga mo dóŋóná na batɔ bá gɛdɔŋɔ gɛ́hɛ́.

Chapter 31

1 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 2 "Lɛɛncá go amɔ́ ndɛ́ iyídéelú Bɛcalɛ́ɛlɛ, ohaŋa Úuli, onana yá Húule, de nigúli ná Yóda. 3 Ndɛ́ mo hóógíolú na Giliíli ba Asaŋa, na nciŋí, na pɛgɔ, na goíyimene gá mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ iŋkimée sá medíge, 3 Ndɛ́ mo hóógíolú na Giliíli ba Asaŋa, na nciŋí, na pɛgɔ, na goíyimene gá mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ iŋkimée sá medíge, 4 ndɛ́ mo fáalú bogaaga bá go yɔgɔnɔ medíge akɛ́ má dubéfegíné, a yɔgɔnɔ góolo, gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na gá mopíto, 5 a cɛ́ca adánɛ́ yá go cɔ́kɛgɔnɔ, a yɔgɔnɔ boɛ́tɛ, a gɔnɔ yɔgɔnɔ mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ sá medíge má ɛmbɔ́gɔ. 6 Ɛ́na kanɛ́, ŋgaá mo fáá mɔtɔ ba go mo dúgune naá buelí, a lɔ́mɔ́ Ólɛaba, ohaŋa ba Ahɛ́samaga, naá nigúli ná Dana. Ŋgaá ágá pɛgɔ naá giliíli gá batɔ bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ, go goŋaá bá yɔgɔnɔ buelí buimée bɔ́ɔbɔ ndɔ́mɔ́ go oyánáalú: 6 Ɛ́na kanɛ́, ŋgaá mo fáá mɔtɔ ba go mo dúgune naá buelí, a lɔ́mɔ́ Ólɛaba, ohaŋa ba Ahɛ́samaga, naá nigúli ná Dana. Ŋgaá ágá pɛgɔ naá giliíli gá batɔ bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ, go goŋaá bá yɔgɔnɔ buelí buimée bɔ́ɔbɔ ndɔ́mɔ́ go oyánáalú: 7 gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, gisímbí gá bisúnígéné, gigindígéníné gá gisímbí gá bisúníigéné, na moóma muimée má buelí bɔ́ɔbɔ naá gɛtála; 8 tábɛ́la na moóma má yɛ́ má buelí, gɛágɛ́ná balámba gá goólo na boóma buimée bá gɛ́, gɛdálɛ́ná gá baalabɛ́nda; 9 gɛdálɛ́ná gá go lókononyo bɛbáágá kɔ́ɔ na moóma ma buelí má gɛ́ muimée, gɛnɛmba na kimbógó ya gɛ́, 10 bɛla bá buelí, bɛla bá lɔɔ́ɔlú go buelí bá nigúmi bá Álɔŋɔ, bɛla bá bahaŋa bɛ́hɛ́ go buelí bá nigúmi; 10 bɛla bá buelí, bɛla bá lɔɔ́ɔlú go buelí bá nigúmi bá Álɔŋɔ, bɛla bá bahaŋa bɛ́hɛ́ go buelí bá nigúmi; 11 megúdé má go lɔɔ naá buelí, na gɛfofaga gá alabɛ́nda go gincumu. Go go yɔgɔnɔ, bá gumbene bɛlɔsɛnɔ biimée bɛ́ɛbɛ ndɔ́mɔ́ íŋénéelú." 12 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 12 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 13 "Gálágáláa baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, o bó oyana go amɔ́: 'No do lɔbɛ́nɔ́ kanɛ go beŋe miisí má go dúugide, sábadɛ, goakɛ́ bó ná bɛ́ɛmba go busío bámɛ nɛnyɔ́, gɔnɔ́ na ɛnana yɛnyɔ́, gieninye gá godúfenye goŋaá ndɛ́ Kanɛ Mesúge mɔ́ɔnyɔ a nyó fonamɔ́. 14 No beŋe buisí bá sábadɛ, goakɛ́ bó ná bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́ boóma bá gɛfona, mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a ná bó fánɛnamɔ́ a ná bɛa noséésényé ná nigúe; mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá bɔ́yɔgɛ́dɛ́nɔ́ go buisí moánɛ, bá ŋga mo dóŋóná na boɛ́nɔ bɛ́hɛ́. 15 Batɔ bá yɔgɔnɔ go medúgú mátáanɔ na búmmue; kanɛ́ bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ bó lɔ́mɔ́ sábadɛ, buisí bá go dúugide, fonáalú go busío bá Kanɛ Mesúge. Mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá bɔ́yɔgɛ́dɛ́nɔ́ go buisí bá sábadɛ, a ŋga bɛáa noséésényée ná nigúe. 16 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ŋga beŋé buisí bá sábadɛ, bá bó leebenye, bɔ́ɔ na ɛnana yabɔ́, bó lɛ́ aŋa gɛlada bugúle go bɛcamɛna biimée. 16 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá ŋga beŋé buisí bá sábadɛ, bá bó leebenye, bɔ́ɔ na ɛnana yabɔ́, bó lɛ́ aŋa gɛlada bugúle go bɛcamɛna biimée. 17 Bó ná bɛ́ɛmba go busío bámɛ na baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ gieninye gɛ́ɛgɛ gɛ́ háananamɔ go gɛ́ga go bɛcamɛna biimée; goakɛ́, go medúgú mátáanɔ na búmmue, Kanɛ Mesúge a mba ŋaáa mmoɛná na cí, kanɛ́ naá budúgú bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ a báá dɔmbɔ́ buelí bɛ́hɛ́, gɛ́hɛ́ go dúuge.'" 18 Aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá dɔmbɔ́ go gálagala Mósɛsɛ naá ogɔndɔ mmoɛná yá Sinéyi, gɛ́hɛ́ go mo íŋene bɛgɔ́gɔ́ bɛ́andɛ́ bá bisúnígéné, bó mbaá lɛ bɛgɔ́gɔ́ bá ɛdánɛ́, ɔ́ŋɔ́ ɔ́ŋɔ́ na ɛnɔɔ́nnɔɔ́ há Asaŋa. 18 Aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá dɔmbɔ́ go gálagala Mósɛsɛ naá ogɔndɔ mmoɛná yá Sinéyi, gɛ́hɛ́ go mo íŋene bɛgɔ́gɔ́ bɛ́andɛ́ bá bisúnígéné, bó mbaá lɛ bɛgɔ́gɔ́ bá ɛdánɛ́, ɔ́ŋɔ́ ɔ́ŋɔ́ na ɛnɔɔ́nnɔɔ́ há Asaŋa.

Chapter 32

1 Boɛ́nɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, bó ɛ́nana goŋaá Mósɛsɛ a gɛ́ga go siise ogɔndɔ, go bábándɛgɛnɛna Álɔŋɔ, bá amɔ́ gɛ́hɛ́: "Nɛɛ́nɛ! có gedínyéemú asaŋa, ɛ ɛ́da go ɛnda naá busío bɛ́cɔ́, goakɛ́ Mósɛsɛ mɔ́ɔnyɔ, mɔtɔ ba go có húmie naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, dɛ dɛ íyíménée ɛkádɛ gɛ́ɛgɛ a báá ná manɛ́ go ɛ́ya." 2 Álɔŋɔ go bó oyana a amɔ́: "Úlényée nɔnɔ ndɛŋɔ sá góolo sɛ́ɛsɛ sɛ́ lɔ́mɔ́ naá edúu yá bakɔ́dɔ bɛ́nyɔ́, bahaŋa na babóla bɛ́nyɔ́, no ŋgúlene na mɔ́. 3 Biimée go úlenye ndɛŋɔ sá góolo sɛ́ɛsɛ go edúu yábɔ́, gáábɔ́ go úlene Mósɛsɛ na sɛ́. 3 Biimée go úlenye ndɛŋɔ sá góolo sɛ́ɛsɛ go edúu yábɔ́, gáábɔ́ go úlene Mósɛsɛ na sɛ́. 4 Gɔ́ɔ a gɛ́ndɛgɛnamɔ́ go ɛmbɔ́gɔ yabɔ́ moóma mɔ́ɔmɔ, go nɔɔ góolo naá gɛmɔ́mɔ, go dúne hɛɔcɔ há moɔnɔ́ ba gúlúge. Gɔ́ɔ bó oyɛdamɔ́ bá amɔ́: "Ɛ́ná Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, asaŋa bahɔ mɔ́nyɔ́ɔ, mɔ́ɔ a lɔ́mɔ́ go húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene." 5 Álɔŋɔ ɛ ɛ́nana boóma moánɛ, go fóaga gɛdálɛ́ná naá busío bá hɛɔcɔ, go gálɛda ukelú naá mmoɛná a amɔ́: "Nembeli bó gaá bɛ́ɛ́mbá gibíné go go leebenye Kanɛ Mesúge!" 5 Álɔŋɔ ɛ ɛ́nana boóma moánɛ, go fóaga gɛdálɛ́ná naá busío bá hɛɔcɔ, go gálɛda ukelú naá mmoɛná a amɔ́: "Nembeli bó gaá bɛ́ɛ́mbá gibíné go go leebenye Kanɛ Mesúge!" 6 Gó bélenye, gáábɔ́ go fadɛgana na gɛyɛ́nɛ́ túlúbú, gáábɔ́ go fáanana bɛfoafoa bá bɛbáágá na bɛbáágá bá mbéhiigí. Boɛ́nɔ go lukumenene go manyáanya na nɛnyóa; naá nnyimé gáábɔ́ go fadɛgɛna go gibíné. 7 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́dá, siisé ogɔndɔ, goakɛ́ boɛ́nɔ báhɔ, bɔ́ɔbɔ o lɔ́mɔ́ húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, bó á fíídíe Kanɛ Mesúge nnyimé. 7 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́dá, siisé ogɔndɔ, goakɛ́ boɛ́nɔ báhɔ, bɔ́ɔbɔ o lɔ́mɔ́ húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, bó á fíídíe Kanɛ Mesúge nnyimé. 8 Gɛcamɛna kanɛ go dómba, bá á dɔ́ŋɔ́mɛ́dá na pɛ́ yɛ́ɛyɛ yɔmɔ́ɔ mmbaá bó dándɛ́ná; bá á bédúnéné hɛɔcɔ há moɔnɔ́ ba gúlúge, bá hɛ́ kulenine enúu, bá hɛ́ fáanana bɛbáágá, bó oya bá amɔ́: 'Ɛ́ná Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, asaŋa bahɔ mɔ́nyɔ́ɔ, mɔ́ɔnyɔ a mbaá go húmíe naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene'." 9 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ŋgɛɛ́ ɛ́ná boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó lɛ́ boɛ́nɔ bá go lala udúu. 9 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ŋgɛɛ́ ɛ́ná boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó lɛ́ boɛ́nɔ bá go lala udúu. 10 Godɔ́ɔdɔ , tɛ́ɛ́náamɔ́, mpímí yamɛ ɛ báá bó bólɛ́gɛ́ná, mbó fúugie naá íyuke; kanɛ́ maamɔ́ɔ nná ŋa goŋaá o bɛ́ɛmba gɛantá gá gɛdɔŋɔ." 11 Mósɛsɛ go balɛgɛna Kanɛ Mesúge, Asaŋa bɛhɛ́, go oyɛda a amɔ́: "Goakɛ́ɛ, óo Kanɛ Mesúge! mpímí yahɔ ɛ gaá ná bólɛ́gɛ́ná boɛ́nɔ báhɔ, bɔ́ɔbɔ o lɔ́mɔ́ húmíelú naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene na gɛantáanta gá bogaaga gɔnɔ́ na ombɔ́gɔ yá bogaaga? 12 Bó lɔ́mɔ́ goŋaá batɔ bá Egíbítene bá gálɛda bá amɔ́: 'A lɔ́mɔ́ bó húmíelú go gɛgáda gábɔ́, bó mbaá lɛ go go ɛ́da bó óna naá ɛgɔndɔ, a bó fúgune naá cí gɔ́ɔgɔ. Ŋgáa mpímí yahɔ ɛ yɔyɔ, o bésíme go gɛgáda gɛ́ɛgɛ o báá ná ŋá o báá saŋɛ́ná boɛ́nɔ báhɔ. 12 Bó lɔ́mɔ́ goŋaá batɔ bá Egíbítene bá gálɛda bá amɔ́: 'A lɔ́mɔ́ bó húmíelú go gɛgáda gábɔ́, bó mbaá lɛ go go ɛ́da bó óna naá ɛgɔndɔ, a bó fúgune naá cí gɔ́ɔgɔ. Ŋgáa mpímí yahɔ ɛ yɔyɔ, o bésíme go gɛgáda gɛ́ɛgɛ o báá ná ŋá o báá saŋɛ́ná boɛ́nɔ báhɔ. 13 Bééníŋínyéemú Ábalaháma, Ɛ́saga na Yɔ́bɔ́bɔ, boyogóní buelí báhɔ, báaba o mbaá bó oyáná, o báá bálɛáa go maamɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ go amɔ́: 'Nná degenye ɛnana yɛnyɔ́ aŋa muotóti mɔ́ɔmɔ naá mmɛná, nná fáa ɛnana yɛnyɔ́ gɛdɔŋɔ giimée gɛ́ɛgɛ mmbaá gálágáláa, bá ŋgá gɛ́ bɛáa go busío buimée'." 14 Kɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a bésímemú go gɛgáda gɛ́ɛgɛ a mbaá ŋá a báá saŋɛ́ná boɛ́nɔ bɛ́hɛ́. 15 Mósɛsɛ go siise ogɔndɔ a báá ncó gunde, bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́ bɛ́andɛ́ bá bisúnígéné naá ombɔ́gɔ; bɛgɔ́gɔ bɛ́ mba lɛ́ ɔ́ŋɔ́ ɔ́ŋɔ́ maayá miimée máandɛ́, ɔ́ŋɔ́ɔlú boayá bɔ́ɔbɔ na boayá búunú. 15 Mósɛsɛ go siise ogɔndɔ a báá ncó gunde, bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́ bɛ́andɛ́ bá bisúnígéné naá ombɔ́gɔ; bɛgɔ́gɔ bɛ́ mba lɛ́ ɔ́ŋɔ́ ɔ́ŋɔ́ maayá miimée máandɛ́, ɔ́ŋɔ́ɔlú boayá bɔ́ɔbɔ na boayá búunú. 16 bɛgɔ́gɔ́ bɛ́ mbaá buelí bá ombɔ́gɔ yá Asaŋa, tɔ́nɔ ŋgɔ́ŋɛ́ sɛ́ mbaá ŋgɔ́ŋɛ́ sá Asaŋa, dɛládɛlá naá bɛgɔ́gɔ́. 17 Yósue go ɔ́bɔ ukelú yá boɛ́nɔ, bá fɛ́nana gɛánca, gɛ́hɛ́ go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Gɛánca gá bidé gɛ́ lɛ́ naá bálɛ́gá." 17 Yósue go ɔ́bɔ ukelú yá boɛ́nɔ, bá fɛ́nana gɛánca, gɛ́hɛ́ go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Gɛánca gá bidé gɛ́ lɛ́ naá bálɛ́gá." 18 Mósɛsɛ go gundie a amɔ́: "Bó do bá akɛ́ gɛánca gá gománɛgɛna, akɛ́ gɛánca gá batɔ báaba bá bó mánɛganamɔ́; bɔ́ɔbɔ ŋgɔbɔnɔmɔ́, bó lɔ́mɔ́ ukelú yá batɔ báaba bá áganamɔ́ ɛsagɔ." 19 Aŋa gɔ́ɔgɔ a mbaá lɛ úle a báyɛkana na bálɛ́gá, gɛ́hɛ́ go ɛ́na moɔnɔ́ ba gúlúge na mebíné. Mpímí ya Mósɛsɛ go bólɛga; go nɔɔ bɛgɔ́gɔ́ go cí na ɛmbɔ́gɔ yɛhɛ́ , a báá bɛ́ ádá naá cí ya ogɔndɔ. 19 Aŋa gɔ́ɔgɔ a mbaá lɛ úle a báyɛkana na bálɛ́gá, gɛ́hɛ́ go ɛ́na moɔnɔ́ ba gúlúge na mebíné. Mpímí ya Mósɛsɛ go bólɛga; go nɔɔ bɛgɔ́gɔ́ go cí na ɛmbɔ́gɔ yɛhɛ́ , a báá bɛ́ ádá naá cí ya ogɔndɔ. 20 A báá fedígínyée hɛɔcɔ há moɔnɔ́ ba gúlúge hɛ́ɛhɛ bá mbaá dúné, a báá hɛ́ lókónyóo naá íyuke; a báá hɛ́ gundíe uguŋe, gɛ́hɛ́ go gɔ́lɔ uguŋe moánɛ a báá yó ságánáa naá miimpo, a báá bónyííigónyóo baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ miimpo moáanɛ. 21 Mósɛsɛ go oyana Álɔŋɔ a amɔ́: "Boɛ́nɔ bó á ná go ŋaáa ɛkádɛ́ náana gá go nco bó dɛ́ɛna bá ŋa gɛantá gá gɛlɔgɔ? 21 Mósɛsɛ go oyana Álɔŋɔ a amɔ́: "Boɛ́nɔ bó á ná go ŋaáa ɛkádɛ́ náana gá go nco bó dɛ́ɛna bá ŋa gɛantá gá gɛlɔgɔ?" 22 Álɔŋɔ go gundie a amɔ́: "Ŋgáa mpímí ya Ogɔ́nɔ́ɔ bamɛ ɛ dɛ bólɛ́gá! Go íyimene maamɔ́ɔ moatɛ́ goŋaá boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó dómba go maamana gɛbɛ́. 23 Bá lɛ́ ŋgoyánáalú bá amɔ́: ' "Nɛɛ́nɛ! có gedínyéemú asaŋa, ɛ ɛ́da go ɛnda naá busío bɛ́cɔ́, goakɛ́ Mósɛsɛ mɔ́ɔnyɔ, mɔtɔ ba go có húmie naá gɛdɔŋɔ gá Egíbítene, dɛ dɛ íyíménée ɛkádɛ gɛ́ɛgɛ a báá ná manɛ́ go ɛ́ya." 24 Gámɛ go bó oyana caá: : 'Ŋgáa báaba bá lɔ́mɔ́ na ndɛŋɔ sá góolo, bá bóodona, bá ŋgúlene na mɔ́! Gɔ́ɔ bá ŋgaá ŋgúléné na mɔ́, bá nɔ́ɔ góolo ya ndiemi naá íyuke, gɔ́ɔ hɛɔcɔ há moɔnɔ́ bá gúlúgé hɛ́ɛhɛ hɛ́ mbaá húmé kɔ́ɔ." 25 Mósɛsɛ go ɛ́na goŋaá boɛ́nɔ bó mbaá ŋá bó báa go íŋenine naá tuúŋgulutúuŋgulu, tɔ́nɔ Álɔŋɔ a báá bó dɛ́ɛ́ná kɔ́ɔ, dambɛ́mɛ́dáalú naá magálá má babɛlɔ́bɛlɔ bábɔ́. 25 Mósɛsɛ go ɛ́na goŋaá boɛ́nɔ bó mbaá ŋá bó báa go íŋenine naá tuúŋgulutúuŋgulu, tɔ́nɔ Álɔŋɔ a báá bó dɛ́ɛ́ná kɔ́ɔ, dambɛ́mɛ́dáalú naá magálá má babɛlɔ́bɛlɔ bábɔ́. 26 Mósɛsɛ go dɛ́lɛmɛna naá miíŋene má bálɛ́gá, go oyɛda a amɔ́: "Báaba bá lɔ́mɔ́ gá Kanɛ Mesúge, bú úlene anáa ndɔ́mɔ́!" Kɔ́ɔ boya Léfi biimée bá bábándɛgɛnamɔ́ naá boayá bɛ́hɛ́. 27 Gɛ́hɛ́ go bó oyana a amɔ́: "Náana gɔ́ɔ Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, a gálagalamɔ́: 'Ŋgáa onyɔ moánɛ naá bɛɛnyɔ́ɔ a gɔ́lɔ kalafɔ yɛhɛ́; no dómbadomba naá bálɛ́gá iŋkimée, gɛasɛ́ go gɛasɛ́, onyɔ moánɛ o óna ondimóni, o óna umbíéní bɛhɛ́'." 28 Boya Léfi go ŋa bɔ́ɔbɔ Mósɛsɛ a mbaá bo lɔsɛ́nɔ́; buisí moánɛ bɔ́ɔbɔ, batɔ ombanɔ yá go húme tɔ́sɛnɔ ɛ́dadɔ́ go fúe naá boɛ́nɔ. 28 Boya Léfi go ŋa bɔ́ɔbɔ Mósɛsɛ a mbaá bo lɔsɛ́nɔ́; buisí moánɛ bɔ́ɔbɔ, batɔ ombanɔ yá go húme tɔ́sɛnɔ ɛ́dadɔ́ go fúe naá boɛ́nɔ. 29 Mósɛsɛ go gálɛda a amɔ́: "Bííŋénéemú nɔnɔ naá Kanɛ Mesúge ínoni yɛ́ɛyɛ, akɛ́ bó húme goŋaá onyɔ moánɛ i íŋene ohaŋa bɛhɛ́ na ondimóní, go gɛbáágá, Kanɛ Mesúge a nyó déŋebie gɛfona ínoni." 30 Gó bélenye, Mósɛsɛ go oyana boɛ́nɔ a amɔ́: "No á ŋaáa gɛantá gá gɛlɔgɔ. Kaá bólɛ́gá godɔ́ɔdɔ naá Kanɛ Mesúge: ádaga, kaá bɛáa bihéehinye go gɛlɔgɔ gɛ́nyɔ́. 30 Gó bélenye, Mósɛsɛ go oyana boɛ́nɔ a amɔ́: "No á ŋaáa gɛantá gá gɛlɔgɔ. Kaá bólɛ́gá godɔ́ɔdɔ naá Kanɛ Mesúge: ádaga, kaá bɛáa bihéehinye go gɛlɔgɔ gɛ́nyɔ́." 31 Mósɛsɛ go gunde na nnyimé naá Kanɛ Mesúge, go oyɛda a amɔ́: "Oó! boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó á ŋaáa gɛantá gá gɛlɔgɔ. Bá á bégedínyée asaŋa ba góolo. 32 Hééhínyée kanɛ́ godɔ́ɔdɔ gɛlɔgɔ gábɔ́! Aáŋa bó do báá nɔ́ɔ, o púgune naá kálata yahɔ yɛ́ɛyɛ o lɔ́mɔ́ ɔ́ŋɔ́ɔlú." 33 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "A lɔ́mɔ́ mɔ́ɔnyɔ a mbaá ŋaáa gɛlɔgɔ naá boayá bámɛ mɔ́ɔ kaá ná mo fugúné naá kálata yamɛ. 33 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "A lɔ́mɔ́ mɔ́ɔnyɔ a mbaá ŋaáa gɛlɔgɔ naá boayá bámɛ mɔ́ɔ kaá ná mo fugúné naá kálata yamɛ. 34 Gundé kanɛ́, Ɛ́dá na boɛ́nɔ anáa mbáá ná go oyáná. Ɛ́na, ɛ́ŋgɛlɛsɛ bamɛ a gaá bɛ́ɛ́mbá ɛ ɛda naá busío báhɔ, kanɛ́ naá buisí bá bá bibégundí bámɛ, nná bó séesenye go gɛlɔgɔ gábɔ́. 35 Kanɛ Mesúge go fáa boɛ́nɔ noséésényée, goakɛ́ bá mba gedíe moɔnɔ́ ba gúlúge, Álɔŋɔ mɔ́ɔ a mbaá gedíe."

Chapter 33

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɛ́dá, úlúkíe háala, maamɔ́ɔ na boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ o mbaá bó hémíe naá gadɔŋɔ gá Egíbitene; bólɛ́ga naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ mmbaá bálɛáa go fáa Ábalaháma, Ɛ́saga na Yɔ́kɔbɔ, mbóó oyɛ́dá caá: 'Nná fáa mbɔ́dɔ yahɔ gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ'. 2 Nná dóma ɛ́ŋgɛlɛsɛ naá busío báhɔ, nná gúne batɔ bá Kána, batɔ bá Ámɔlɛ, ba Hetíte, bá Felésieŋe, ba Hefite na ba Yebusíte. 3 Ɛ́dá naá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ anáa mélígi na megúdé má pɔ́ŋɛ́ mó déndelemú. Kanɛ́ cɛ gaá bɛ́ɛ́mbá naá kadɛ́gadɛ́ yahɔ, go bofoá bá goŋaá cɛ go bógódónyóo aŋa íyuke naá pɛ́, goakɛ́ o lɛ́ boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó lalamɔ́ udúu." 4 Aŋa boɛ́nɔ bó mbɔɔ́ ɔ́bɔ́ dogálɔ dá nigúe dɔ́ɔdɔ, mogódí go bó íŋenine, mɔtɔ a lɛ́ kanɛ go báága ndɛŋɔ sɛ́hɛ́. 4 Aŋa boɛ́nɔ bó mbɔɔ́ ɔ́bɔ́ dogálɔ dá nigúe dɔ́ɔdɔ, mogódí go bó íŋenine, mɔtɔ a lɛ́ kanɛ go báága ndɛŋɔ sɛ́hɛ́. 5 Kanɛ́ Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Oyána boɛ́nɔ bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go amɔ́: 'No lɛ́ boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó lalamɔ́ udúu; caá maga go bola akɛ́ go moɔnɔ́ ba gɛcamɛna anáa o lɔ́mɔ́, kaá go bogódónyóo aŋa íyuke. Búúlényéemú kanɛ́ godɔ́ɔdɔ ndɛŋɔ sáhɔ sɛ́ɛsɛ o lɔ́mɔ́ na sɛ́, manɛ́ kaá nɛ́ ɛ́ná bɔ́ɔbɔ kaá ná go ŋaáa'." 6 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go bóodona ndɛŋɔ sábɔ́, bá bɛ́ɛ́ ɛ́dánáa halahálá na ogɔndɔ yá Ólɛbɛ. 7 Mósɛsɛ go gɔ́lɔ gincumu, go ɛ́da gɛ́ dágɛga halaháláa na bálɛ́gá; go gɛ́ dɔ́ŋɛnɔ a amɔ́ gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; gɔ́ɔ batɔ biimée báaba bá mbaá lɛ go go lɛ́ŋɛdɛna Kanɛ Mesúge bá mbaá lɛ bɛ́ ɛ́dana hɔ́ɔ, gɛyáŋɛ́ na bálɛ́gá. 7 Mósɛsɛ go gɔ́lɔ gincumu, go ɛ́da gɛ́ dágɛga halaháláa na bálɛ́gá; go gɛ́ dɔ́ŋɛnɔ a amɔ́ gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; gɔ́ɔ batɔ biimée báaba bá mbaá lɛ go go lɛ́ŋɛdɛna Kanɛ Mesúge bá mbaá lɛ bɛ́ ɛ́dana hɔ́ɔ, gɛyáŋɛ́ na bálɛ́gá. 8 Gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ Mósɛsɛ a mbaá lɛ ɛ́dana naá gincumu, boɛ́nɔ buimée bó mbá lɛ́ bó dɛ́lɛmana; mɔtɔ uŋkimée tɛ́nɛ́ɛ naá busío bá isúŋú hɛ́hɛ́, a bienene Mósɛsɛ goana na oŋgíso, bó ɛ́da húme aŋa i íŋenemú naá gincumu. 9 Kanɛ́ aŋa Mósɛsɛ ɛ ɛ́damɔ́ go íŋene naá gincumu, olɔŋɔ yá nogálámbá yó lo go gɔsɔ, yó nco dɛ́lɛmɛna naá miíŋene má gincumu, kanɛ́ Mesúge a lɛ go ɛ́da go gálagala na Mósɛsɛ. 10 Boɛ́nɔ buimée bó mba lɛ́ bó ɛ́nana olɔŋɔ yá nogálámbá yɔ́ɔyɔ yó mbaá lɛ yó dɛ́lɛmɛna naá miíŋe má gincumu, mɔtɔ uŋkimée naá boɛ́nɔ a mba lɛ́ goana tɛ́nɛ́ɛ, onyɔ moánɛ naá miíŋene má isúŋú hɛ́hɛ́. 10 Boɛ́nɔ buimée bó mba lɛ́ bó ɛ́nana olɔŋɔ yá nogálámbá yɔ́ɔyɔ yó mbaá lɛ yó dɛ́lɛmɛna naá miíŋe má gincumu, mɔtɔ uŋkimée naá boɛ́nɔ a mba lɛ́ goana tɛ́nɛ́ɛ, onyɔ moánɛ naá miíŋene má isúŋú hɛ́hɛ́. 11 Kanɛ Mesúge a mba lɛ́ a gálagala na Mósɛsɛ bɔ́ɔ cɛŋɛ, gɔgɔ́ aŋa mɔtɔ a gálagalamɔ́ na ugúle bɛhɛ́. Kanɛ́ Mósɛsɛ a lɛ go nco gunde naá bálɛ́gá; kanɛ́ gɛtɔmbɔ́ɔ gɛ́hɛ́ gá uyogóní, Yósue, ohaŋa ba Enúune, a dɛ mbáa lɛ a húmene naá gincumu. 12 Mósɛsɛ go oyana Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Ɛ́ná, o ŋgoyana go amɔ́: 'Ŋaáa goŋaá boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó bólɛga'! Kanɛ́ o do túfíe ánɛ́ɛ mɔ́ɔnyɔ o tómanamɔ́ nɛhɛ́. Hɔ́ɔlɔ́, o báá go oyɛda go amɔ́: 'Ko íyimene go ufíno yáhɔ, o báá gɔnɔ́ bɛa gɛfona naá oŋgíso yámɛ'. 12 Mósɛsɛ go oyana Kanɛ Mesúge a amɔ́: "Ɛ́ná, o ŋgoyana go amɔ́: 'Ŋaáa goŋaá boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó bólɛga'! Kanɛ́ o do túfíe ánɛ́ɛ mɔ́ɔnyɔ o tómanamɔ́ nɛhɛ́. Hɔ́ɔlɔ́, o báá go oyɛda go amɔ́: 'Ko íyimene go ufíno yáhɔ, o báá gɔnɔ́ bɛa gɛfona naá oŋgíso yámɛ'. 13 Godɔ́ɔdɔ, amóŋa ndɛ́ na gɛfona naá oŋgíso yáhɔ, túfényéemú daŋɛ́daŋɛ go ɔyɔ nahɔ; gɔ́ɔ kaá ná go íyímé, kɔnɔ bɛa gɛfona gɛfona naá oŋgíso yáhɔ. Ɔ́bɔ́ go amɔ́ gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɛ́ boɛ́nɔ báhɔ." 14 Kanɛ Mesúge go gundie a amɔ́: "Yɔmɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ nnɛ́ ɛndamɔ́ nahɔ, kɔnɔ go fáa godúugide. 14 Kanɛ Mesúge go gundie a amɔ́: "Yɔmɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ nnɛ́ ɛndamɔ́ nahɔ, kɔnɔ go fáa godúugide. 15 Mósɛsɛ go mo oyana amɔ́: "Amóŋa o do ɛnda maamɔ́ɔ moatɛ́ moatɛ nɛcɔ́, o do ŋaáa dɛ úlukie naá hoóma háaha. 16 Ɛkádɛ́ gɛ́ ná dúfiemú mammana goŋaá ŋgaá bɛáa gɛfona naá ongíso yáhɔ, yɔmɔ́ɔ na boɛ́nɔ báhɔ o? Ábɔ, caá bó lɔ́mɔ́ aŋa o ná ŋamɔ́ go ɛnda nɛcɔ́, aŋa tɔ́nɔ yɔmɔ́ɔ na boɛ́nɔ báhɔ, mɛɛ́nɔ má cí miimée má ná có gɔ́lɔmɔ́ go odɛ́nɛ́ o?" 17 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a mɔ́: "Nná ŋa bɔ́ɔbɔ o ŋgúhenemú, goakɛ́ o lɛ́ bɛáalú gɛfona naá oŋgíso yámɛ, kunde ko íyimene go ofíno yáhɔ. 17 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a mɔ́: "Nná ŋa bɔ́ɔbɔ o ŋgúhenemú, goakɛ́ o lɛ́ bɛáalú gɛfona naá oŋgíso yámɛ, kunde ko íyimene go ofíno yáhɔ. 18 Mósɛsɛ go oyɛda a amɔ́: "Ŋgíyímíemú nigúmi náhɔ!" 19 Kanɛ Mesúge go gundie a amɔ́: "Nná dúmbiedumbie naá busío báhɔ busi bámɛ buimée, kɔnɔ go oya ukelú naá mmoɛná naá busío báhɔ ufíno yá Kanɛ Mesúge; ŋŋanana niibo go mɔ́ɔnyɔ mmo ŋamɔ́ niibo, kɔ́lɔnɔ mahana go mɔ́ɔnyɔ mmo gɔ́lɔmɔ́ mahana." 19 Kanɛ Mesúge go gundie a amɔ́: "Nná dúmbiedumbie naá busío báhɔ busi bámɛ buimée, kɔnɔ go oya ukelú naá mmoɛná naá busío báhɔ ufíno yá Kanɛ Mesúge; ŋŋanana niibo go mɔ́ɔnyɔ mmo ŋamɔ́ niibo, kɔ́lɔnɔ mahana go mɔ́ɔnyɔ mmo gɔ́lɔmɔ́ mahana." 20 Kanɛ Mesúge go oyɛda a amɔ́: "O do ná bóso go ɛ́na busío bámɛ, goakɛ́ mɔtɔ a dɛ bósó ba goŋaá a ŋgɛ́na a gɔnɔ go ɔyɔ." 21 Kanɛ Mesúge go oyɛda a amɔ́: "Hoóma háháa mekúígíi namɛ, o ná dɛ́lɛmɛna naá gɛdánɛ́dánɛ́ mmoɛná. 21 Kanɛ Mesúge go oyɛda a amɔ́: "Hoóma háháa mekúígíi namɛ, o ná dɛ́lɛmɛna naá gɛdánɛ́dánɛ́ mmoɛná. 22 Aŋa nigúmi námɛ ná ná ŋamɔ́ nɛ́ dómbana, nná go ága naá cɔ́kɛ ya gɛdánɛ́dánɛ́, ko boa na mbɔ́gɔ yámɛ bó húme aŋa tómbanamɔ́. 23 Kanɛ́ aŋa nná balɛgɛnamɔ́ ombɔ́gɔ yámɛ, o lo go síene o ŋgɛ́na ménnyimée, kanɛ́ mɔtɔ a dɛ ŋgá ɛ́na busío bámɛ."

Chapter 34

1 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Cɛ́cáa bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́ bɛ́andɛ́ aŋa bɛ́ɛbɛ bá busío, nnɔ́ ɔ́ŋɔ kɔ́ɔ dogálɔ dɔ́ɔdɔ dó mbaá lɛ naá bá busío bɛ́ɛbɛ o mbaá dɛnáa. 2 Bɛ́ɛ́mba pɛnɛ́ɛ na ŋgúlu mbála, o bólɛga naá ogɔndɔ yá Sinéyi gɛyɛ́nɛ́ na go bála; o dɛ́lɛmɛna hɔ́ɔ naá busío bámɛ, naá tálɛ́dálɛ ya ogɔndɔ. 3 Mɔtɔ a dɛ bólɛ́ga olɔŋɔ nahɔ, mɔtɔ a dɛ bɛ́ɛ́mbá meheéli naá ogɔndɔ uŋkimée; caŋa mmue akɛ́ gɛdómbáa akɛ́ gúlúge mó do bɛ́ɛ́mbá go go kɛ́ba mbínyí naá ogɔndɔ yɔ́ɔyɔ." 3 Mɔtɔ a dɛ bólɛ́ga olɔŋɔ nahɔ, mɔtɔ a dɛ bɛ́ɛ́mbá meheéli naá ogɔndɔ uŋkimée; caŋa mmue akɛ́ gɛdómbáa akɛ́ gúlúge mó do bɛ́ɛ́mbá go go kɛ́ba mbínyí naá ogɔndɔ yɔ́ɔyɔ." 4 Mósɛsɛ go cɛ́ca bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́ bɛ́andɛ́ caŋa mmue na bɛ́ɛbɛ bá busío; gɛ́hɛ́ go húme na ŋgúlu mbála, go bólɛga naá ogɔndɔ yá Sinéyi, bó mbaá lɛ naá gɛlɔsɛnɔ gɛ́ɛgɛ Kanɛ Mesúge a mbaá mo fáá, gɛ́hɛ́ go gɔ́lɔ naá ombɔ́gɔ yɛ́hɛ́ bɛgɔ́gɔ́ bá adánɛ́ bá bɛ́andɛ́. 5 Kanɛ Mesúge go siise naá nogálámbá gadɛ́ɛ, go dɛ́lɛmɛna hɔ́ɔlɔ́ mekúígíi nɛhɛ́, go ɛ́da go dúmenye ufíno yá Kanɛ Mesúge. 5 Kanɛ Mesúge go siise naá nogálámbá gadɛ́ɛ, go dɛ́lɛmɛna hɔ́ɔlɔ́ mekúígíi nɛhɛ́, go ɛ́da go dúmenye ufíno yá Kanɛ Mesúge. 6 Kɔ́ɔ Kanɛ Mesúge a ncomɔ́ dómbana naá busío bɛ́hɛ́, go áncɛda a amɔ́: Kanɛ Mesúge, Kanɛ Mesúge, Asaŋa uŋgíní mahana gɔnɔ́ na bihéehinye, a dɛ ɔ́bɔ́nɔ́ɔ mpímímí fɛaŋɔ, na busi akɛ́báamɔ́ gɔnɔ́ na pídefide, 7 a beŋebeŋe gɛnɔ́ɔ́nɛ́nɔ́ gɛ́hɛ́ bó húme ɛgɛlɛ tɔ́sɛnɔ, a héehinenye bɛoba na batɔ báaba bá mo báaŋɛganamɔ́, na gɛlɔgɔ, kanɛ́ a dɛ séŋúnényée mɔtɔ mɔ́ɔnyɔ a lɔ́mɔ́ na gɛoba, a fáanana noséésényée go bɛoba bá biisée naá baábayɔ́ na naá ɛnana, bó ɛ́da húme ɛgɛlɛ ɛdadɔ́ ɛ́na inni!" 8 Mósɛsɛ go dómba go cúbimene a báá ágá enúu go cí. 8 Mósɛsɛ go dómba go cúbimene a báá ágá enúu go cí. 9 Gɛ́hɛ́ go oyɛda a amɔ́: "Daadáa, amóŋa ndɛ́ fonáalú naá oŋgíso yáhɔ, ŋgáa Daadáa ɛ ɛnda naá naá kadɛ́gadɛ́ɛ yɛcɔ́, goakɛ́ bó lɛ́ boɛ́nɔ bɔ́ɔbɔ bó lalamɔ́ udúu; hééhínyée bɛoba na bɛlɔgɔ bɛ́cɔ́, o có gɔ́lɔ go go bɛ́ɛmba báhɔ." 10 Kanɛ Mesúge go gundie a amɔ́: "Ɛ́ná, kóda bugúle. Kaá ŋanánáa, boɛ́nɔ báhɔ ndukíi, muune máama má gá báasamɔ́ má dɛ báŋanánáa akɛ́ naá gɛdɔŋɔ ɛ́na boɛ́nɔ búmmue; boɛ́nɔ buimée bɔ́ɔbɔ bó go géŋgelnyemú bó ŋgɛ ɛ́ná buelí bá Kanɛ Mesúge, nahɔ gɔ́ɔ nná hóogonyomú bɛmba bá moóma. 10 Kanɛ Mesúge go gundie a amɔ́: "Ɛ́ná, kóda bugúle. Kaá ŋanánáa, boɛ́nɔ báhɔ ndukíi, muune máama má gá báasamɔ́ má dɛ báŋanánáa akɛ́ naá gɛdɔŋɔ ɛ́na boɛ́nɔ búmmue; boɛ́nɔ buimée bɔ́ɔbɔ bó go géŋgelnyemú bó ŋgɛ ɛ́ná buelí bá Kanɛ Mesúge, nahɔ gɔ́ɔ nná hóogonyomú bɛmba bá moóma. 11 Beŋé bese go bɔ́ɔbɔ ko lɔsɛnɔmɔ́ ínoni yɛ́ɛyɛ. Ɛ́ná, nná gúne naá busío báhɔ batɔ bá Amɔ́ɔlɔ, batɔ bá Kána, bá Hetíeŋe, bá Felesiéŋe, ba Hefiéŋe na ba Yebusiéŋe. 12 Bébeŋéemú goŋaá o do bɔ́ŋɔ́ bugúle na batɔ bá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ o sɛmɛgananamɔ́ go íŋene kɔ́ɔ, bá gií íyí bá bɛ́ɛmba ɛdámbɔ go busío báhɔ. 12 Bébeŋéemú goŋaá o do bɔ́ŋɔ́ bugúle na batɔ bá gɛdɔŋɔ gɛ́ɛgɛ o sɛmɛgananamɔ́ go íŋene kɔ́ɔ, bá gií íyí bá bɛ́ɛmba ɛdámbɔ go busío báhɔ. 13 Ɛ́moatɛ́, no sɛmɛgananamɔ́ beŋgelenye bɛdálɛ́ná bábɔ́, no áda moɔcɔ mábɔ́, no túlune bɛgɔgɔ́ bábɔ́. 14 O do ŋgá gulene asaŋa uncodío enúu go cí; goakɛ́ Kanɛ Mesúge a bɛanana ufíno yá hɛɔtɛ, a lɛ́ Asaŋa ba hɛɔtɛ. 15 Bébeŋéemú goŋaá o do gódá bugúle na batɔ bá gɛdɔŋɔ, bó gií íyí no ɛ́da go bémúŋgulenye na baasaŋa bábɔ́, no bó fáanana bɛbáágá, bɛ́ ɛ́da go go dɔ́ŋɔnɔ naá bɛdágá bábɔ́, go ɛ́da go nyáanana moóma má bɛfoná; 15 Bébeŋéemú goŋaá o do gódá bugúle na batɔ bá gɛdɔŋɔ, bó gií íyí no ɛ́da go bémúŋgulenye na baasaŋa bábɔ́, no bó fáanana bɛbáágá, bɛ́ ɛ́da go go dɔ́ŋɔnɔ naá bɛdágá bábɔ́, go ɛ́da go nyáanana moóma má bɛfoná; 16 bó gií íyí go ɛ́da go giŋe babóla bábɔ́ go bahaŋa báhɔ, babóla bábɔ́ aŋa bá gaá nɛ́ ɛ́dá go bémúmngulenye na baasaŋa bábɔ́, bá dɛ gɔ́gɛ́dɔ́ bahaŋa báhɔ tɔ́nɔ go go bémúŋgulenye na baasaŋa bábɔ́. 17 O do hóámá o do bédúnene Asaŋa ba gɛkɔ́ŋɔ. 18 O leebenye gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye; medúgú mátáanɔ́ na máandɛ́, aŋa gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ dílímínyéelu naá ofɛ́ yá bɛondá bɛdɔmbɔ́, o ná nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, gɔgɔ́ aŋa mmbaá go fáá gɛlɔsɛnɔ, goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ naá ofɛ́ yá modɔmbɔ́ɔ gɔ́ɔ o mbaá húmé naá Egíbitene. 18 O leebenye gibíné gá bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye; medúgú mátáanɔ́ na máandɛ́, aŋa gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́ dílímínyéelu naá ofɛ́ yá bɛondá bɛdɔmbɔ́, o ná nyáanana bɛlɛ́dɛ bá kanɛ ondɔ yá go fudugenye, gɔgɔ́ aŋa mmbaá go fáá gɛlɔsɛnɔ, goakɛ́ bó lɔ́mɔ́ naá ofɛ́ yá modɔmbɔ́ɔ gɔ́ɔ o mbaá húmé naá Egíbítene. 19 Moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ ba busío go bébíene uŋkimée ɔ ɔ́bɔnɛnɔ namɛ, akɛ́ gɛnɔ́mɛ gá busío go bébíene giimée naá gitúu gá bidúgé, bá bɛgɔ́nɔ́ na bá sɔŋɛsɔŋɛ. 19 Moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ ba busío go bébíene uŋkimée ɔ ɔ́bɔnɛnɔ namɛ, akɛ́ gɛnɔ́mɛ gá busío go bébíene giimée naá gitúu gá bidúgé, bá bɛgɔ́nɔ́ na bá sɔŋɛsɔŋɛ. 20 Go moɔnɔ́ ba busío bá abaŋabɛbɛa, o mo fáŋa na moɔnɔ́ ba gɛdómbáa; kanɛ́ amóŋa o do mo fáŋá, o mo báŋa kɔndɔ́. O ná fáŋana moɔnɔ́ onɔ́mɔtɔ́ uŋkimée go bébíene na bahaŋa báhɔ, mɔtɔ a dɛ hóámá a dɛ ncó dɛlɛmɛna naá yɔmɔ́ busío ɛmbɔ́gɔ ɛhandɛ́. 21 O yɔgɔnɔ medíge máhɔ medúgú mátáanɔ na búmmue, o dúugide naá bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ; o ná ŋa o dúuge, akɛ́ bó bɛ́ɛmba naá gɛcamɛna gá gokuhe, akɛ́ bó bɛ́ɛmba naá gɛcamɛna gá masáŋa. 21 O yɔgɔnɔ medíge máhɔ medúgú mátáanɔ na búmmue, o dúugide naá bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ; o ná ŋa o dúuge, akɛ́ bó bɛ́ɛmba naá gɛcamɛna gá gokuhe, akɛ́ bó bɛ́ɛmba naá gɛcamɛna gá masáŋa. 22 O ná leebenye gibíné gá bɛanyɛ, gibíné gá moóma modɔmbɔ́ má busío má folomáŋa, na gibíné gá masáŋa, naá mamáná má nnyómá. 23 Ɛŋɛndɔ ɛdadɔ́ go nnyómá, bɛnɔ́mɔtɔ́ biimée bɛ́ nco dɛ́lɛmana naá busío bá Daadáa, Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 23 Ɛŋɛndɔ ɛdadɔ́ go nnyómá, bɛnɔ́mɔtɔ́ biimée bɛ́ nco dɛ́lɛmana naá busío bá Daadáa, Kanɛ Mesúge, Asaŋa ba Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ. 24 Mammana, nná gúne mɛɛ́nɔ naá busío báhɔ, cancona ɛmbálá yahɔ; mɔtɔ a dɛ ŋgá bóso go lɛ́ga go gɔ́lɔ gɛdɔŋɔ gáhɔ, gɛcamɛna giimée gɛ́ɛgɛ o ná ŋamɔ́ o bólɛga go go nco bédúfie naá busío bá Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, ɛŋɛndɔ ɛdadɔ́ go nnyómá. 25 O do ná bóso go fáa go gɛbáágá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú na manɔ́ŋɔ́ má nnyama ya sɛ́sɛ́dáalú go mbúlugie yamɛ, gɔnɔ́ moóma má bɛbáágá má gibíné gá Mbáca mó do ná bóso go bɛdɛ́mɛna mó bélie na gɛyɛ́nɛ́. 25 O do ná bóso go fáa go gɛbáágá gɛlɛ́dɛ gá fudúgíelú na manɔ́ŋɔ́ má nnyama ya sɛ́sɛ́dáalú go mbúlugie yamɛ, gɔnɔ́ moóma má bɛbáágá má gibíné gá Mbáca mó do ná bóso go bɛdɛ́mɛna mó bélie na gɛyɛ́nɛ́. 26 O ná bádóɛgɛna naá nnyaŋá ya Kanɛ Mesúge, Asaŋa bahɔ, bɛsamɔ́ bá busío busío bá buelí bá cí. O do ná bóso go námba moɔnɔ́ ba gɛdómbáa naá mabáanya má nnyeedíi bɛhɛ́." 27 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɔ́ŋɔ́ɔ dogálɔ dɔ́ɔdɔ; goakɛ́ aŋa dogálɔ dɔ́ɔdɔ dó lɔ́mɔ́ gɔ́ɔ ndadamɔ́ bugúle nahɔ gɔnɔ́ na Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ." 27 Kanɛ Mesúge go oyana Mósɛsɛ a amɔ́: "Ɔ́ŋɔ́ɔ dogálɔ dɔ́ɔdɔ; goakɛ́ aŋa dogálɔ dɔ́ɔdɔ dó lɔ́mɔ́ gɔ́ɔ ndadamɔ́ bugúle nahɔ gɔnɔ́ na Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ." 28 Mósɛsɛ go ŋa hɔ́ɔlɔ́ na Kanɛ mesúge medúgú otíno ́ahandɛ́. A dɛ nyáá ɛ́na a dɛ bónyó boóma. Kɔ́ɔ Kanɛ Mesúge ɔ ɔ́ŋɔmɔ́ naá bɛgɔ́gɔ́ dogálɔ gá golada bugúle, dó mba lɛ́ dogálɔ dóɔ́dɔ́. 29 Mósɛsɛ go siise ogɔndɔ yá Sinéyi, na bɛgɔ́gɔ́ bɛ́andɛ́ bá gɛlada bugúle naá ɛmbɔ́gɔ, u úle a siisene ogɔndɔ; kanɛ́ a dɛ mbáa lɛ i íyimene goŋaá gɛola ga busío bɛ́hɛ́ gɛ́ mbá lɛ́ begibegi, goakɛ́ a mba gálágáláa na Kanɛ Mesúge. 29 Mósɛsɛ go siise ogɔndɔ yá Sinéyi, na bɛgɔ́gɔ́ bɛ́andɛ́ bá gɛlada bugúle naá ɛmbɔ́gɔ, u úle a siisene ogɔndɔ; kanɛ́ a dɛ mbáa lɛ i íyimene goŋaá gɛola ga busío bɛ́hɛ́ gɛ́ mbá lɛ́ begibegi, goakɛ́ a mba gálágáláa na Kanɛ Mesúge. 30 Álɔŋɔ nɛhɛ́ na baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ biimée go núune Mósɛsɛ, go ɛ́na goŋaa gɛolá gá busío bɛ́hɛ́ gɛ́ mba lɛ́ begibegi; gáábɔ́ go díine go mo báyɛkɛna. 31 Mósɛsɛ go bó dɔ́ŋɔnɔ; Álɔŋɔ nɛhɛ́ na bafɛanɔ́ɔ biimée bá nɛgósa go mo báyɛkɛna, gɛ́hɛ́ go bó gálagala. 32 Naá nnyimé yɛ́ɛyɔ kanɛ́ gɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ biimée bá mo báyɛkɛnamɔ́, gɛ́hɛ́ bó fáanana bɛlɔsɛsɔ biimée bɛ́ɛbɛ Kanɛ Mesúge a mbaá mo íŋéné, naá ogɔndɔ yá Sinéyi. 32 Naá nnyimé yɛ́ɛyɔ kanɛ́ gɔ́ɔ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ biimée bá mo báyɛkɛnamɔ́, gɛ́hɛ́ bó fáanana bɛlɔsɛsɔ biimée bɛ́ɛbɛ Kanɛ Mesúge a mbaá mo íŋéné, naá ogɔndɔ yá Sinéyi. 33 Aŋa Mósɛsɛ a mbaá maná go bó gálagala, gɛ́hɛ́ go báboɛgɛna busío na gigísi gá sanda. 34 Gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ Mósɛsɛ a mbaá lɛ i íŋene naá busío bá Kanɛ Mesúge, go go gálagala nɛhɛ́, u úlie gigísi gá sanda, bó húme aŋa a ncomɔ́ héme go hanyɔ́; kanɛ́ aŋa a hémemú, o oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a báá ná mo lɔsɛ́nɔ́. 34 Gɛcamɛna gɛ́ɛgɛ Mósɛsɛ a mbaá lɛ i íŋene naá busío bá Kanɛ Mesúge, go go gálagala nɛhɛ́, u úlie gigísi gá sanda, bó húme aŋa a ncomɔ́ héme go hanyɔ́; kanɛ́ aŋa a hémemú, o oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a báá ná mo lɔsɛ́nɔ́. 35 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mba lɛ́ bá núune busío bá Mósɛsɛ, bɛ́ ɛ́nana goŋaá gɛolá gá busío bɛ́hɛ́ gɛ́ mba lɛ́ begibegi; Mósɛsɛ a lɛ go gɔnɔ bégundie go báboa gigísi gá sanda go busío, bó ɛ́da húme aŋa a ná gɔnɔmɔ́ go íŋene, go go gálagala na Kanɛ Mesúge.

Chapter 35

1 Mósɛsɛ go bándɛgɛna nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go bó oyana a amɔ́: "Moóma mɔ́ɔmɔ Kanɛ Mesúge a lɔsɛnɔmɔ́ go ŋanana mɔ́mɔ́ɔ: 2 No ná ŋa no yɔgɔnɔ meelí mɛ́nyɔ́ medúgú mátáanɔ na búmmue; kanɛ́ bɔ́ɔbɔ bá gátáanɔ na gáandɛ́ɛ bó ná bɛ́ɛmba go busío bɛ́nyɔ́ boóma bá gɛfona; bó lɔ́mɔ́ gɛandɛna, buisí bá godúuge, íŋénéelú go mbúlugie ya Kanɛ Mesúge. Mɔ́ɔnyɔ a ŋgaá bɔ́yɔgɛ́dɛ́nɔ́ go budúgú bá ndiemi, a ŋga bɛáa noséésényée ná nigúe. 3 No do ná fóana íyuke go budúgú bɔ́ɔbɔ, naá nnyaŋá akɛ́ mmue sɛ́ɛsɛ no gɛ́gamɔ́ hɔ́ɔ, go buisí bá gɛandɛna." 4 Mósɛsɛ go gálagala nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go oyɛda a amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a lɔsɛnɔmɔ́ go ŋanana bɔ́bɔ́ɔ. 4 Mósɛsɛ go gálagala nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, go oyɛda a amɔ́: "Bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a lɔsɛnɔmɔ́ go ŋanana bɔ́bɔ́ɔ. 5 Bɔ́ŋɔ́nɔ́ɔ nɔnɔ naá bonɔ́mɛ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ bɛ́nyɔ́ gɛbáágá go busío bá Kanɛ Mesúge. Mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ odɛ́má yɛ́hɛ́ yó béfiigenyemú u úlene Kanɛ Mesúge na gɛbáágá gɛ́ɛgɛ gɛ́ lɔ́mɔ́: góolo, gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto; 6 mbáaga sá sanda sá dobɛlɛ bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnya na goɛ́la, nogáalú na duelí dá ntɔ́nɔ na dá binúmpe bá mbúínyi: 7 na bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ fúénéné fúénénéné dobɛlɛ dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ, tɔ́nɔ na bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo bá amɔ́ dofíne; boɛ́tɛ bá akasɛ́a; 8 megúdé go gɛágɛ́ná baláamba, bɛfofaga bá moóma go go gedie megúdé má go fúenene, gɔnɔ́ tɔ́nɔ go alabɛ́nda bá go lonya; 9 adánɛ́ yá onígisi na yóncodío gɔnɔ́ nɔ́ɔnɔ go go lɛŋa efóode na gɛla gá gɛsasɔ. 10 Ŋgáa batɔ biimée naá olɔŋɔ yɛ́nyɔ́ báaba bá lɔ́mɔ́ na ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí bú úlene go go nco yɔgɔnɔ buelí buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú: 10 Ŋgáa batɔ biimée naá olɔŋɔ yɛ́nyɔ́ báaba bá lɔ́mɔ́ na ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí bú úlene go go nco yɔgɔnɔ buelí buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a lɔ́mɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú: 11 gincumu, gɛtálá gá gincumu na ucúbe yá gɛ́, binúmie bá gɛ́, mabámá má gɛ́, bɛampa bá gɛ́, mogóná má gɛ́ na kimbógó sá gɛ́; 12 gisímbí gá bisúnígéné na bɛampa bá gɛ́, gigindígéníné gá gisímbí, na sanda ya go boanana gisímbí gá bisúnígéné; 13 tábɛ́la na bɛampa bá yɛ́, na moóma má yɛ́ má buelí muimée, na bɛlɛ́dɛ bá bɛbáágá; 13 tábɛ́la na bɛampa bá yɛ́, na moóma má yɛ́ má buelí muimée, na bɛlɛ́dɛ bá bɛbáágá; 14 gɛ́agɛ́ná balámba na moóma má gɛ́, balámba bá gɛ, megúdé go gɛágɛ́ná balámba; 15 gɛdálɛ́ná baalabɛ́nda na bɛampa bá gɛ́, megúdé má go fúenene na alabɛ́nda ba go fofa, tɔ́nɔ na sanda ya gɛasɛ́ gá go íŋene naá gincumu; 16 gɛdálɛ́ná go bɛbáágá bá go lókononyo, gɛfoanana gɛ́hɛ́ gá gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, bɛampa bɛ́hɛ́, na moóma má gɛ́ muimée má buelí; gɛnɛmba na kimbógó ya gɛ́; 17 mbáaga sá sanda sá omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́, mogoná má yɔ́, kimbógó sá yɔ́, na sanda yɛ́ɛyɛ naá gɛasɛ́ gá go íŋene naá omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́; 17 mbáaga sá sanda sá omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́, mogoná má yɔ́, kimbógó sá yɔ́, na sanda yɛ́ɛyɛ naá gɛasɛ́ gá go íŋene naá omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́; 18 mokɔ́ndɔ́ má gincumu, mokɔ́ndɔ́ má omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́, na duelí dá mɔ́; 19 bɛla bá buelí bá nigúmi bɔ́ɔbɔ naá gincumu, bɛla bá buelí bá nigúmi bá udumbí bɛbáágá naá Asaŋa Álɔŋɔ, na bɛla bá bahaŋa bɛ́hɛ́ go go yɔgɔnɔ buelí bá nigúmi. 20 Nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go húmene anáa Mósɛsɛ a mbaá lɛ. 20 Nɛgósa niimée ná baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go húmene anáa Mósɛsɛ a mbaá lɛ. 21 Biimée báaba bá mbaá lɛ odɛ́má yábɔ́ yó bó gálagala yó gɔnɔ béfiigenye go úlene, bá báá bɛanáná gɛbáágá go busío bá Kanɛ Mesúge go buelí bá gɛfóaga gá gɛtála gá hoóma há bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, go buelí bɔ́ɔbɔ hɔ́ɔ buimée, gɔnɔ́ tɔ́nɔ na bɛla bá buelí bá nigúmi. 22 Batɔ banɔ́mɔtɔ́ bá mbu úlénée na bakɔ́dɔ tɔ́nɔ; biimée báaba odɛ́má yábɔ́ yó mbaá lɛ yó béfiigenye go úlene na bɛboŋgá bá edúu, bɛcáká mbɔ́dɔ iŋkimée, mmándɔ, ndɛŋɔ sá góolo mbɔ́dɔ iŋkimée; onyɔ moánɛ a nco go íŋene gɛbáágá gá góolo gɛ́ɛgɛ a mbaá lɔɔ́ɔ go busío bá Kanɛ Mesúge. 23 Batɔ biimée báaba bá mbaá lɛ na mbáaga sá sanda sá dobɛlɛ bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, nogáalú na duelí dá ntɔ́nɔ na dá binúmpe bá mbúínyi na bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ fúénéné fúénénéné dobɛlɛ dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ, tɔ́nɔ na bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo bá amɔ́ dofíne, go úle na mɔ́. 23 Batɔ biimée báaba bá mbaá lɛ na mbáaga sá sanda sá dobɛlɛ bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, nogáalú na duelí dá ntɔ́nɔ na dá binúmpe bá mbúínyi na bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ fúénéné fúénénéné dobɛlɛ dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ, tɔ́nɔ na bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo bá amɔ́ dofíne, go úle na mɔ́. 24 Biimée báaba bá mbaá lɛ bá búlugie gɛbáágá gá gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na gá gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto bá búú úlénée na gɛbáágá go busío bá Kanɛ Mesúge. 25 Bakɔ́dɔ biimée báaba bá mbaá lɛ na mbɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí go noga duelí na ɛmbɔ́gɔ yabɔ́, go úlene na moóma mábɔ́ mɔ́ɔmɔ, duelí na dobɛlɛ dá bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá ntɔ́nɔ. 25 Bakɔ́dɔ biimée báaba bá mbaá lɛ na mbɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí go noga duelí na ɛmbɔ́gɔ yabɔ́, go úlene na moóma mábɔ́ mɔ́ɔmɔ, duelí na dobɛlɛ dá bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá ntɔ́nɔ. 26 Bakɔ́dɔ biimée bá go béfiigenye odɛ́má, bɔ́ɔ gɔnɔ́ na ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí, go noga moóma na binúmpe bá mbúínyi. 27 Bafɛanɔ́ɔ báaba naá boɛ́nɔ go úlene na adánɛ́ yá ntɔ́nɔ onígisi na adánɛ́ gɔnɔ́ yóncodío go go lɛŋa efóode gɔnɔ́ na gɛla gá gɛsasɔ; 27 Bafɛanɔ́ɔ báaba naá boɛ́nɔ go úlene na adánɛ́ yá ntɔ́nɔ onígisi na adánɛ́ gɔnɔ́ yóncodío go go lɛŋa efóode gɔnɔ́ na gɛla gá gɛsasɔ; 28 moóma má go fofa na megúdé go gɛágɛ́ná balámba, go megúdé má go fúenene, gɔnɔ́ go alabɛ́nda ba gɛnɔ́gɔ́ gá ofɔ́fɔ́. 29 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ biimée, banɔ́mɔtɔ́ na bakɔ́dɔ, biimée báaba odɛ́má yábɔ́ yó mba béfiigényée go go úle na bodáŋɔ naá buelí bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ, go úlene kanɛ gɛgaŋa, na bɛbáágá go busío bá Kanɛ Mesúge. 30 Mósɛsɛ go oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a amɔ́: "Íyíme nɔnɔ no amɔ́ Kanɛ Mesúge i í iyídé Bɛcalɛ́ɛlɛ, ohaŋa ba Úli, onana yá Húule, naá nigúli ná Yodá. 30 Mósɛsɛ go oyana baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ a amɔ́: "Íyíme nɔnɔ no amɔ́ Kanɛ Mesúge a lɛ́ iyídéelú Bɛcalɛ́ɛlɛ, ohaŋa ba Úuli, onana yá Húule, naá nigúli ná Yóda. 31 A báá mo hóógío na Giliíli ba Asaŋa, na nciŋí, na pɛgɔ, na goíyimene gá mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ iŋkimée sá medíge. 32 A lɛ́ mo fáalú bogaaga bá go yɔgɔnɔ medíge akɛ́ má dubéfegíné, a yɔgɔnɔ góolo, gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí na gá mopíto, 33 a cɛ́ca adánɛ́ yá go cɔ́kɛgɔnɔ, a yɔgɔnɔ boɛ́tɛ, a gɔnɔ yɔgɔnɔ mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ sá medíge má ɛmbɔ́gɔ. 34 A lɛ́ tɔ́nɔ mo fáalú pááná ya go húunenye batɔ buelí caŋa mmue a báá fáá Ólɛaba, ohaŋa ba Ahɛ́samaga, naá nigúli ná Dana. 34 A lɛ́ tɔ́nɔ mo fáalú pááná ya go húunenye batɔ buelí, caŋa mmue a báá fáá Ólɛaba, ohaŋa ba Ahɛ́samaga, naá nigúli ná Dana. 35 A báá bó hóógío na pɛgɔ, go go yɔgɔnɔ medíge má go cɛ́ca na go gɔ́mbɔ, go go noga na go lɛŋa mbáaga sá bɛla fúénéné fúénéné dobɛlɛ dá bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ, go go yɔgɔnɔ mbɔ́dɔ aá mbɔ́dɔ sá medíge na má dubéfegíné.

Chapter 36

1 Bɛcalɛ́ɛlɛ, Ólɛaba na batɔ biimée bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí, batɔ báaba Kanɛ Mesúge a mbaá ágá nciŋí na pɛgɔ go go íyimene na go ŋanana, go yɔgɔnɔ medíge máama má mbaá lɛ má núune buelí bɔ́ɔbɔ naá gincumu, gɔgɔ́ aŋa buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́. 2 Mósɛsɛ go dɔ́ŋɔnɔ Bɛcalɛ́ɛlɛ, Ólɛaba, na batɔ biimée bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí báaba Kanɛ Mesúge a mbaá ágá naá giliíli gábɔ́ pɛgɔ, biimée báaba odɛ́má yábɔ́ yó mbaá lɛ naá bosɔ́mɔ go go bó yɔgɔnɔ na gobíiŋenene. 2 Mósɛsɛ go dɔ́ŋɔnɔ Bɛcalɛ́ɛlɛ, Ólɛaba, na batɔ biimée bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí báaba Kanɛ Mesúge a mbaá ágá naá giliíli gábɔ́ pɛgɔ, biimée báaba odɛ́má yábɔ́ yó mbaá lɛ naá bosɔ́mɔ go go bó yɔgɔnɔ na gobíiŋenene. 3 Gɔ́ɔ bá gɔ́lɔnɔmɔ́ naá busío bá Mósɛsɛ bɛbáágá biiménénée bɛ́ɛbɛ baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mbu úlénée na bɛ́ go yɔgɔnɔ medíge máama má mbaá lɛ má núune buelí bɔ́ɔbɔ naá gincumu. Bɛyɛ́nɛ́ biimée, bá mba lɛ́ bá nco síenene bɛbáágá naá Mósɛsɛ, caá akɛ́ naá gɛgaŋa. 4 Kɔ́ɔ batɔ biimée bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí, báaba bá mbaá lɛ naá medíge miimée máama naá gincumu, go síe bá báá dɛ́ɛ́nánáa, onyɔ moánɛ bueí bɔ́ɔbɔ a mbaá lɛ a ŋanana, 5 gáábɔ́ go nco go oyana Mósɛsɛ bá amɔ́: "Boɛ́nɔ bó lɛ́ bó búú úlénée na gɛca gá moóma mó dómba mɔ́ɔmɔ mó úhenemú go go yɔgɔnɔ medíge máama Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ go go ŋa." 5 gáábɔ́ go nco go oyana Mósɛsɛ bá amɔ́: "Boɛ́nɔ bó lɛ́ bó búú úlénée na gɛca gá moóma mó dómba mɔ́ɔmɔ mó úhenemú go go yɔgɔnɔ medíge máama Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ go go ŋa." 6 Mósɛsɛ go sénigie naá bálɛ́gá iŋkimée cɔ́mɔ ya goŋaá, mɔtɔ, akɛ́ onɔ́mɔtɔ́, akɛ́ okɔ́dɔ, a dɛ gɔnɔ́ go úle na gɛbáágá go gɛfóaga gá gincumu. Gɔ́ɔ bá legemú boɛ́nɔ go úlene na moóma. 7 Moóma mɔ́ɔmɔ bá mboó ondá mó mba lɛ́ mó háanana, moatɛ́ mó dómbana, go medíge miimée máama má mbaá lɛ mó úhene go yɔgɔnɔ. 8 Batɔ biimée bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí, báaba bá mbaá ŋaáa buelí, go gedie gincumu na binembie bá mbáaga sá sanda sɛ́ɔ́dɔ́, nogánogá na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ fúénéné fúénéné dobɛlɛ dá bulúmebulúme, dá bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la; bá báá dúné bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ gɛnɔ́gɔ́ gá igedíe. 8 Batɔ biimée bá ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá buelí, báaba bá mbaá ŋaáa buelí, go gedie gincumu na binembie bá mbáaga sá sanda sɛ́ɔ́dɔ́, nogánogá na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ fúénéné fúénéné dobɛlɛ dá bulúmebulúme, dá mbɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la; bá báá dúné bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ gɛnɔ́gɔ́ gá gogedie. 9 Ginembie gá mbáaga gímmue gɛ́ mba lɛ́ mɛ́da mɔ́ɔ́dɔ́ na ménni go tɛ́nɛ́ɛ, mɛ́da máandɛ́ go mmɛndɛ́ɛ; binembie bá mbáaga biimée bɛ́ mbá lɛ́ mɛ́da cɔ́bɛcɔ́bɛ. 10 Naá binembie bá mbáaga biimée, bá báá nabá bɛ́táanɔ, bɛ́táanɔ. 11 Bá báá gedíe dobábá dá bulúmebulúme naá boayá bɔ́ɔbɔ bó yibeninemú gɛnaba gá busío; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ caŋa mmue naá boayá bɔ́ɔbɔ bó yibeninemú gɛnaba gá gáandɛ́ɛ. 11 Bá báá gedíe dobábá dá bulúmebulúme naá boayá bɔ́ɔbɔ bó yibeninemú gɛnaba gá busío; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ caŋa mmue naá boayá bɔ́ɔbɔ bó yibeninemú gɛnaba gá gáandɛ́ɛ. 12 Bá báá ágá dobábá otíno áhandɛ́ na dóɔ́dɔ́ naá gɛnaba gá busío, bá báá gɔnɔ́ go ága dobábá otíno áhandɛ́ na dóɔ́dɔ́ naá boayá bɔ́ɔbɔ bó yibeninenemú gɛnaba gá gáandɛ́ɛ; dobábá dɔ́ɔdɔ dó mbá lɛ́ dó lumenene númmue na sɔ́gɔ́ɔ. 13 Bá báá dúné binúmie bá góolo otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́, bá báá lɛ go ɛ́da go númeninye binembie bá mbáaga sɔ́gɔ́ɔ na sɔ́gɔ́ɔ na binúmie bɛ́ɛbɔ. Gincumu go bɛ́ɛmba boóma táŋɛ́ búmmue. 14 Bá báá gedíe binembie bá mbáaga na binúmpe bá mbúínyi, go go dúgune go gɛtála naá mmoɛná ya gincumu; binembie bá mbáaga bɛ́ɛbɔ nɔ́ɔnɔ bɛ́ mba lɛ́ bɛ́ɔ́dɔ́ na gímmue. 14 Bá báá gedíe binembie bá mbáaga na binúmpe bá mbúínyi, go go dúgune go gɛtála naá mmoɛná ya gincumu; binembie bá mbáaga bɛ́ɛbɔ nɔ́ɔnɔ bɛ́ mba lɛ́ bɛ́ɔ́dɔ́ na gímmue. 15 Ginembie gá mbáaga gímmue gɛ́ mbá mɛ́da buinyo go tɛ́nɛ́ɛ, mɛ́da máandɛ́ go mmɛndɛ́ɛ; nɔ́ɔnɔ mɛ́da caŋa mmue go binembie bá mbáaga biimée bɛ́ɔ́dɔ́ na gímmue. 16 Gɔ́ɔ bá manɛmɔ́ naba binembie bá mbáaga bɛ́ɛbɔ bɛ́táanɔ, sɛ́ɛsɛ síncodío ɛ́táanɔ na mmue kóka. 17 Bá báá ágánáa dobábáa otíno áhandɛ́ na dóɔ́dɔ́ naá meémbu má mesúgudine má gɛnaba gímmue, bá báá gɔnɔ́ go ́ágana dobábá otíno áhandɛ́ na dóɔ́dɔ́ naá meémbu má gɛnaba gá gáandɛ́ɛ. 18 Bá báá dúné binúmie otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, go go númeninye gincumu, ɛ bɛ́ɛmba boóma búmmue. 18 Bá báá dúné binúmie otíno áhandɛ́ na bɛ́ɔ́dɔ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, go go númeninye gɛtála, gɛ́ bɛ́ɛmba boóma búmmue. 19 Bá báá gedínyée gɛtála ucúbe na bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ fúénéné fúénéné dobɛlɛ dá goɛ́la, na ucúbe gɔnɔ́ yúncodío na bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo bá dɔ́ŋɔnɔ bá amɔ́ dofíne, yɔ́ɔyɔ ucúbe yó mba lɛ́ yó bádálɛgana naá yɔ́ɔyɔ yá busío. 20 Bá báá gedíe mabámá go busío bá gincumu; má mba lɛ́ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, cuméné cuméné. 20 Bá báá gedíe mabámá go busío bá gincumu; má mba lɛ́ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, cuméné cuméné. 21 Bobámá búmmue bó mba lɛ́ mɛ́da mátánɔ go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ. 22 Bá báá gedíe go bobámá buimée binébiginye bɛ́andɛ́, gímmue na sɔ́gɔ́ɔ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔnɔ go mabámá miimée máama naá gincumu. 23 Mabámá má mba lɛ́ nitíno go ombɔ́gɔ yá gincumu yá gɛayá gá mbádá. 24 Bá báá ágá kimbógó sá gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí otíno áhandɛ́ naá cí sá mabámá, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá buimée go binébiginye bá bɔ́ bɛ́andɛ́. 24 Bá báá ágá kimbógó sá gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí otíno áhandɛ́ naá cí sá mabámá, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá buimée go binébiginye bá bɔ́ bɛ́andɛ́. 25 Ombɔ́gɔ yá gáandɛ́ɛ yá gincumu, ombɔ́gɔ yá gɛayáa gá mmoɛná, bá báá gedíe mabámá nitíno go yɔ́, 26 kimbógó sá má otíno áhandɛ́ duunéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá buimée. 27 Go bugído bá gincumu bɔ́ɔbɔ bó núunemú gɛayá gá kúlúgéné buisí, bá báá gedíe go bɔ́ mabámá mátáanɔ na búmmue. 27 Go bugído bá gincumu bɔ́ɔbɔ bó núunemú gɛayá gá kúlúgéné buisí, bá báá gedíe go bɔ́ mabámá mátáanɔ na búmmue. 28 Bá báá gedíe mabámá máandɛ́ go embúne yá gincumu naá tiídinye; 29 Má mba lɛ́ kumígínéelú máandɛ́ a bayɛga gɛmbádáa, númíelu bese bese naá mmoɛná na gɛcáká; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ caŋa mmue go miimée naá embúne áhandɛ́. 29 Má mba lɛ́ kumígínéelú máandɛ́ a bayɛga gɛmbádáa, númíelu bese bese naá mmoɛná na gɛcáká; bá báá ŋaáa nɔ́ɔ caŋa mmue go miimée naá embúne áhandɛ́. 30 Nɔ́ɔnɔ gó lɛ́ aá mabámá má mba lɛ́ mánnámanyɛ́, kimbógó sá má dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, sɛ́ mba lɛ́ buinyo na mmue, kimbógó ɛ́handɛ́ naá cí ya bobámá búmmue. 31 Bá báá gedíe bɛampa bɛ́táanɔ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a go mabámá má ombɔ́gɔ yúmmue yá gincumu. 31 Bá báá gedíe bɛampa bɛ́táanɔ na boɛ́tɛ bá akasɛ́a go mabámá má ombɔ́gɔ yúmmue yá gincumu, 32 bɛampa bɛ́táanɔ go ombɔ́gɔ yá gáandɛ́ɛ yá gincumu, tɔ́nɔ na bɛampa bɛ́táanɔ go bugído bá gincumu bɔ́ɔbɔ bó núune gɛayá gá kúlúgéné buisí; 33 bá báá ŋaáa gɛampa gá tɛ́mádɛ́máa go go latanɛna mabámá naá mesúge miimée. 34 Bá báá lindényée mabámá miimée na góolo, bá báá dúné tɔ́nɔ bɛcáká na góolo go go dúmbenye kɔ́ɔ bɛampa, bá báá lindényée tɔ́nɔ bɛampa na góolo. 35 Bá báá nogáa sanda na duelí dá bulúmebulúme, mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ; bó mbá lɛ́ gɛnɔ́gɔ́ gá buelí akɛ́báamɔ, bá báá gedínée kɔ́ɔ bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ. 35 Bá báá nogáa sanda na duelí dá bulúmebulúme, mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ; bó mbá lɛ́ gɛnɔ́gɔ́ gá buelí akɛ́báamɔ, bá báá gedínée kɔ́ɔ bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ. 36 Bá báá gedíe mogoná múnni na boɛ́tɛ bá akasɛ́ go sanda yɛ́ɛyɛ, bá báá bɛ́ lindíe na góolo; bá mbɛ ɛdɛ́gánáa kɔ́ɔ mokásá má góolo, bá báá mó dúnéné kimbógó ínni na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 37 Bá báá nogáa, go gɛasɛ́ gá miíŋe naá gɛtála, sanda na duelí dá bulúmebulúme, mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ; bó mbá lɛ́ gɛnɔ́gɔ́ gá buelí akɛ́báamɔ́. 37 Bá báá nogáa, go gɛasɛ́ gá miíŋe naá gɛtála, sanda na duelí dá bulúmebulúme, mbɛ́lɛŋɛnyɛ na goɛ́la, na duelí dá go lala dá ntɔ́nɔ; bó mbá lɛ́ gɛnɔ́gɔ́ gá buelí akɛ́báamɔ́. 38 Bá báá gedíe go busío bá sanda mogóná mótáanɔ na mokásá má mɔ́, bá báá lindényée ndɛŋɔ sá mɔ́ na góolo na mokásá má mɔ́; kimbógó sá mɔ́ ɛ́táanɔ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí.

Chapter 37

1 Bɛcalɛ́ɛlɛ go gedie gisímbí gá bisúnígéné na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, mɛ́da mémmue na gigísi go goɔmpɔ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ ya gɛ́; boyáŋɛ́ bá gɛ́ tɔ́nɔ mɛ́da mémmue na gigísi. 2 Gɛ́hɛ́ go gɛ́ lindenye na góolo ya mammana, gadɛ́ɛ aŋa hanyɔ́, go ága ogɔŋɔ yá góolo a báá géŋgélídíe. 3 A báá́ gɛ́ dúnéné bɛcáká bá góolo bínni, a báá bɛ́ ágánáa naá embúne yá gɛ́ énni, bɛcáká bɛ́andɛ́ boayá, bɛ́andɛ́ boayá. 4 A báá gɔ́mbɔ́ bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, a báá bɛ́ lindényée na góolo. 4 A báá gɔ́mbɔ́ bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, a báá bɛ́ lindényée na góolo. 5 A báá dúmbényée bɛampa naá bɛcáká bɛ́ɛbɛ naá maayá má gisímbí gá bisúnígéné, go go bádóɛgana gisímbí. 6 Gɛ́hɛ́ go gedie gigindígéníné gisímbí na góolo ya moatɛ́ moatɛ, goɔmpɔ gá gɛ́ gómba lɛ́ mɛ́da mémmue na gigísi, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ. 7 A báá dúné bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́andɛ́ na góolo, a báá gidée góolo go go bɛ́ dúne, naá maáyá máandɛ́ má gigindígéníné gisímbí, 7 A báá dúné bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́andɛ́ na góolo, a báá gidée góolo go go bɛ́ dúne, naá maáyá máandɛ́ má gigindígéníné gisímbí, 8 gieninye gá ɛ́ŋgɛlɛsɛ bɔ́ɔbɔ boayá, gɛ́ɛgɛ gɔnɔ́ bɔ́ɔbɔ boayá; a báá dúné bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́ húmene naá gigindígéníné naá maayá má gɛ́. 9 Bieninye bá bɛɛ́ŋgɛlɛsɛ bɛ́ mba lɛ́ bɛbaga sancónáalú, bɛ́ kúbimenene gigindígéníné gisímbí na bɛbaga bábɔ́, bɛ́ bɛ́ núunenine cɛŋɛ; bɛ́ mba lɛ́ mosío mábɔ́ má núune gigindígéníné gisímbí gá bisúnígéné. 10 A báá gedíe tábɛ́la na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; mɛ́da mémmue go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ, boyáŋɛ́ bá yɛ́ bó dómbɛdɛda gigísi gá mɛ́da. 10 A báá gedíe tábɛ́la na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; mɛ́da mémmue go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ, boyáŋɛ́ bá yɛ́ bó dómbɛdɛda gigísi gá mɛ́da. 11 A báá yɛ lindényée na góolo ya mammana, go yɛ lɛŋa na ogɔŋɔ yá góolo a báá géŋgélídíe. 12 Naá maayá, gɛ́hɛ́ go sala ɛlɔŋɔ ya ndɛŋɔ, go ágana kɔ́ɔ ɛgɔŋɔ na góolo a báá géŋgélídíe. 13 A báá dúné go busío bá tábɛ́la bɛcáká bá góolo bínni, a báá bɛ́ cékígényée naá edú yá tábɛ́la eŋkimée énni, anáa bɛgɔ́ndɔ́ bá yɛ́ bínni. 14 Bɛcáká bɛ́ bɛ́ mba lɛ́ mekúígíi na maayá, bɛ́ gɛ́ndɛgana bɛampa go go bádóɛgana tábɛ́la. 14 Bɛcáká bɛ́ bɛ́ mba lɛ́ mekúígíi na maayá, bɛ́ gɛ́ndɛgana bɛampa go go bádóɛgana tábɛ́la. 15 A báá gɔ́mbɔ́ɔ bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, a báá bɛ́ lindényée na góolo; bɛ́ dúgune go go bádóɛgana tábɛ́la kɔ́ɔ. 16 A báá gedégédíe go busío bá tábɛ́lá: mubúdigi, kɔ́bɔ na bibónyíínó, na mumúmbúdigi, moóma mɔ́ɔbɔ mó mbaá lɛ mó dúgune go bɛbáágá bá mɔgɛ́bɔ; a báá mó dúné na góolo ya mammana. 17 A báá dúné gɛdálɛ́ná balámba na góolo ya mammana, a báá gɛ́ gedíe na góolo ya go dúne; kimbógó, mbɔ́gɔ́, bióli na bɛsamɔ́, muimée mɔ́ɔmɔ mó mba lɛ́ udúne táŋɛ́ yúmmue. 17 A báá dúné gɛdálɛ́ná balámba na góolo ya mammana, a báá gɛ́ gedíe na góolo ya go dúne; kimbógó, mbɔ́gɔ́, bióli na bɛsamɔ́, muimée mɔ́ɔmɔ mó mba lɛ́ udúne táŋɛ́ yúmmue. 18 Ɛtáfɛ ɛtáanɔ na yúmmue ɛ mba lɛ́ ɛ húmene naá maayá má gɛ́; ɛdadɔ́ boayá, ɛdadɔ́ gɔnɔ́ bɔ́ɔbɔ boayá bá gɛágɛ́ná balámba. 19 Mó mba lɛ́ naá otáfɛ yúmmue, bióli kɔ́ɔ bɛ́dadɔ́ naá gieninye gá cúgúdu, tɔ́nɔ na bɛsamɔ́ na falówa; naá otáfɛ gɔnɔ́ yúncodío bióli kɔ́ɔ bɛ́dadɔ́ naá gieninye gá cúgúdu, na bɛsamɔ́ na falówa; bó báá bɛ́ɛ́mbá nɔ́ɔnɔ caŋa mmue go ɛtáfɛ iŋkimée ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́ɛyɛ ɛ mbaá lɛ ɛ húmene naá gɛágɛ́ná balámba. 20 Naá mbɔ́gɔ́ ya gɛágɛ́ná balámba, bióli bɛ́ mba lɛ́ hɔ́ɔ bínni naá bieninye bá cúgúdu, na bɛsamɔ́ na falówa. 20 Naá mbɔ́gɔ́ ya gɛágɛ́ná balámba, bióli bɛ́ mba lɛ́ hɔ́ɔ bínni naá bieninye bá cúgúdu, na bɛsamɔ́ na falówa. 21 Gɛsamɔ́ gímmue gɛ́ mba lɛ́ naá cí ya ɛtáfɛ ɛhandɛ́ yɛ́ɛyɛ ɛ húmenemú naá mbɔ́gɔ́ ya gɛágɛ́ná balámba, gɛsamɔ́ gɔnɔ́ gímmue naá ɛtáfɛ incodío ɛhandɛ́, tɔ́nɔ gímmue gɔnɔ́ naá ɛtáfɛ yɛ́ɛyɛ incodío ɛhandɛ́; nɔ́ɔnɔ bó mba bɛ́ɛ́mbá caŋa mmue go ɛtáfɛ iŋkimée ɛtáanɔ na yúmmue yɛ́ɛyɛ ɛ mbaá lɛ ɛ húmene naá gɛágɛ́ná balámba. 22 Bɛsamɔ́ na ɛtáfɛ ya gɛágɛ́ná balámba mó mba lɛ́ olɔŋɔ: gɛágɛ́ná balámba giimée gɛ́ mba lɛ́ dúnéelu na góolo yɛ́ɛyɛ bá gidemú, góolo ya mammana. 23 A báá gedíe lámba ɛtáanɔ na ɛ́handɛ́, bɛcɛ́ca duelí dá sɛ́, na bɛgógana madɔ́ɔ má sɛ, muimée a báá mó dúné na góolo ya mammana. 23 A báá gedíe lámba ɛtáanɔ na ɛ́handɛ́, bɛcɛ́ca duelí dá sɛ́, na bɛgógana madɔ́ɔ má sɛ, muimée a báá mó dúné na góolo ya mammana. 24 A báá dúné gɛágɛ́ná balámba na moóma má buelí má gɛ́ muimée na kílo sá góolo nitíno na sɛ́ɔ́dɔ́. 25 A báá gedíe gɛdálɛ́ná gá go lókononyo baalabɛ́nda kɔ́ɔ, a báá gɛ́ gedíe na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; goɔmpɔ gá gɛ́ go bɛ́ɛmba gigísi gá mɛ́da go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ; maayá miimée ménni má gɛ́ caŋa mmue, boyáŋɛ́ bá gɛ́ mɛ́da mémmue. A báá gedíe modɔ́ŋɔ mó húmene naá gɛdálɛ́ná. 25 A báá gedíe gɛdálɛ́ná gá go lókononyo baalabɛ́nda kɔ́ɔ, a báá gɛ́ gedíe na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; goɔmpɔ gá gɛ́ go bɛ́ɛmba gigísi gá mɛ́da go tɛ́nɛ́ɛ, gigísi gá mɛ́da go mmɛndɛ́ɛ; maayá miimée ménni má gɛ́ caŋa mmue, boyáŋɛ́ bá gɛ́ mɛ́da mémmue. A báá gedíe modɔ́ŋɔ mó húmene naá gɛdálɛ́ná. 26 A báá gɛ́ lindényée na góolo ya mammana, mmoɛná, maayá, a báá géŋgélídíe na modɔ́ŋɔ kɛ́, tɔ́nɔ a báá gedíe kɔ́ɔ a báá géŋgélídíe ŋkɔŋɔ ya góolo. 27 A báá gedíe naá cí ya ŋkɔŋɔ bɛcáká bá góolo bɛ́andɛ́ naá maayá máandɛ́; a báá bɛ́ ágánáa naá maayá miimée máandɛ́, bɛampa bá go dúgune go go bádóɛgana gɛdálɛ́ná bɛ́ dómbana naá bɛcáká bɛ́ɛbɔ. 27 A báá gedíe naá cí ya ŋkɔŋɔ bɛcáká bá góolo bɛ́andɛ́ naá maayá máandɛ́; a báá bɛ́ ágánáa naá maayá miimée máandɛ́, bɛampa bá go dúgune go go bádóɛgana gɛdálɛ́ná bɛ́ dómbana naá bɛcáká bɛ́ɛbɔ. 28 A báá gedíe bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, a báá bɛ́ lindényée na góolo. 29 A báá námbá megúdé go mbúlugie ya mefuŋe, tɔ́nɔ na alabɛ́nda ba go fofa ba mammana, naá mbɔ́dɔ ya unémbí balabɛ́nda.

Chapter 38

1 A báá gedíe gɛdálɛ́ná gá bɛbáágá bá go lókononyo na boɛ́tɛ bá akasɛ́a; goɔmpɔ gá gɛ́ mɛ́da máandɛ́ na gigísi, mmɛndɛ́ɛ ya gɛ́ mɛ́da tɔ́nɔ máandɛ́ na gigísi. Gɛdálɛ́ná gɛ́ mba lɛ́ maayá miimée cɔ́bɛcɔ́bɛ, boyáŋɛ́ bá gɛ́ mɛ́da mémmue na gigísi. 2 Naá embúne yá gɛ́ énni, a báá gedíe modɔ́ŋɔ mó húmene naá gɛdálɛ́ná, gɛ́hɛ́ go gɛ́ lindenye na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 3 A báá gedíe go buelí bɔ́ɔbɔ naá gɛdálɛ́ná: bɛgógana madɔ́ɔ, bɛsɔ́bɛlɔ, bɛnɛmba, bilúme, na bɛnɛmba bá bɛgɔnyɛgɔnyɛ bá bɛkánya; buimée bɔ́ɔbɔ, a báá bó gedégédíe na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 4 A báá gedíe anáa boayá bá gɛdálɛ́ná gɛfoanana na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, naá mbɔ́dɔ ya omɛndɛ́, a báá gɛ́ ágá anáa cí ya ŋkɔŋɔ yɛ́ɛyɛ naá gɛdálɛ́ná, a bayɛga gɛmbádáa o bólɛga, gɔgɔ́ anáa nɛbɛndánɛmbɛndá ná gɛdálɛ́na. 4 A báá gedíe anáa boayá bá gɛdálɛ́ná gɛfoanana na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto, naá mbɔ́dɔ ya omɛndɛ́, a báá gɛ́ ágá anáa cí ya ŋkɔŋɔ yɛ́ɛyɛ naá gɛdálɛ́ná, a bayɛga gɛmbádáa o bólɛga, gɔgɔ́ anáa nɛbɛndánɛmbɛndá ná gɛdálɛ́na. 5 A báá dúné bɛcáká bínni, a báá bɛ́ ágánáa naa embúne énni yá gɛfoanana gá mopíto, bɛampa bɛ́ dómbana kɔ́ɔ. 6 A báá gedíe bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, go bɛ́ lindenye na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 6 A báá gedíe bɛampa na boɛ́tɛ bá akasɛ́a, go bɛ́ lindenye na gɛkɔ́ŋɔ gá mopíto. 7 A báá dúmbényée bɛampa naá bɛcáká naá maayá má gɛdálɛ́ná, bɛ́ dúgune go go gɛ́ bádóɛgana. A báá gedíe gɛdálɛ́ná na gifó kɔ́ɔ, bó mbaá lɛ na mabámá. 8 A báá gedíe gɛnɛmba na mopíto, kimbógó ya gɛ́ tɔ́nɔ na mopíto, a báá yɔgɔ́nɔ́ɔ na bɛbálɛŋana bá bakɔ́dɔ báaba bá mbaá lɛ bá bábánda naá miíŋene má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi. 8 A báá gedíe gɛnɛmba na mopíto, kimbógó ya gɛ́ tɔ́nɔ na mopíto, a báá yɔgɔ́nɔ́ɔ na bɛbálɛŋana bá bakɔ́dɔ báaba bá mbaá lɛ bá bábánda naá miíŋene má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi. 9 A báá gedíe nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu. Go boayá bá gɛmbádáa, go go gedie nnyáaŋgádɛ́ɛ, a báá ágáná hɔ́ɔ bɛsaágada bá sanda nogáalú na duelí dá ndɛbɛ sá ntɔ́nɔ, goɔmpɔ mɛ́da otíno ́ahandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, 9 A báá gedíe nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu. Go boayá bá gɛmbádáa, go go gedie nnyáaŋgádɛ́ɛ, a báá ágáná hɔ́ɔ bɛsaágada bá sanda nogáalú na duelí dá ndɛbɛ sá ntɔ́nɔ, goɔmpɔ mɛ́da otíno ́ahandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, 10 na mogóná nitíno dágádágá naá kimbógó sá mopíto; mokásá na binúmie bá mogóná mó mba lɛ́ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 11 Naá boayá bá gɛmmoɛnáa, bɛsaágada bá sanda bɛ́ mba lɛ́ hɔ́ɔ tɔ́nɔ, goɔmpɔ mɛ́da otíno áhandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, mogoná nitíno na kimbógó sá mɔ́ nitíno dúnéelú na mopíto; mokásá má mogoná na binúmie bá mɔ́ mó mba lɛ́ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 11 Naá boayá bá gɛmmoɛnáa, bɛsaágada bá sanda bɛ́ mba lɛ́ hɔ́ɔ tɔ́nɔ, goɔmpɔ mɛ́da otíno áhandɛ́ na mɔ́ɔ́dɔ́, mogoná nitíno na kimbógó sá mɔ́ nitíno dúnéelú na mopíto; mokásá má mogoná na binúmie bá mɔ́ mó mba lɛ́ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 12 Naá boayá bá kúlúgéné buisí, mɛ́da má sanda má mba lɛ́ nitíno na mátáanɔ, mogóná móɔ́dɔ́ na kimbógó sá mɔ́ sɛ́ɔdɔ́; mokásá má mogoná na binúmie bá mɔ́ mó mba lɛ́ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 13 Naá boayá bá ŋgémíné buisí, naá mɛ́da nitíno na mátáanɔ́ má nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, 13 Naá boayá bá ŋgémíné buisí, naá mɛ́da nitíno na mátáanɔ́ má nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, 14 bɛsaágada bá sanda bɛ́ mba lɛ́ mɛ́da mátáanɔ na máandɛ́ na gigísi go gɛbaga gímmue, mogoná módadɔ́ na kimbógó sá mɔ́ ɛ́dadɔ́, 15 gɛbaga gá gáandɛ́ɛ, gɛ́ lumenene na gɛ́ɛgɛ gá boayá búunú na gɛasɛ́ gá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, mɛ́da mátáanɔ na máandɛ́ na gigisí má gɛsaágada gá sanda, mogoná má gɛ́ módadɔ́ na kimbógó ɛ́dadɔ́. 16 Bɛsaágada bá sanda biimée bá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu bɛ́ mba lɛ́ nogáalú na dueli dá ndɛbɛ dá ntɔ́nɔ. 17 Kimbógó go mogóná sɛ́ mba lɛ́ na mopíto, mokásá má mogoná na bínumie bá mɔ́ mó mbá lɛ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, ɛdóɛ ya mogóná ɛ mba lɛ́ boáalú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. Mogóná muimée mɔ́ɔmɔ naá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu mó mba lɛ́ nembényé nembényé na binúmie dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 17 Kimbógó go mogóná sɛ́ mba lɛ́ na mopíto, mokásá má mogoná na bínumie bá mɔ́ mó mbá lɛ́ na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, ɛdóɛ ya mogóná ɛ mba lɛ́ boáalú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. Mogóná muimée mɔ́ɔmɔ naá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu mó mba lɛ́ nembényé nembényé na binúmie dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 18 Sanda yɛ́ɛyɛ naá gɛasɛ́ gá go íŋene naá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu ɛ mba lɛ́ buelí bá ɛmbɔ́gɔ na duelí dá bulúmebulúme, bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na go ɛ́la, na duelí dá ndɛbɛ ya ntɔ́nɔ; ɛ mba lɛ́ mɛ́da mɔ́ɔ́dɔ́ go tɛ́nɛ́ɛ, boyáŋɛ́ mɛ́da máandɛ́ na gigísi, gɔgɔ́ aŋa mmɛndɛ́ɛ ya bɛsaágada bá sanda bɛ́ɛbɛ naá nnyaáŋgadɛ́ɛ; 19 mogoná má sɛ́ múnni na kimbógó sá mɔ́ ínni mó mba lɛ́ dúnéelú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, mokásá na binúmie mó mba lɛ́ na mopíto, ɛdóɛ ya mogóná boáalú na gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí. 20 Mokɔ́ndɔ́ muimée mɔ́ɔmɔ naá gincumu na mɔ́ɔmɔ má nnyaáŋgadɛ́ɛ mó mba lɛ́ na mopíto. 21 Buelí buimée bɔ́ɔbɔ naá gincumu, naá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, gɛfóaga gá gáandɛ́ɛ, naá gɛlɔsɛnɔ gá Mósɛsɛ, Boya Léfi bá yɔgɔnɔ buelí, hɔ́ɔlɔ́ Ɛtamáalɛ, ohaŋa ba udúmbí bɛbáágá naá Álɔŋɔ, a bó indenye. 21 Buelí buimée bɔ́ɔbɔ naá gincumu, naá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, gɛfóaga gá gáandɛ́ɛ, naá gɛlɔsɛnɔ gá Mósɛsɛ, Boya Léfi bá yɔgɔnɔ buelí, hɔ́ɔlɔ́ Ɛtamáalɛ, ohaŋa ba udúmbí bɛbáágá naá Álɔŋɔ, a bó indenye. 22 Bɛcalɛ́ɛlɛ ya Úli, onana ya Húule, naá nigúli ná Yóda, go yɔgɔnɔ buimée aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ; 23 naá gióhiginyo gá Ólɛabɛ ya Ahɛ́samaga, naá nigúli ná Dana, mɔtɔ ba ombɔ́gɔ yá ɛládɔ naá medíge má go dɛla, má go fege, má otiŋo naá mbáaga sá bɛla bá dobɛlɛ dá bulúmebulúme, dá bɛ́lɛ́ŋ̣ɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, naá duelí dá mbɔbɛ́ sá ndɛbɛ ya ntɔ́nɔ. 24 Gonóa gá góolo iŋkimée yɛ́ɛyɛ bá mbaá yɔgɔ́nɔ́ɔ na yɛ́ naá medíge má gincumu, góolo yɛ́ɛyɛ bá mbaá fáánánáa go bɛbáágá, ɛ mba lɛ́ boóma bá bokílo tɔ́sɛnɔ na boóma naá mmoɛná, naá kegíné ya mɛ́da máama naá gincumu. 24 Gonóa gá góolo iŋkimée yɛ́ɛyɛ bá mbaá yɔgɔ́nɔ́ɔ na yɛ́ naá medíge má gincumu, góolo yɛ́ɛyɛ bá mbaá fáánánáa go bɛbáágá, ɛ mba lɛ́ boóma bá bokílo tɔ́sɛnɔ na boóma naá mmoɛná, naá kegíné ya mɛ́da máama naá gincumu. 25 Gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí gɛ́ɛgɛ batɔ bá gɛdɔŋɔ bá mbaá bándá gɛ́ mbá lɛ́ bokílo tɔ́sɛnɔ ínni na boóma naá mmoɛná, naá kegíné ya mɛ́da máama naá gincumu. 26 Mɔtɔ ummue a mba lɛ́ u úle na gigísi gá mɔ́ntɔ́kɔ má gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí, tɛ́mádɛ́má ya mɔ́ntɔ́kɔ, gɔgɔ́ aŋa mɔ́ntɔ́kɔ máama naá gincumu má lɔ́mɔ́, mɔtɔ uŋkimée mɔ́ɔnyɔ bá mbaá mo baná, batɔ bá a bayɛga nnyómá nitíno ɛ́ ɛ́da naá busío, nɔ́ɔnɔ ombanɔ yá batɔ yó mba lɛ́ batɔ bɔtɔ́sɛnɔ mantɛdɛ mátáanɔ na búmmue na tɔ́sɛnɔ ɛ́dadɔ́ na mantɛdɛ mátáanɔ na batɔ otíno áhandɛ́ na bɔ́ɔ́dɔ́. 27 Bokílo tɔ́sɛnɔ ínni bá gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí bá mba dúgúnée go go dúne kimbógó sɛ́ɛsɛ naá gincumu, na sɛ̣́ɛsɛ sá go ɛdɛgana gɛsaágada gá sanda, nɔ́ɔnɔ gó lɛ́ aá go kimbógó ntɛdɛ, kimbógó ummue ɛ mba lɛ́ bokílo otíno áhandɛ́. 27 Bokílo tɔ́sɛnɔ ínni bá gɛkɔ́ŋɔ gá muinyí bá mba dúgúnée go go dúne kimbógó sɛ́ɛsɛ naá gincumu, na sɛ̣́ɛsɛ sá go ɛdɛgana gɛsaágada gá sanda, nɔ́ɔnɔ gó lɛ́ aá go kimbógó ntɛdɛ, kimbógó ummue ɛ mba lɛ́ bokílo otíno áhandɛ́. 28 Na bokílo nitíno, bá báá dúnée mokásá na binúmenye biimée bá mogoná, bá báá nembényée ɛdóɛ ya mogoná. 29 G:akɔ́ŋɔ gá mopíto gá bɛbáágá gɛ́ mba lɛ́ bokílo tɔ́sɛnɔ ɛdadɔ́ na boóma naá mmoɛná. 30 Bá báá dúnée kimbógó sɛ́ɛsɛ naá gɛasɛ́ gá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; gɛdálɛ́ná gá mopíto na gɛfoanana gɛ́hɛ́, na moóma muimée má mɔbɔ́yɔgɔnɔ máama naá gɛdálɛ́ná; 30 Bá báá dúnée kimbógó sɛ́ɛsɛ naá gɛasɛ́ gá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; gɛdálɛ́ná gá mopíto na gɛfoanana gɛ́hɛ́, na moóma muimée má mɔbɔ́yɔgɔnɔ máama naá gɛdálɛ́ná; 31 kimbógó sá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, géŋgélídíelú, na kimbógó sá gɛasɛ́ gá nnyaáŋgadɛ́ɛ; na mokɔ́ndɔ́ muimée mɔ́ɔmɔ naá gincumu na naá omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́ɛ.

Chapter 39

1 Na mbáaga sá fúénénéfúénénée dobɛlɛ dá bulúmebulúme, bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, bá báá nogáa bɛla bá buelí bɔ́ɔbɔ naá gincumu, bá báá gundé bá báá gedíe bɛla bá fonáalú go busío bá Álɔŋɔ, aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 2 Bá báá gedíe efóode na góolo, na duelí dá bulúmebulúme, dá bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na duelí dá mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ. 2 Bá báá gedíe efóode na góolo, na duelí dá bulúmebulúme, dá bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na duelí dá mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ. 3 Gɔ́ɔ bá lambɛgamɔ́ bɛlambaga bá góolo, bá báá bɛ́ cɛ́cɛ́ná go duelí, go ɛ́da go dó méŋeninye naá mbáaga fúénéné fúénéné na dobɛlɛ dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, naá mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ; yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ naá mbɔ́gɔ yá mɔtɔ ba ɛládɔ. 4 Bá báá gedíe ndɛŋɔ sá bibéndu sɛ́ɛsɛ sɛ́ mbaá lɛ sɛ́ hɛ́ nebenye, nɔ́ɔnɔ, efóode go bɛ́ɛmba nebíelú naá méembu mɛ́hɛ́ máandɛ́. 4 Bá báá gedíe ndɛŋɔ sá bibéndu sɛ́ɛsɛ sɛ́ mbaá lɛ sɛ́ hɛ́ nebenye, nɔ́ɔnɔ, efóode go bɛ́ɛmba nebíelú naá méembu mɛ́hɛ́ máandɛ́. 5 Bá báá yɔgɔ́nɔ́ɔ kandáa caŋa mmue aŋa naá efóode, gódɛ́náalú naá efóode mmoɛná; ɛ mba lɛ́ na góolo, na mbɔbɛ́ sá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na mbɔbɛ́ sá ndɛbɛ ya ntɔ́nɔ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 6 Bá báá yɛ géŋgélídíe na mobambá má góolo na adánɛ́ yá onígisi, bá báá dɛláa kɔ́ɔ ifíno ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bá dɛlamɔ́ sɛtáma. 6 Bá báá géŋgélídíe na mobambá má góolo na adánɛ́ yá onígisi, bá báá dɛláa kɔ́ɔ ifíno ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bá dɛlamɔ́ sɛtáma. 7 Bá báá mó ágáná naá ndɛŋɔ sá bibéndu sɛ́ɛsɛ naá efóode, go gibééníŋínyí na baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 8 Bá báá gedíe gɛla gá gɛsasɔ, yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ na ombɔ́gɔ yá buelí bá ɛládɔ, buelí caŋa mmue na bá efóode, na góolo, na duelí dá bulúmebulúme, bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ. 8 Bá báá gedíe gɛla gá gɛsasɔ, yɔgɔ́nɔ́ yɔgɔ́nɔ́ na ombɔ́gɔ yá buelí bá ɛládɔ, buelí caŋa mmue na bá efóode, na góolo, na duelí dá bulúmebulúme, bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ. 9 Gɛ́ mba lɛ́ mɛ́da maayá miimée cɔ́bɛcɔ́bɛ; bá báá gɛ́ gedíe na gikúnídéné, mɛ́da ɛgálágadɛ́ɛ hímmue go tɛ́nɛ́ɛ, hímmue go mmɛndɛ́ɛ, gɛ́ mba lɛ́ na gikúnídéné. 10 Bá báá gɛ́ lɛŋáa na ɛlɔŋɔ inni ya adánɛ́ yá ntɔ́nɔ: naá olɔŋɔ yá busío, saladóanɛ ummue, topásɛ mmue, emelóode ummue; 10 Bá báá gɛ́ lɛŋáa na ɛlɔŋɔ inni ya adánɛ́ yá ntɔ́nɔ: naá olɔŋɔ yá busío, saladóanɛ ummue, topásɛ mmue, emelóode ummue; 11 naá olɔŋɔ yá gáadɛ́ɛ, ɛsɛkalabɔ́kɛlɛ ummue, sefíile ummue, dɛamáŋa ummue; 12 naá olɔŋɔ yá gádadɔ́ɔ, opáalɛ ummue, agátɛ ummue, na emetísite ummue; 13 naá olɔŋɔ yá génni, kilisolíte ummue, onígisi ummue, na yásɛpɛ ummue. Adánɛ́ yɔ́ɔyɔ yá mba lɛ́ dɔ́bɛ́gɔ́nɔ́ dɔ́bɛ́gɔ́nɔ́ naá mobambá má góolo. 14 Yá mba lɛ́ yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́, aŋa ifíno ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ; yá mba lɛ́ dɛlá dɛlá aŋa sɛtáma, niimée na ufíno yúmmue yá egúli yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́.- 14 Yá mba lɛ́ yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́, aŋa ifíno ya baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ; yá mba lɛ́ dɛlá dɛlá aŋa sɛtáma, niimée na ufíno yúmmue yá egúli yɔ́ɔ́dɔ́ na áhandɛ́.- 15 Bá báá ágá naá gɛla gá gɛsasɔ, baaná bá magala dúnéelú na góolo ya mammana, nogá nogá naá mbɔ́dɔ ya duelíŋgelí. 16 Bá báá gedíe mobambá móanɛ́ má góolo na mmándɔ ɛ́handɛ́ sá góolo, bá nbáá ágá mmándɔ ɛ́handɛ́ sɛ́ɛsɔ naa meémbu máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ. 17 Bá báá dúmbíe duelíŋgelí dá dóandɛ́ dá góolo naá mmándɔ ɛ́handɛ́ sɛ́ɛsɛ naá meémbu máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ; 17 Bá báá dúmbíe duelíŋgelí dá dóandɛ́ dá góolo naá mmándɔ ɛ́handɛ́ sɛ́ɛsɛ naá meémbu máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ; 18 bá báá gumbéníné naá busío meémbu má duelí duimée dóandɛ́ naá mobambá má móandɛ́ mɔ́ɔmɔ mó mbaá lɛ ágáalú naá ndɛŋɔ sá bibéndu sá efóode.- 19 Bá báá gɔnɔ́ gedie mmándɔ ɛ́handɛ́ sá góolo, bá báá sɛ́ ágá naá meémbu máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ, naá boayá bá gadɛ́ɛ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ latɛ́náalú na efóode. 19 Bá báá gɔnɔ́ gedie mmándɔ ɛ́handɛ́ sá góolo, bá báá sɛ́ ágá naá meémbu máandɛ́ má gɛla gá gɛsasɔ, naá boayá bá gadɛ́ɛ bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ latɛ́náalú na efóode. 20 Bá báá gedíe gɔnɔ́ mmándɔ síncoó ɛ́handɛ́ na góolo, bá báá sɛ́ ágá naá cí na ndɛŋɔ sá bibéndu ɛ́handɛ́ sá efóode, naá busío, mekúígíi na nɛoŋɛna, naá mmoɛ́na ya kandáa ya efóode. 21 Gɔ́ɔ bá gódɛnamɔ́ gɛla gá gɛsasɔ naá mmándɔ sá gɛ́ bá báá dúmbíe naá mmándɔ sá efóode na nuelíŋgelí bulúmebulúme, hɔ́ɔlɔ́ goŋaá gɛla gá gɛsasɔ gɛ́ lukumene naá mmoɛná ya kandáa ya efóode, gɛ́ dɛ ádógáná na efóode, aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 21 Gɔ́ɔ bá gódɛnamɔ́ gɛla gá gɛsasɔ naá mmándɔ sá gɛ́ bá báá dúmbíe naá mmándɔ sá efóode na nuelíŋgelí bulúmebulúme, hɔ́ɔlɔ́ goŋaá gɛla gá gɛsasɔ gɛ́ lukumene naá mmoɛná ya kandáa ya efóode, gɛ́ dɛ ádógáná na efóode, aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 22 Bá báá ŋaáa kaba ya efóde, nogáalú iŋkimée iŋkimée na mbáaga ya bulúmebulúme. 22 Bá báá ŋaáa kaba ya efóde, nogáalú iŋkimée iŋkimée na mbáaga ya bulúmebulúme. 23 Bó mbaá lɛ hɔ́ɔ, gɔgɔ́ naá tɛ́mádɛ́má ya kaba, gɛasɛ́ aŋa gɛasɛ́ gá boayá bá mɔfɔ́ɔ́dɔ́, gɛasɛ́ gá ndiemi gɛ́ lɛ go bɛ́ɛmba na utiŋo géŋgélídíelu, go goŋaá kaba ɛ dɛ lafɛ́gá. 24 Gɔ́ɔ bá kɛsamɔ́ naá ogɛ́sa yá kaba bieninye bá basamɔ́ bá gɛlɛnádɛ na dobɛlɛ dá bulúmebulúme, bɛlɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ; 25 bá báá gedíe mombóámbóaŋa na góolo ya mammana, go kɛsa mombóámbóaŋa naá kadɛ́gadɛ́ ya ba gɛlɛnádɛ, bá báá géŋgélídíe ogɛ́sa uŋkimée uŋkimée yá kaba, naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya ba gɛlɛnádɛ: 25 bá báá gedíe mombóámbóaŋa na góolo ya mammana, go kɛsa mombóámbóaŋa naá kadɛ́gadɛ́ ya ba gɛlɛnádɛ, bá báá géŋgélídíe ogɛ́sa uŋkimée uŋkimée yá kaba, naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya ba gɛlɛnádɛ: 26 bá cáyɛ mombóámbóaŋa na ba gɛlɛnádɛ, bá báá géŋgélídíe ogɛ́sa uŋkimée uŋkimée yá kaba, bó mbaá lɛ go buelí bá nigúmi, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 27 Bá báá gedíe bɛla bá go báágana naá cí na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ, nogá nogá, go busío bá Álɔŋɔ, na tɔ́nɔ go busío bá bahaŋa bɛ́hɛ́; 27 Bá báá gedíe bɛla bá go báágana naá cí na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ, nogá nogá, go busío bá Álɔŋɔ, na tɔ́nɔ go busío bá bahaŋa bɛ́hɛ́; 28 gibúlú gá bufuŋe nogáalú na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ, tɔ́nɔ na mumbúmbúlu nogáalú na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ mó dúgune go ndɛŋɔ; ŋkandá na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ: 29 kandáa na mbɔbɛ́ ya ntɔ́nɔ, tiŋó tiŋó, na dobɛlɛ dá bulúmebulúme, bɛ́lɛ́ŋɛ́bɛlɛŋɛ na goɛ́la, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 30 Bá báá gedíe nobámbɛ́ná ná góolo ya mammana, ɛdada há buelí bá nigúmi, bá bɔ́ɔ́ ɔ́ŋɔ́ kɔ́ɔ, naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bá dɛlamɔ́ sɛtáma: "Bummúmpúu go Kanɛ Mesúge". 30 Bá báá gedíe nobámbɛ́ná ná góolo ya mammana, ɛdada há buelí bá nigúmi, bá bɔ́ɔ́ ɔ́ŋɔ́ kɔ́ɔ, naá mbɔ́dɔ yɛ́ɛyɛ bá dɛlamɔ́ sɛtáma: "Bummúmpúu go Kanɛ Mesúge". 31 Gɔ́ɔ bá hɛ́ gódɛnamɔ́ na nuelíŋgelí ná bulúmebulúme naá gibúlú gá bufuŋe, naá mmoɛná, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 32 Náana gɔ́ɔ Medíge miimée máama naá gincumu má manamɔ́, má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi. Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go yɔgɔnɔ buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔnɔ. 32 Náana gɔ́ɔ Medíge miimée máama naá gincumu má manamɔ́, má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi. Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go yɔgɔnɔ buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ; bá báá ŋaáa nɔ́ɔnɔ. 33 Gɔ́ɔ bú úlenemú Mósɛsɛ na gincumu: gɛtála na buimée púmú bá gɛ́, binúmie, mabámá,, bɛampa, mogoná na kimbógó; 34 ucúbe yá bɛɔbɔ bá bɛ́mɔŋgɔlɔ fúénéné fúénéné dobɛlɛ dá goɛ́la, ucúbe ya bɛɔbɔ bá nnyama ya miimpo dofíne, na gɛsaágada gá sánda gá cómba; 35 gisímbí gá bisúnígéné na bɛampa bá gɛ́, tɔ́nɔ na gigindígéníné; 36 tábɛ́la, moóma má yɛ́ muimée má buelí, na bɛlɛ́dɛ bá bɛbáágá; 36 tábɛ́la, moóma má yɛ́ muimée má buelí, na bɛlɛ́dɛ bá bɛbáágá; 37 gɛágɛ́ná balámba dúnéelú na góolo ya mammana, balámba bá gɛ́, balambá báaba bá lɔ́mɔ́ gedíelú, moóma má gɛ́ muimée má buelí, na megúdé go busío bá gɛágɛ́ná balámba; 38 gɛdálɛ́ná gá góolo, megúdé má go fúenene na alabɛ́nda ba go fofa, sanda yɛ́ɛyɛ naá miíŋene má gɛtála; 39 gɛdálɛ́ná gá mopíto, gɛfoanana gá gɛ́ gá mopíto, bɛampa bɛ́ gɛ́, na moóma muimée má gɛ́ má buelí; gɛnɛmba gá miimpo na kimbógó ya gɛ́; 40 bɛsaágada bá sanda bá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, mogóná má yɛ́, kimbógó sá yɛ́, na sanda ya gɛasɛ́ gá nnyaáŋgadɛ́ɛ, duelí dá gɛ́ na mokɔ́ndɔ́ má gɛ́, na moóma muimée má buelí bɔ́ɔbɔ naá gincumu, na bɔ́ɔbɔ naá gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; 40 bɛsaágada bá sanda bá nnyaáŋgadɛ́ɛ ya gincumu, mogóná má yɛ́, kimbógó sá yɛ́, na sanda ya gɛasɛ́ gá nnyaáŋgadɛ́ɛ, duelí dá gɛ́ na mokɔ́ndɔ́ má gɛ́, na moóma muimée má buelí bɔ́ɔbɔ naá gincumu, na bɔ́ɔbɔ naá gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; 41 bɛla bá buelí bɔ́ɔbɔ naá gincumu, bɛla bá fonáalú go buelí bá nigúmi go udumbí bɛbáágá naá Asaŋa Álɔŋɔ, na bɛla bá bahaŋa bɛ́hɛ́ go buelí bá nigúmi. 42 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go yɔgɔnɔ medíge miimée máama, bá báá bienénée bɛlɔsɛnɔ biimée bɛ́ɛbɛ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ fáánáná fáánáná Mósɛsɛ. 43 42 Baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ go yɔgɔnɔ medíge miimée máama, bá báá bienénée bɛlɔsɛnɔ biimée bɛ́ɛbɛ Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ fáánáná fáánáná Mósɛsɛ. Mósɛsɛ go hɛnyahɛnya buelí buimée; go ɛ́na goŋaá bá mba yɔgɔ́nɔ́ɔ gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́, bá mba yɔgɔ́nɔ́ɔ nɔ́ɔ. Kɔ́ɔ Mósɛsɛ a bó fonamɔ́.

Chapter 40

1 Kanɛ Mesúge go gálagala Mósɛsɛ, go oyɛda a amɔ́: 2 "Buisí bá busío bá ofɛ́ yá busío, o cume gincumu, gɛtála gá hoóma há go bégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi. 3 O dágɛga hɔ́ɔ gisímbí gá bisúnígéné, o boa gisímbí na gɛsaágada gá sanda. 3 O dágɛga hɔ́ɔ gisímbí gá bisúnígéné, o boa gisímbí na gɛsaágada gá sanda. 4 Go úle na tábɛ́la, o yɛ gedie aŋa gɔ́ɔgɔ gó háananamɔ́. Go úle na gɛágɛ́ná balámba, o dɔ́bɛgɔnɔ kɔ́ɔ balámba. 5 O dágɛga gɛdálɛ́ná gá góolo go alabɛ́nda naá busío bá gisímbí gá bisúnígéné, o lo go ága sanda naá miíŋene má gincumu. 5 O dágɛga gɛdálɛ́ná gá góolo go alabɛ́nda naá busío bá gisímbí gá bisúnígéné, o lo go ɛdɛga sanda naá miíŋene má gincumu. 6 O dágɛga gɛdálɛ́ná gá bɛbáágá bá go lókononyo naá busío bá miíŋene má gincumu, má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi. 7 O dágɛga gɛnɛmba naá kadɛ́gadɛ́ɛ yɛ́ɛyɛ na gɛtála na gɛdálɛ́ná, o sugune miimpo naá gɛnɛmba. 8 O fóagɛna o géŋgelidie na omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́ɛ, go ɛdɛga tɔ́nɔ sanda naá miíŋene má omɛndɛ́. 8 O fóagɛna o géŋgelidie na omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́ɛ, go ɛdɛga tɔ́nɔ sanda naá miíŋene má omɛndɛ́. 9 O gɔ́lɔ megúdé má go fúenene, o fúenene gincumu na buimée bɔ́ɔbɔ bó lɔ́mɔ́ kɔ́ɔ, o gunde o gɛ́ fona, na moóma má buelí bá gɛ́ muimée; gɛ́ bɛ́ɛmba gimmúmpúu. 10 O fúene gɛdálɛ́ná gá bɛbáágá bá go lókononyo; gɛdálɛ́ná gɛ́ bɛ́ɛmba gimmúmpúu akɛ́báamɔ́. 11 O fúenene gɛnɛmba na kimbógó ya gɛ́, o gɛ́ fona. 12 Go úle na Álɔŋɔ olɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ naá miíŋene má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, o bó soga na miimpo. 12 Go úle na Álɔŋɔ olɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́ naá miíŋene má gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, o bó soga na miimpo. 13 O lɛŋa Álɔŋɔ na bɛla bá buelí bá nigúmi, o mo fúe megúdé, o mo fona, goŋaá a bɛ́ɛmba naá buelí bámɛ. 14 O dɔ́ŋɔnɔ bahaŋa bɛ́hɛ́ bá báyɛkɛna, o bó ágana kaba, 14 O dɔ́ŋɔnɔ bahaŋa bɛ́hɛ́ bá báyɛkɛna, o bó ágana kaba, 15 o bó fúenene megúdé naá mbɔ́dɔ ya isée babɔ́, goŋaá bá bɛ́ɛmba naá buelí bámɛ bá nigúmi. Go bó lɔɔ gɔ́ɔgɔ gó ná ŋa goŋaá bá bɛ́ɛmba naá buelí bámɛ bá nigúmi go bɛcamɛna biimée naá kadɛ́gadɛ́ɛ ya ɛnana yabɔ́. 16 Mósɛsɛ go ŋa buimée bɔ́ɔbɔ Kanɛ Mesúge a mbaá mo lɔsɛ́nɔ́; a báá yɔgɔ́nɔ́ɔ nɔ́ɔ. 17 Buisí bá busío bá ofɛ́ yá busío naá nnyómá ya gáandɛ́ɛ, gɔ́ɔ bá cumemú gincumu. 17 Buisí bá busío bá ofɛ́ yá busío naá nnyómá ya gáandɛ́ɛ, gɔ́ɔ bá cumemú gincumu. 18 Mósɛsɛ go sume gincumu; a báá dɔ́bɛ́gɔ́nɔ́ɔ naá kimbógó, a báá kɛsáa mabámá na bɛampa, a báá dílíményée mogoná. 19 A báá sancóná ucúbe naá gincumu, a dála naá mmoɛná ucúbe yá gɛtála, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 20 Gɛ́hɛ́ go gɔ́lɔ bisúnígéné a báá bɛ́ ágá naá gisímbí; a báá sɔ́nɛ́gɔ́ bɛampa kɔ́ɔ, go dálɛgɛna gigindígéníné gisímbí naá mmoɛná. 21 Gɛ́hɛ́ go úle na gisímbí naá gincumu, a báá ágá sanda ya cómba, gɛ́hɛ́ go buune gisímbí gá bisúnígéné, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 21 Gɛ́hɛ́ go úle na gisímbí naá gincumu, a báá ágá sanda ya cómba, gɛ́hɛ́ go buune gisímbí gá bisúnígéné, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 22 A báá ágá tábɛ́lá naá gɛtála gá gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, gɛayá gá gɛmmoɛná gá gincumu, na sanda ya cómba boayá bɔ́ɔbɔ; 23 go kɛsa kɔ́ɔ bɛlɛ́dɛ, naá busío bá Kanɛ Mesúge, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 24 A báá ágá gɛágɛ́ná baalámba naá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, cɛŋɛ na tábɛ́la, gɛayá gá gɛmbádáa gá gincumu; 24 A báá ágá gɛágɛ́ná balámba naá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, cɛŋɛ na tábɛ́la, gɛayá gá gɛmbádáa gá gincumu; 25 tɔ́nɔ a báá kɛsáa balámba, naá busío bá Kanɛ Mesúge, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔmɔ́ lɔsɛ́nɔ́ɔlú Mósɛsɛ. 26 A báá dágɛ́gá gɛdálɛ́ná gá góolo naá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, naá busío bá sanda; 26 A báá dágɛ́gá gɛdálɛ́ná gá góolo naá gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, naá busío bá sanda; 27 kɔ́ɔ a lókononyomú kɔ́ɔ alabɛ́nda ba go lonya, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 28 A báá ágá sanda naá miíŋene má gincumu. 28 A báá ágá sanda naá miíŋene má gincumu. 29 A báá ágá gɛdálɛ́ná gá bɛbáágá bá go lókononyo gɔgɔ́ naá miíŋene má gincumu, gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi; go íŋene kɔ́ɔ gɛbáágá gá go lókononyo na gɛbáágá, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 30 Gɛ́hɛ́ go dága gɛnɛmba naá kadɛ́gadɛ́ɛ yɛ́ɛyɛ na gɛtála na gɛdálɛ́ná, a báá ágá kɔ́ɔ miimpo go go básoga; 31 Mósɛsɛ, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, go básoga kɔ́ɔ ɛmbɔ́gɔ na bɛgɔ́ndɔ́; 31 Mósɛsɛ, Álɔŋɔ na bahaŋa bɛ́hɛ́, go básoga kɔ́ɔ ɛmbɔ́gɔ na bɛgɔ́ndɔ́; 32 aŋa bá mbaá lɛ bí íŋene naá gɛtála, bá báyɛkana anáa gɛdálɛ́ná, bá básoga, gɔgɔ́ aŋa Kanɛ Mesúge a mbaá lɔsɛ́nɔ́ Mósɛsɛ. 33 Gɛ́hɛ́ go fóagɛna gincumu na gɛdálɛ́ná omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́ɛ, a báá ágá sanda naá miíŋene má omɛndɛ́ yá nnyaáŋgadɛ́ɛ. Nɔ́ɔnɔ gɔ́ɔ Mósɛsɛ a manamɔ́ gɛfóaga. 34 Gɔ́ɔ kanɛ́ nogálámbá nó boɛgɛnamɔ́ gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, tɔ́nɔ nigúmi ná Kanɛ Mesúge nɛ́ báá hóógó gincumu. 34 Gɔ́ɔ kanɛ́ nogálámbá nó boɛgɛnamɔ́ gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, tɔ́nɔ nigúmi ná Kanɛ Mesúge nɛ́ báá hóógó gincumu. 35 Mósɛsɛ a dɛ mbáa lɛ ba go íŋene naa gɛtála gá hoóma há gobégedegedie go go gɔ́lɔ buelí bá nigúmi, goakɛ́ nogálámbá no mba lɔbɛ́nɔ́ boáalú, tɔ́nɔ nigúmi ná Kanɛ Mesúge hóógóolú gincumu. 36 Naá gɛcamɛna gábɔ́ gá oŋɛndɔ giimée, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mba lɛ́ bá dúmbenye na oŋɛndɔ yábɔ́ aŋa nogálámbá nó fadɛgɛnamɔ́ naá mmoɛná ya gincumu. 36 Naá gɛcamɛna gábɔ́ gá oŋɛndɔ giimée, baaná bá Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mba lɛ́ bá dúmbenye na oŋɛndɔ yábɔ́ aŋa nogálámbá nó fadɛgɛnamɔ́ naá mmoɛná ya gincumu. 37 Amóŋa nogálámbá nó gá lɛ́ nó do fadɛ́gɛ́ná, bá dɛ bégélídíe, bó ɛ́da húme aŋa no fadɛgɛnamɔ́. 38 Nogálámbá ná Kanɛ Mesúge nó mbaá lɛ na siisíi naá mmoɛná ya gincumu; tɔ́nɔ na budúgú, íyuke hɛ́ mba lɛ́ hɔ́ɔ, batɔ biimée bá nnyaŋá ya Ɛ́sɛlahɛ́ɛlɛ bá mba lɛ́ bá núune, naá ɛŋɛndɔ yabɔ́ iŋkimée.